Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217712
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114217712.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., K.
XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov
- nebohej matky: K. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a otca: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
J. XXX, o návrhu starých rodičov maloletého: 1. K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom T., K. XX a 2. X. N.,
nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, v konaní o náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhch na nariadenie

predbežných opatrení, na odvolanie otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
30.6.2014 č.k. 8P/53/2014-5 a na odvolanie starých rodičov maloletého proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 9.7.2014 č.k. 8P/53/2014-12, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 8P/53/2014-5 v časti výroku I., o
ponechaní maloletého I. v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov m e n í tak, že znie:

Súd nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým sa maloletý I. dočasne z v e r u j e do náhradnej osobnej

starostlivosti starých rodičov K. N. a X. N..

Napadnuté uznesenie vo výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o nariadení platenia výživného na
maloletého I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 8P/53/2014-12 m e n í tak, že znie:

Súd dočasne u p r a v u j e styk otca s maloletým I. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať v
každom nepárnom kalendárnom týždni roka vždy v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v mieste
bydliska starých rodičov.

Starí rodičia s ú p o v i n n í dieťa na styk v stanovenom mieste a čase riadne pripraviť.

V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú starí rodičia
a otec p o v i n n ínavzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne vopred informovať.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č.k. 8P/53/2014-5 (ďalej tiež aj „prvé uznesenie“) súd prvého stupňa nariadil
predbežné opatrenie, na základe ktorého výrokom I. maloletého I. ponechal v náhradnej osobnej
starostlivosti starých rodičov K. N. a X. N. a výrokom II. zaviazal otca k povinnosti platiť na výživu

maloletého sumu vo výške 130 Eur mesačne k rukám starých rodičov, vždy do 15 dňa každého mesiaca
vopred. Napadnutým uznesením č. k. 8P/53/2014-12 (ďalej tiež aj „druhé uznesenie“) súd predbežnýmopatrením upravil styk otca s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny
týždeň v roku v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že starí rodičia sú povinní maloletého na
styk s otcom pripraviť a otcovi ho v určenom čase v mieste svojho bydliska odovzdať a otec je povinný

v určenom čase v rovnakom mieste maloletého starým rodičom vrátiť.

Prvé uznesenie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 74 ods. 1 a
§ 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. a zároveň § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 ods. 1
Zákona o rodine, vecne tým, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je len
dočasná úprava pomerov účastníkov, keď v konaní o náhradnej osobnej starostlivosti bude vykonávané

dokazovanie vo veci a budú zisťované podmienky odôvodňujúce podaný návrh vo veci samej, pričom
súd bude predovšetkým zohľadňovať záujem maloletého. Otcovi bolo zároveň aj určené platiť na výživu
maloletého 130 Eur k rukám starých rodičov, čo vychádza z výšky výživného, určeného naposledy v
rámci konania o rozvode manželstva rodičov maloletého.

Druhé uznesenie bolo právne odôvodnené rovnako ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 74 ods. 1 a
§ 76 ods. 1 O.s.p a vecne okrem rekapitulácie priebehu a výsledkov skorších konaní týkajúcich sa

maloletého predovšetkým názorom dostatočného osvedčenia potreby upraviť pomery účastníkov a
predovšetkým na záujem maloletého tak, aby bol aj počas obdobia, kedy súd koná o návrhu vo veci
samej zabezpečený kontakt maloletého s jeho otcom, ktorý aj týmto spôsobom (úpravou jeho styku
s maloletým) má možnosť podieľať sa čo aj len čiastočne na výchove maloletého, pričom zohľadňuje
jeho vek ako aj predchádzajúcu úpravu styku, ktorého realizácia bola problematická. Rozsah úpravy

stretávania je len dočasný, v nevyhnutnom rozsahu pri zohľadnení skutočnosti, že otec sa sám vyjadril,
že maloletý ho odmieta.

Proti obom týmto uzneseniam podali včas odvolanie otec (prvé uznesenie) i starí rodičia (druhé
uznesene).

Prvé uznesenie otec navrhol zrejme (vychádzajúc z jeho obsahu) zmeniť zamietnutím návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia s odôvodnením, že vzhľadom na úmrtie matky maloletého dňa
XX.X.XXXX ako otec a jeho zákonný zástupca má záujem o zverenie maloletého do svojej výchovy a
opatery, v súvislosti s čím si už aj sám podal návrh na súd o zmenu výchovného prostredia maloletého,
v ktorom konaní by malo byť rozhodnuté o trvalej výchove a starostlivosti o maloletého.

Starí rodičia a kolízny opatrovník odvolacie návrhy nepodali. K doručenému odvolaniu otca sa písomne

vyjadrili starí rodičia maloletého, ktorí napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považovali za správne,
keď súd správne rozhodol o ponechaní maloletého v ich starostlivosti. Poukázali na to, že maloletý
otca odmieta, nemá s ním vybudovaný žiaden vzťah a už vôbec nie taký úzky citový vzťah, že by
bolo možné maloletého zveriť a to už vonkoncom nie predbežným opatrením do jeho starostlivosti.
Maloletý sa ani počas života svojej matky nechcel so svojím otcom stýkať a to aj napriek tomu, že bol

vždy riadne na styk pripravený. Nie je pravdou, že by o svojom otcovi maloletý či už od nich alebo
od svojej zomrelej matky počul alebo počúval akékoľvek osočovanie resp. jeho znevažovanie. Naopak
otec tým, že opakovane tlačil na maloletého, k realizácii styku privolával hliadku policajného zboru,
aj styk nahrával, či vodil cudzie osoby na styk, stratil v očiach maloletého dôveru, čo vyústilo až k
úplnému odmietnutiu otca. Pokiaľ sa tak styk asi počas dvoch rokov t.j. vo veku štyri až šesť rokov

maloletého realizoval, otec opakovane neprimerane na maloletého reagoval, hrubšie a násilnejšie ho
trestal. Maloletý je v súčasnosti vo vyhovujúcom, jemu dôverne známom prostredí, v ktorom žije už
jedenásť rokov, kde nie sú vykázané žiadne nedostatky v jeho starostlivosti, neexistuje dôvod, pre ktorý
by bolo potrebným výchovné prostredie maloletého meniť, naopak otec (i keď je rodičom maloletého)
nespĺňa predpoklady na jeho výchovu a opateru a to najmä preto, že maloletý svojho otca síce pozná,

avšak nie je na neho vôbec žiadnym spôsobom viazaný, nemá rád jeho prítomnosť, dokonca sa jej bráni,
preto nie je vhodné maloletému meniť jeho zaužívaný životný rytmus a prostredie, na ktoré je zvyknutý.
Celkovágenézarealizáciestykuaodmietanieotcamaloletýmjepopísanáajvrámcikonaniavedenéhoo
výkonrozhodnutiapredOkresnýmsúdomTrnavasp.zn.20Em/1/2010,ktorébolozdôvoduúmrtiamatky
zastavené. Odvolaciemu súdu preto navrhujú, aby otcom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne v celom rozsahu (aj pre správne určenú výšku vyživovacej povinnosti otca) potvrdil.Druhé uznesenie navrhli starí rodičia zrušiť a tým zároveň žiadali dočasne styk otca s maloletým
neupravovať, vzhľadom na potrebu psychologického vyšetrenia. Argumentovali tým, že maloletý svojho
otca dlhodobo odmieta, styk s otcom nebol realizovaný ani v čase života matky maloletého. Maloletý

je v súčasnosti v zlom psychickom stave, zomrela mu matka, ktorú nadovšetko miloval a s jej úmrtím
sa veľmi ťažko vyrovnáva, keď sú to práve oni ako jeho najbližšie osoby, s otcom nemá vytvorený
žiaden a už vôbec nie blízky citový vzťah. V tomto období je psychika maloletého veľmi krehká a je ešte
náchylnejší k tomu, aby mohli tieto tlaky otca spôsobiť na jeho psychickom zdraví nenapraviteľné ujmy.
Otec toto jednak nechápe a je schopný na základe nariadeného predbežného opatrenia pravidelne k

nim volať hliadky policajného zboru, čo maloletému nikdy neprospievalo a samozrejme v tejto situácii
by to jeho stav zhoršilo, čo by bolo jednoznačne v rozpore s jeho záujmami. V najbližšom období mal
byť maloletý psychologicky vyšetrený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a odvolaciemu
súdu tak navrhujú túto správu z vyšetrenia si vyžiadať.

Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril
otec maloletého, poukázal na to, že nie sú pravdivé tvrdenia starých rodičov ohľadne jeho správania

sa k maloletému, nikdy sa k nemu nesprával násilnícky ani hrubo. K privolaniu hliadky PZ, ako to
popisujú starí rodičia, pristúpil len na základe výzvy súdu, aby mal dôkaz, že zomrelá matka maloletého
marí výkon rozhodnutia a maloletého na styk s ním nepripravuje. Hliadku privolal len jedenkrát, pričom
zároveň upozorňoval, že to takto riešiť nechce. S návrhom starých rodičov o dočasnom obmedzení
styku, resp. jeho zrušení nesúhlasí a s maloletým sa chce stretávať podľa napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že obe odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiam
proti ktorým je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutia bez ohľadu na rozsah
odvolaní (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého proti prvému

uzneseniu nie je dôvodné, avšak s potrebou jeho formálnej zmeny podľa § 220 O.s.p. vo vzťahu k
výrokovej časti o ponechaní maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a potvrdenia
v časti určenia predbežného výživného v zmysle § 219 O.s.p, v prípade druhého uznesenia, hoci
sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu o potrebe nariadiť vo veci predbežné opatrenie, bolo
nevyhnutným rozhodnutie súdu prvého stupňa s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.

Navrhovatelia sa podaným návrhom vo veci samej domáhajú zverenia maloletého do svojej náhradnej
osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnili tým, že po smrti ich dcéry - matky maloletého, ktorej manželstvo
s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 25C/96/2007-125 zo dňa
8.9.2009, pričom maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, jeho vzťah s otcom je trvalo
napätý. Stretnutia medzi maloletým a jeho otcom boli vždy veľmi problematické, počas ktorých otec

viackrát podľa vyjadrenia zomrelej matky túto fyzicky i slovne pred maloletým napadol, ponižoval ju v
jeho prítomnosti, ktoré zaobchádzanie otca s matkou maloletého tento veľmi zle znášal. Po stretnutiach
s otcom bez prítomnosti matky bol maloletý vždy veľmi vystresovaný, stávalo sa, že keď sa od otca vrátil,
neprehovoril s nikým aj tri hodiny a výslovne začal odmietať akýkoľvek kontakt s otcom. Ich zomrelá
dcéra žila s maloletým I. v ich domácnosti od jeho troch mesiacov, maloletý má k nim vytvorenú silnú

citovú väzbu ako k starým rodičom, ale aj k svojim ostatným príbuzným z matkinej strany. Starostlivosť
o maloletého zabezpečovali aj počas hospitalizácie matky v nemocnici a aj v čase, keď bola matka
doma a kvôli svojej ťažkej chorobe sa nevládala o syna dostatočne postarať. Pomáhali jej s výchovou
a starostlivosťou o maloletého a chceli by, aby túto starostlivosť zabezpečovali aj naďalej, nakoľko sa
o maloletého vedia najlepšie postarať. Sami sú v pravidelnom kontakte aj so základnou školou, ktorú

maloletý navštevuje, rovnako v prípade potreby navštevujú s maloletým aj jeho obvodného lekára a
maloletý viackrát na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave uviedol, že si nevie predstaviť, že
by s otcom mal niekam ísť a nechce, aby sa o neho otec staral. Aj v súčasnosti styk medzi otcom a
maloletým prebieha tak, že otec vždy v stanovenom čase príde pred ich dom, ale maloletý s ním odmieta
odísť, dokonca odmieta vyjsť aj pred bránku domu.

Spolu s návrhom vo veci samej podali navrhovatelia vo veci aj návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by bol maloletý dočasne zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že otecmaloletého bude zaviazaný prispievať na jeho výživu výživné vo výške 130 Eur mesačne do 15 dňa v
mesiacivopredkichrukám.Návrhnanariadeniepredbežnéhoopatreniaodôvodnilidôvodmisamotného
návrhu vo veci samej.

Na žiadosť odvolacieho súdu bola do spisu dňa 5.8.2014 doložená správa kolízneho opatrovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, ktorou úrad oznámil, že dňa 5.8.2014 boli prešetrené
pomery u starých rodičov maloletého a šetrením bytových pomerov neboli zistené žiadne nedostatky.
Počas rozhovoru s maloletým I., ktorý sa viedol osamote za prítomnosti dvoch pracovníkov oddelenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol maloletý počas spontánny, uviedol, že sa vrátil z

R., kde bol na prázdninách u svojej tety. Bolo mu tam veľmi dobre, mal tam bratrancov, s ktorými trávil
čas. Bol tam skoro jeden mesiac. Celkovo uviedol, že sa má dobre v rámci možností. K starostlivosti o
neho a k stretávaniu sa s otcom zaujal jednoznačný a jasný postoj. Vyjadril sa, že chce aj naďalej žiť
so svojimi starými rodičmi na adrese K. XX, T., pretože mu je tam dobre, je tam zvyknutý a nechce na
tom nič meniť. Chce chodievať na prázdniny do R., chce sa stretávať so svojou rodinou. S otcom sa
môže stretávať počas víkendov, cez soboty a nedele, kedy otec môže za ním prísť k starým rodičom,

tam sa môžu porozprávať, zahrať. Zatiaľ nechce s otcom nikam chodiť, chce, aby to bolo takto. Ak sa
do budúcna rozhodne inak a bude niekam chcieť ísť s otcom, on sa potom vyjadrí. Kolízny opatrovník
ďalej zaujal stanovisko, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletý I. od útleho detstva žil so svojou
matkou v domácnosti starých rodičov, je na nich citovo naviazaný, je na toto prostredie zvyknutý a
je jeho želaním zostať v tejto domácnosti naďalej aj po smrti matky, odporúča súdu, aby rozhodnutie

súdu prvého stupňa č.k. 10P/53/2014 zo dňa 8.7.2014 o dočasnom zverení maloletého I. do náhradnej
starostlivosti starých rodičov potvrdil. Odvolanie otca voči tomuto rozhodnutiu považuje za nedôvodné
v časti zverenia, nakoľko po smrti matky bolo potrebné dočasne zveriť maloletého do starostlivosti inej
osoby a na základe už uvádzaných skutočností sa domnieva, že je v najlepšom záujme maloletého, aby
bol dočasne zverený práve do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Vzhľadom na smutnú a

veľmi citlivú udalosť, ktorá sa udiala v živote maloletého, a to, že jeho matka zomrela, maloletý bol na
ňu citovo naviazaný, mal k nej veľmi blízky vzťah, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nedochádzalo k
ďalším zásadným zmenám v jeho živote, a to i so zreteľom na dlhodobo konfliktné vzťahy medzi matkou,
maloletým I. a otcom, a taktiež by malo byť zachované právo maloletého I., aby bol rešpektovaný jeho
názor a želanie, že chce zostať v starostlivosti starých rodičov a nechce byť zverený do starostlivosti

svojho otca. Súčasne považuje za potrebné, aby bol dočasne upravený aj styk otca s maloletým a to
každú sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že stretávanie na želanie maloletého sa bude dočasne
realizovať v domácnosti starých rodičov.

V zmysle § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať, alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd

môže nariadiť. Podľa písm. a) aby platil výživné v nevyhnutnej miere;

b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd;
alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie
pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec
do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal

alebo niečo znášal. g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Keďže zákonodarca
v cit. ust. uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, je možné vydať
predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej

starostlivosti a upraviť styk rodiča s dieťaťom.V zmysle § 77 ods. 1 predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na
začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo
30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením
predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie

účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa
Občianskeho súdneho poriadku. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť
predbežné opatrenie ako už bolo konštatované, je v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. potreba dočasnej
úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade
konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej

úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto
konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia
v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti
potreby dočasnej úpravy. Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku
uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinným od 1. 1. 2012, kde podľa Dôvodovej správy k

tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o
maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak
navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia
v týchto konaniach od 1. 1. 2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach

starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v
prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením
v záujme maloletého dieťaťa.

V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa môže

stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na
právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods. 1). Pri zverení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak spĺňa

stanovené predpoklady (ods. 2). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3). Osoba,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať
maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že

rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom
maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu
preskúmal súd (ods. 4). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (ods. 6).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa ods. 1 nezaniká (ods.7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (ods. 8).

V zmysle § 46 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej
starostlivosti manželom.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
(zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime) (ods. 3).

Podľa§75ods.1Zákonaorodinepriurčenívýživnéprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na tieto prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť,
aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s
procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s

najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú
možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom,
preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných
článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a jeho názor musí byť braný vážne.

S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané resp. osvedčené okolnosti prípadu, predovšetkým
s odkazom na podrobnú a vyčerpávajúcu správu kolízneho opatrovníka zo dňa 5.8.2014, odvolací súd
dospel k záveru, že listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise bolo dosiaľ dostatočným spôsobom pre
potreby nariadenia predbežného opatrenia osvedčené, že za daných okolností je skutočne vhodné, aby
bol zachovaný doterajší status quo a aby maloletý bol ponechaný v prostredí, v ktorom dlhodobo žije,

chce v ňom podľa vlastného uváženia zotrvať a v ktorom sa cíti dobre a bezpečne a ku ktorému si vytvoril
citový vzťah a to za situácie, že v konaní nebolo dosiaľ ničím osvedčené, že by toto výchovné prostredie
(u starých rodičov) bolo po hocijakej stránke v rozpore so záujmami dieťaťa. Pre túto skutočnosť svedčí
aj okolnosť, že maloletý má silnú psychologickú väzbu na starých rodičov a na prostredie, v ktorom so
svojou zomrelou matkou od útleho detstva žil spoločne práve so starými rodičmi. Tu treba tiež zdôrazniť,

žejepotrebnéprihliadnuťajnasamotnúvôľumaloletéhozostaťbývaťsostarýmirodičmi,keďmaloletýje
vzhľadom na svoj vek dostatočne vyspelý k tomu, aby si uvedomil, čo takáto situácia a to predovšetkým
vzhľadom na bezprostrednú stratu matky, pre neho znamená a jeho voľba sa javí ako spontánna bezznámky ovplyvňovania ho v tomto rozhodnutí. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka je navyše zrejmé, že
maloletý sa v domácnosti starých rodičov cíti dobre, je na nich citovo naviazaný.

Za danej situácie je preto odvolací súd názoru, že je vhodné ponechať dieťa v súčasnom výchovnom

prostredí a tým boli splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bude maloletý
dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov.

Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom rešpektuje i požiadavku cit. § 45
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné uprednostniť predovšetkým príbuzného maloletého
dieťaťa, pričom starí rodičia sú jedni z najbližších príbuzných maloletého a zároveň i cit. ust. § 46 ods.
1 Zákona o rodine, keďže starí rodičia maloletých sú manželia.

Keďže prvostupňový súd nariadeným predbežným opatrením dočasne ponechal (správne mal zveriť)
maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti, bolo dôvodným, aby zároveň nariadil otcovi maloletého
platiť na neho výživné, v zmysle cit. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. v nevyhnutnej miere. Pojem „nevyhnutná
miera“ pritom ale nie je možné automaticky stotožniť s minimálnym výživným v zmysle § 62 ods. 3
Zákona o rodine. Za výživné v nevyhnutnej miere je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať

také výživné, ktoré umožní uspokojiť všetky základné potreby dieťaťa nevyhnutné pre jeho zdravý vývoj.

V danom prípade bolo preukázané, že maloletý I. má v súčasnosti XX rokov, navštevuje základnú školu.
Obsahom spisu - predovšetkým pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 25C/96/2007, v
ktorom konaní súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, maloletého na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti jeho matke, otcovi určil výživné 130 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým,

bolo osvedčené, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého mu umožňujú platiť na
výživu jeho maloletého dieťaťa uvedenú sumu, pričom ani v odvolaní otec netvrdil, že to tak v súčasnosti
nie je naďalej možné, pričom jedinou výživou povinnou osobou voči maloletému je po smrti matky
maloletého otec. Pri zohľadnení potrieb maloletého dieťaťa vo veku I., odvolací súd bol toho názoru,
že výživným v nevyhnutnej miere v danom prípade nemôže byť minimálne výživné v zmysle § 62 ods.

3 Zákona o rodine, ktoré by musel hradiť i rodič bez akéhokoľvek príjmu. Za výživné v nevyhnutnej
miere v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. v danom prípade súd považoval výživné práve vo výške
naposledy určeného výživného v sume 130 Eur s prihliadnutím aj na to, že potreby maloletého I. sa
od času ostatného jeho určenia (spred viac ako dvoch rokov) bezpochyby ešte zvýšili a dieťa stratilo
možnosť pokrývania časti svojich potrieb výživným od matky.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolací súd napadnuté prvé uznesenie súdu prvého
stupňa vo vzťahu k výrokovej časti o ponechaní maloletého v náhradnej osobnej starostlivosti starých
rodičov iba formálne zmenil podľa § 220 O.s.p., keď správne mal súd maloletého zveriť do náhradnej
osobnej starostlivosti starých rodičov (nie ponechať), pretože maloletý doposiaľ žiadnym súdnym
rozhodnutím nebol do náhradnej osobnej starostlivosti zverený a v časti určenia predbežného výživného

s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o úpravu styku odvolací súd zohľadnil, že v zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine
rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté
dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku
s dieťaťom. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité komplexne zvážiť okolnosti tak na strane

maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší
spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodiča, jeho časové a ekonomické
možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne.

Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania starých rodičov proti nariadenému predbežnému opatreniu,
ktorým súd dočasne upravil styk otca s maloletým, poukazuje na to, že v zmysle cit. § 45 ods. 6 Zákona

o rodine naďalej zostáva zachované právo otca maloletého stýkať sa s ním, čo si maloletý aj želá a
to spôsobom, že ho bude navštevovať u starých rodičov, keď zatiaľ s ním nechce nikam chodiť a aksa do budúcna rozhodne inak, vyjadrí sa, čo by malo byť zo strany ako otca, tak aj starých rodičov
rešpektované, predovšetkým s poukazom na súčasné obzvlášť záťažové obdobie v živote maloletého
po strate matky. Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi prvostupňového súdu o potrebe nariadiť vo

veci predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletým I.. K odvolacím argumentom starých rodičov
maloletého sa tiež žiada dodať, že za daného stavu (straty rodiča) sa nejaví vhodné upierať maloletému
kontakt s druhým rodičom - otcom, ktorému sa podľa svojho vyjadrenia maloletý nebráni. Keďže nebolo
ani len osvedčené, že by stretávanie sa mal. s otcom mohlo na dieťa pôsobiť negatívne, za daných
okolností je v záujme maloletého aby sa pravidelne s otcom stretával a rozvíjal tak vzťah s jediným

rodičom, ktorý mu zostal. Dieťa má právo na rodiča a každý rodič (až na zákonné výnimky - §25 ods.
3 ZoR) má právo realizovať svoj výchovný vplyv na dieťa, čo rodič, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti, môže uskutočňovať iba prostredníctvom stretávania sa s maloletým.

Vdanomprípadebolopotomosvedčenéipreukázané,ženespornérodičovsképrávootcapodieľaťsana
výchove maloletého I. v zmysle cit. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine musí byť zachované a preto, keďže
starí rodičia, ktorým sa dieťa zveruje styk neakceptujú, i v záujme maloletého bolo dôvodným, aby súd

vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým styk otca s dieťaťom dočasne upraví a to pri rešpektovaní
rozsahu a spôsobu jeho realizácie podľa priania maloletého, teda v pre neho bezpečnom mieste bydliska
starýchrodičov,ktoréjezároveňajjehobydliskom.Prirealizáciistykujepritomnevyhnutnézobochstrán
dôsledne sledovať záujem dieťaťa, byť k nemu citlivý a ohľaduplný a vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom
v jeho prítomnosti.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd napadnuté druhé uznesenie súdu prvého stupňa s použitím
§ 220 O.s.p. zmenil tak, že otcovi predbežným opatrením upravil styk s maloletým v ním nenamietanom
rozsahu podľa napadnutého uznesenia, avšak podľa priania maloletého v mieste bydliska starých
rodičov, s tým, že starí rodičia sú povinní dieťa na styk v stanovenom mieste a čase riadne pripraviť a v
prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú starí rodičia a

otec povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne vopred informovať.

Predbežné opatrenie, keďže má formu uznesenia, nadobúda účinnosť a vykonateľnosť doručením, bez
ohľadu na jeho právoplatnosť (§ 171 O.s.p.).

Keďže zánik predbežného opatrenia je upravený v cit. § 77 ods. 1 O.s.p., za situácie keď niet osobitného
dôvodu jeho trvanie upraviť odchylne od zákona, je nadbytočným vo výroku rozhodnutia, ktorým súd

predbežné opatrenie nariadi, osobitne zánik predbežného opatrenia uvádzať.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.