Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215166
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214215166.1

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. F. R. , nar. X.X.XXXX, dieťa rodičov: D. R., nar.
X.XX.XXXX, bytom K. , S. XXXX/XX a Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. N. XXXX W. D. B. o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáha nariadenia predbežného opatrenia ,
ktorým žiada upraviť práva a povinnosti voči maloletému dieťaťu. Poukázal na to, že rozsudkom
Okresného súdu Komárno 12P/367/2013 zo dňa 21.3.2014 bola schválená rodičovská dohoda o úprave
styku otca s mal. dieťaťom . Uviedol , že dal súhlas matke na vycestovanie dieťaťa do Švajčiarska.
Matka nedodržala súdne rozhodnutie o styku otca s mal. dieťaťom a preto otec za dieťaťom vycestoval

a syna doniesol na Slovensko. Dieťa prosilo otca, aby sa nemusel vrátiť do Švajčiarska a preto podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Súd zistil že rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/367/2013 zo dňa 21.3.2014 nadobudol
právoplatnosť dňa 15.4.2014. V tomto konaní matka predložila súdu k nahliadnutiu čestné prehlásenie
- vysťahovanie dieťaťa zo dňa 21.3.2014, z ktorého vyplynulo, že otec súhlasil s trvalým vysťahovaním
dieťaťa do Švajčiarska a s tým, aby povinnú školskú dochádzku dieťa navštevovalo vo Švajčiarsku.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno 9P /69/2009 - 12 zo dňa 19.8.2009 bola schválená rodičovská

dohoda , na základe ktorej bolo mal. dieťa zverené do výchovy a opatery matky.

Podľa ust. §-u 2 zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl.1 nariadenia Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa

zrušuje nariadenie č.1347/2000, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych
veciach, ktoré sa vzťahujú na:

a) rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva;

b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom;

b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov;

c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré
dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú;

d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa;

e) opatrení na ochranu dieťaťa týkajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

Podľa čl.2 nariadenia odseku 7 Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým

sa zrušuje nariadenie č.1347/2000, pojem „rodičovské práva a povinnosti“ označuje všetky práva a
povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická
osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky. Tento pojem zahŕňa
opatrovnícke práv a právo styku s dieťaťom.

Podľa čl.2 nariadenia odseku 9 Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní

a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie č.1347/2000, pojem „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s
osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

Podľa čl.3 nariadenia Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým

sa zrušuje nariadenie č.1347/2000, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú
právomoc súdy členského štátu

(a) na ktorého území:

(i) majú manželia obvyklý pobyt, alebo

(ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo

(iii) má odporca obvyklý pobyt, alebo

(iv) v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo

(v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo

(vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním

návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“;

(b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

Podľa čl.8 nariadenia Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone

rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenieč.1347/2000,súdyčlenskéhoštátumajúprávomocvoveciachrodičovskýchprávapovinností
k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.Podľa čl.17 nariadenia Rady č.2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa
zrušuje nariadenie č.1347/2000, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa

tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného
členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa čl.3 písm. b) nariadenia Rady č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je
právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného.

Podľa čl.10 nariadenia Rady č.4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a

výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch, ak sa začalo
konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj
bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Občiansky súdny poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel,
ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady
sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky,
takéto konanie vykazuje nedostatky, a preto súdne konanie sa nemôže uskutočniť. Takouto podmienkou
konania (okrem iného) je aj právomoc súdu. Právomocou súdu rozumieme vymedzenie okruhu vecí,

ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú. Procesnou podmienkou konania je aj právomoc súdov, ktorej
nedostatok nemožno odstrániť.

V danom prípade súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že obvyklým pobytom
dieťaťa je Švajčiarsko, kde maloleté dieťa vycestovalo s matkou po súhlase otca. Preto s prihliadnutím
na obvyklý pobyt maloletého dieťaťa a tiež citované ustanovenia nariadenia Rady č.2201/2003 ako aj

nariadenia Rady č.4/2009 ktorými je Slovenská republika viazaná, právomoc Okresného súdu Komárno
v tejto veci konať daná nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia preto súd konanie z dôvodu
nedostatku právomoci vo veci zastavil.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle §-u 146 ods.1 písm./c OSP, a to tak, že žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vecisúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.