Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/735/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113231807
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113231807.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: J. podnik X., a.s. so sídlom X., C. 1, IČO XX
XXX XXX, zastúpeného JUDr. P. W., advokátom so sídlom X., B. M. X. č. X-CX proti odporcovi T. D.,
naposledy bytom V. XXX , t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom JUDr. J. T., vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.júna 2014, č. k. 13C/26/2014-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania p o
t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 Eur a náhradu trov konania vo výške 11,72 Eur ako trovy právneho zastúpenia a 16,50 Eur za
zaplatený súdny poplatok, všetko do troch dní od na účet vedený v Slovenskej sporiteľni. Vychádzal
zo zistenia, že odporca dňa 03.05.2013 cestoval v Bratislave miestnou hromadnou dopravou, linkou
č. 25. Pri tejto ceste bol kontrolovaný revízorom, na výzvu ktorého sa nepreukázal cestovným lístkom,
pretože cestoval bez neho. Na základe tejto skutočnosti revízor spísal záznam a hlásenie o porušení
tarifných a prepravných podmienok, v ktorom odporcovi uložil povinnosť zaplatiť pokutu vo výške
50,- Eur a cenu cestovného lístka v sume 0,70 Eur. Podľa tvrdení navrhovateľa odporca sumu 50,70
Eur doposiaľ nezaplatil. Vzhľadom na zistené skutočnosti mal súd za preukázané, že návrh
navrhovateľa je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca porušil svoje povinnosti
cestujúceho a v hore uvedený deň cestoval na trati MHD prevádzkovanej navrhovateľom bez platného
cestovného lístka. Preto je odporca povinný podľa citovaných ustanovení zákona o cestnej doprave
zaplatiť navrhovateľovi ako dopravcovi menej ako stonásobok základného cestovného v sume 50,- Eur a
základné cestovné 0,70 Eur, čo spolu predstavuje 50,70 Eur. Odporca nespochybnil nárok navrhovateľa
právne relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázal, že svoj dlh navrhovateľovi zaplatil. Na základe
týchto skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právne vec posúdil podľa
§ 14 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 12 ods. 2 písm. b/ a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a § 150 ods.2 O. s. p. Navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal čiastočnú náhradu účelne vynaložených trov konania, tak aby
boli primerané výške uplatnenej pohľadávky; 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (príprava, prevzatie veci a podanie žaloby na súd ) po 16,60 Eur
za úkon + 2x 7,81 Eur paušál a DPH priznal vo výške 20% z trov právneho zastúpenia, teda 9,76 Eur,
podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ , § 18 ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorú odmenu krátil na rozsah 20% z dôvodu, že v danej
veci ide o drobný spor, pričom uplatnené trovy predstavujú viac ako dvojnásobok samotnej žalovanej
pohľadávky. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 11,72 Eur.

Proti tomuto rozsudku a to jeho výrokovej časti o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd pri svojom rozhodovaní o trovách konania nesprávne aplikoval
ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., rozhodol o neprimeranom znížení trov konania a neodôvodnene
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania, uplatnených v návrhu na začatie konania vo veci
samej. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Poukázal na ustálenú súdnu prax, najmä rozhodnutia Krajského
súdu Bratislava sp. zn. 7Co/32/2009, sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj iných zmeňujúcich v obdobných
prípadoch. Mal za to, že k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je primeraná len situácia, keď suma
trov konania niekoľko násobne prekročí sumu ako samotná pohľadávka. Vytýkal súdu, žer v odôvodnení
rozsudku nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania a to len tým, že trovy konania sú voči pohľadávke
neprimerané, pričom sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho
zastúpenia a istiny. Domnieval, sa že niekoľko násobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického
výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako
samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho nepochybne vyplýva záver, že súd svojím postupom
odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal o trovách konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti o výsledok konania, a priznať
navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. V
prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval zaplatenie súdneho poplatku z návrhu
a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z .z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poukazoval na to, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný
a zložitý proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať
sa zastupovať advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv.
drobných sporoch, a neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a ktoré v bode
29 Preambuly deklaruje, že "neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy." Poukázal na to, že Krajský
súd v Žiline ako odvolací súd v uznesení sp. zn. 6Co/271/2009 dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý
bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má ako úspešný účastník právo na náhradu
(okrem vlastne účelne vynaložených trov) i trov spojených s poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v
označenom spore poskytol splnomocnený advokát. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti nahradiť trovy konania tak,
že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Uplatnil si aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu / vo výroku o náhrade
trov konania / bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1
000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Uvedené ustanovenie umožňuje súdu v osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp.
ich náhradu. Naproti ustanoveniu § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré pre súd dáva takúto možnosť vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa, aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. je zákonom viazaná len
na splnenie dvoch podmienok. Prvou je skutočnosť, že ide o drobný spor a druhou skutočnosť, že trovy
konania, ktorých náhradu si účastník uplatňuje, sú neprimerané voči pohľadávke, ktorá je predmetom

konania. Pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. teda nie je potrebné skúmať pomery účastníkov
konania.

V danej veci bola predmetom konania pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 50,70
eur. Jedná sa teda o tzv. drobný spor, keď predmet konanie nepresahuje výšku 1 000 eur a nejde o vec
uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. Tým je splnená jedna z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Navrhovateľ, ktorý bol vo veci samej úspešný,
a ktorému by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, si uplatnil trovy v celkovej výške
104,38 eur, z čoho zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania predstavuje 16,50 eur a trovy
právneho zastúpenia 87,88 eur. V pomere k predmetu konania 50,70 eur tak celkové uplatnené trovy
konania navrhovateľa predstavujú 2-násobok sumy uplatnenej pohľadávky a v tomto zmysle sa preto
aj odvolaciemu súdu javia ako neprimerané. Je pritom potrebné prihliadnuť nie len na trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v konaní, ale ja na ostatné uplatnené trovy konania navrhovateľa, teda aj trovy
zaplateného súdneho poplatku. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nijakým spôsobom nerozlišuje medzi
trovami právneho zastúpenia účastníka konania a ostatnými trovami účastníka konania a hovorí len o
trovách konania ako takých. Je nepochybné, že ak by zákonodarca chcel týmto spôsobom rozlišovať
trovy konania účastníka, tak by priamo stanovil, že neprimeranosť sa skúma v pomere k predmetu
konania len pri trovách právneho zastúpenia účastníka. Okrem toho ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj § 150 ods. 1 O.s.p. rovnako neodvodzuje možnosť zníženia, prípadne nepriznania náhrady len
na trovy právneho zastúpenia účastníka, ale na trovy účastníka ako také, teda bez ohľadu na to, čím
sú tvorené. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. takto podľa odvolacieho súdu
vedie k tomu, že neprimeranosť v pomere k predmetu konania sa skúma pri účastníkom uplatnených
celkových trovách konania a rovnako tak sa aj rozhodne v rozhodnutí súdu o znížení, či nepriznaní
náhrady, týka sa celých uplatnených trov konania.

V danej veci preto odvolací zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že boli splnené všetky
podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Miera
zníženia náhrady trov konania navrhovateľa tak, ako o nej rozhodol súd prvého stupňa, sa nejaví ako
neprimeraná a odvolací súd sa s ňou plne stotožňuje.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .