Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ludvika Bodnárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/338/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216551
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7214216551.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého F. D. nar. XX.X.XXXX zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Q. M. nar.
X.X.XXXX bývajúcej v O.G. na S. X. č. X zastúpeného JUDr. Pavlom Piovarčím ml. advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a F. D. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v O. na D.
č. XX v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II z 16.6.2014 č.k. 27P 182/2014-45 takto
r o z h o d o l :
Mení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zveruje mal. F. D. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matky a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého 50 € mesačne matke dieťaťa vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred od právoplatnosti uznesenia.
Návrh matky na udelenie zákazu otcovi vycestovať s maloletým bez jej súhlasu zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa zamietol návrh matky, ktorým žiadala, aby konajúci súd nariadením predbežného
opatrenia zveril mal. F. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu 300 €
mesačne až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne žiadala zakázať otcovi vycestovať s
maloletým mimo územia SR bez jej písomného súhlasu s odôvodnením, že s otcom maloletého dieťaťa
nie sú manželmi a nežijú v spoločnej domácnosti od marca 2014. Od toho času je maloletý v jej reálnej
starostlivosti, otec sa s ním stretáva iba pri jeho návštevách na Slovensku, inak udržiavajú kontakt
prostredníctvom internetovej služby Skype. Zdôraznila, že pri poslednej návšteve otca v Košiciach sa jej
vulgárne vyhrážal, pričom obsahom týchto vyhrážok bolo aj to, že si maloletého nechal zveriť do osobnej
starostlivosti a bude požadovať výživné 500 €. Konanie otca má na maloletého výrazne negatívny vplyv,
začal mať zdravotné problémy, zvracal, mal nepokojný spánok, bol nervózny a sťažoval sa na bolesti
brucha. Uviedla, že od rozchodu otec prestal prispievať na výživu maloletého, pričom počas obdobia,
keď žili spolu, na výživu prispieval. Konajúci súd návrh matky zamietol podľa ust. § 75 ods. 1 O.s.p., §
76 ods. 1 písm.b/ a f/ O.s.p. s odôvodnením, že matka neosvedčila v predmetnom konaní naliehavosť
predbežnej úpravy pomerov, bezprostredne hroziacu ujmu maloletému, ktorá by odôvodňovala okamžitý
zásahsúduformounariadeniapredbežnéhoopatrenia.Konštatoval,ževýchovaavýživamal.F.jeriadne
zabezpečovaná matkou, ktorá je zamestnaná a má pravidelný príjem. Matke v zabezpečení faktickej
starostlivosti o mal. F. žiadnym spôsobom otec nebráni a za obdobie od januára do apríla 2014 prispel
na jeho výživu sumou 4.780 €. Matka žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala ani úmysel otca,
ktorý z dôvodu zamestnania sa šesť týždňov zdržiava v Holandsku a následne dva týždne trávi na
Slovensku, premiestniť maloletého mimo územia Slovenskej republiky bez jej súhlasu. Vzhľadom na
uvedené návrh matky zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby
odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a návrhu matkyv plnom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnila ust. § 205 ods. 1 písm.a/, d/ a f/ a vyslovila názor,
že postup súdu prvého stupňa pri posudzovaní jej nároku nesie znaky porušenia zákazu formalizmu
a princípu materiálnej súdnej ochrany. Uviedla, že súd prvého stupňa sa k veci samej vyjadril iba
veľmi stroho a k dokazovaniu pristúpil príliš formálne. V odvolaní poukázala predovšetkým na správu o
vyšetrení mal. F. klinickým psychológom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sám maloletý má obavu z
toho, že ho jeho otec vezme zo Slovenska na dlhší čas, až na dobu 9 rokov, pričom až následne ho vráti
matke. Nejedná sa teda len o jej subjektívny, ničím nepodložený názor, ale naopak, ide o reálnu hrozbu,
o ktorej sa vyjadril aj sám maloletý a ktorá bola verifikovaná vyšetrením u odborníka. V rámci odvolania
uviedla a poukázala na najnovšie udalosti, kedy od podania návrhu otec navštívil Slovenskú republiku,
vyhľadal mal. F. dvakrát bez predchádzajúceho ohlásenia, hoci tak predtým nikdy nerobil, pričom sám
sa vyjadril, že na Slovensko príde až po skončení súčasného pracovného turnusu v polovici júla 2014.
Aj toto nepredvídateľné správanie otca maloletého, ktorý sa bez predchádzajúceho ohlásenia objaví v
mieste bydliska maloletého, prípadne na chate, kde maloletý trávi čas so starými rodičmi a to aj v skorých
ranných hodinách, v nej vyvoláva ďalšie obavy a podozrenia, že otec môže maloletého bez jej súhlasu
odviezť zo Slovenska. Ďalej zdôraznila, že otec od ich rozchodu a odchodu zo spoločnej domácnosti
neprispieva na výživu maloletého a prispieval na jeho výživu len v čase, keď žili v spoločnej domácnosti.
Od apríla 2014 neprispel na výživu maloletého žiadnou finančnou čiastkou.
Kolízny opatrovník a otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.b/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný charakter. V dôsledku toho sa
nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci
samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie
predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia, preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených,
prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§
115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu
predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak
by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania
a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými
znakmi predbežných opatrení sú dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné
mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde
o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia
nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie zmenil, pretože podľa § 220 O.s.p. neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.Po preskúmaní napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd
prvého stupňa a zastáva názor, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia, pretože doposiaľ zistené skutočnosti preukazujú naliehavú potrebu okamžitého
zásahu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia a zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti matke. Z doteraz vykonaného dokazovania a predložených dôkazov je zrejmé, že vzťahy
medzi rodičmi sú problematické, konfliktné a vážne narušené, čo má nepochybne vplyv na vzťah otca
k maloletému dieťaťu a maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý po odchode otca zo spoločnej domácnosti
je narušený a nepredvídateľné správanie sa otca má výrazne negatívny vplyv na psychiku maloletého
dieťaťa. Z obsahu preskúmaného spisu nie je jednoznačne zrejmé, že by otec akýmkoľvek spôsobom
ohrozovalpsychickéalebofyzickézdraviedieťaťa,napriektomujenepochybné,ževzťahymedzirodičmi
sú také, ktoré psychiku dieťaťa neprimerane zaťažujú a vzniknutá situácia sa prejavuje na jeho správaní.
Dieťa vzhľadom k svojmu veku nie je schopné pochopiť správanie sa otca a preto odvolací súd dospel
k záveru, že je nevyhnutne potrebné stabilizovať výchovné prostredie dieťaťa do rozhodnutia súdu vo
veci samej preto, aby sa predišlo ďalším negatívnym následkom na jeho psychickom zdraví. Nariadením
predbežného opatrenia budú stanovené určité pravidlá správania sa obidvoch rodičov, bude nastolený
režim starostlivosti, ktorý budú musieť rešpektovať až do dôsledne vykonaného dokazovania vo veci
samej.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvéhostupňapodľaust.§220
O.s.p. tak, že zveril maloleté dieťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky a vzhľadom k tomu, že otec
od odchodu zo spoločnej domácnosti neprispel na výživu maloletého žiadnou finančnou čiastkou, určil
výživnévtakzvanejnevyhnutnejmiere,ktorévzhľadomkjehodoterazpreukazovanýmpríjmomvovýške
50 € považoval za primerané a dostatočné až do rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd rozhodol tak
predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, ktoré napriek rozchodu rodičov má právo na zachovanie si
psychickej pohody a psychického zdravia, ktoré môže v danom prípade nastať len po stanovení určitých
pravidiel správania sa rodičov maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných matkou v
návrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniaavyjadreníotcakodvolaniusabudezaoberaťkonajúcisúd
vrámcizisťovaniaskutkovéhostavupotrebnéhoprerozhodnutieovecisamej.Odvolacísúdnávrhmatky
o vyslovenie zákazu otcovi vycestovať s maloletým mimo územia Slovenskej republiky zamietol, nakoľko
zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky túto časť návrhu už považoval za bezpredmetnú. Na
záver odvolací súd poznamenáva, že nariadením predbežného opatrenia ide len o dočasnú ingerenciu
súdu do pomerov účastníkov a predbežné opatrenie nemá prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej,
ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu odlišné. Na základe uvedených skutočností odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa citovaného ust. § 220 O.s.p. tak, že zveril
maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď dospel k záveru, že v danom prípade bol takýto zásah
potrebný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.