Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/592/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230498
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113230498.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa T., zastúpeného U. proti odporcovi F., t.č.
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou P., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu
Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 16C/17/2014-20 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 Eur
a náhradu trov konania v celkovej výške 28,22 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 11,72 Eur, k rukám U.. Q. O., advokáta, všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 50,70 Eur titulom neuhradeného
cestovného. Vzhľadom na zistené skutočnosti mal okresný súd za preukázané, že návrh navrhovateľa
je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca porušil svoje povinnosti cestujúceho
a dňa 08.04.2013 cestoval na trati MHD, prevádzkovanej navrhovateľom, bez platného cestovného
lístka. Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi sankčnú úhradu v sume 50 Eur a základné
cestovné 0,70 Eur, čo spolu predstavuje 50,70 Eur. Z uplatnených trov konania považoval okresný súd

za dôvodné pri trovách právneho zastúpenia navrhovateľa len tarifnú odmenu a režijný
paušál za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomný návrh na začatie konania, pretože úkon
predžalobná výzva bol vykonaný mimo súdneho konania a jedná sa o príslušenstvo pohľadávky, ktoré
si mal navrhovateľ uplatniť ako náklady spojené s vymáhaním istiny peňažnej pohľadávky. Uplatnené
dôvodné trovy konania (16,60 x 2 + 7,81 x 2 + 9,76 Eur ako 20 % DPH + 16,50 = 75,08 Eur) považoval
súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 50,70 Eur. Preto ich náhradu podľa § 150 ods. 2 O.s.p.

súd znížil tak, že navrhovateľovi priznal iba náhradu trov konania v celkovej sume 28,22 Eur, ktorá suma
zahŕňa náhradu za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a 20 % z trov právneho zastúpenia
(20 % z 58,58 Eur = 11,72 Eur).

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej
aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení

trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených
v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke
je však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.
384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle

ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma
náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v
danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,
za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. §

150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom
konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých
účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval

zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné

úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktoré v bode 29 Preambuly

deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Na podporu svojej argumentácie na
záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s
poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený

advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti
nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania je potrebné potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,70 Eur, nebol
odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie
prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby

inak úspešnému účastníkovi celkom, alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.

Úspešnémuúčastníkovinemusísúdvýnimočnepriznaťnáhradutrovkonaniacelkom,alebosčasti,aksú
tudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(§150ods.1O.s.p.).Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať, alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých

prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,70 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporcovi nahradiť trovy navrhovateľa vo výške 104,38 Eur,
ktoré mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej
služby vo výške 87,88 Eur, a to po 16,60 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + DPH.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že navrhovateľove účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
v konaní pozostávali len z 2 úkonov právnej pomoci (príprava, prevzatie veci a
podanie žaloby na súd), nakoľko úkon právnej pomoci (pokus o zmier - predžalobná výzva) nie je možné
považovať za úkon, za ktorý by právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúchala odmena,
nakoľko bol vykonaný mimo súdneho konania.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť,
alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie

sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané. Ide
spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky

hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto dôvodu uvedené
ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov, či pohľadávku v sporoch o nízke sumy.

V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie

moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania v celkovej výške 28,22
Eur. Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku v
zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich náhradu
nežiadal, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli.Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .