Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206682
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513206682.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej U. B., bytom O. U. XX/XX, P., o vymoženie 2
006,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa
č. k. 7Er 615/2013-18 zo dňa 24.04.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria pod sp. zn. RK PC-1754/13- EK zo dňa
31.07.2013. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300045413 zo dňa 09.07.2012.

Následne súd citoval ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 1
ods. 2, § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, ust. § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), článok 3 ods. 1 a 3, článok 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernica) a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza
Claro proti Centro Móvil Milenium SL, vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL proti Cristine Rodríguezovej Nogueirovej, vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo

Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
Proti Erzsébet Sustikné Gy?rfi a uviedol, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej vec prejednal
a rozhodol rozhodcovský súd, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku,
lebo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa napriek tomu, že poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským

súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci má
síce formálne charakter rozhodcovskej doložky a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež
jej znenie zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu tátorozhodcovská doložka je neplatná, lebo nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania. Rozhodcovská
doložka je formulárová dohoda, ktorú povinná nemala možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť
alebo zmeniť. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len

zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaným. Ak k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy nedošlo, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a rozhodcovský rozsudok
ním vydaný má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť).

Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že postup exekučného súdu

pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku.
Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je
samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinná mohla
nepristúpiťnauzavretierozhodcovskejzmluvy,resp.ajjednostrannedosiahnuťzániktakejtodohodybez

vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že povinná
vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže
byť neprijateľnou podmienkou. Neobstojí tvrdenie, že povinná ako spotrebiteľ nemala na výber pri
uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom

už posudzoval aj Najvyšší súd SR (sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012). Poukázal na to, že
rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinnou stanovená
výlučne bez možnosti voľby. Ďalej uviedol, že zmyslom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
je zaručiť spotrebiteľovi - v procesnej pozícii žalobcu právo vybrať si miesto (konajúci orgán) pre
rozhodovanie o ním podávanej žalobe. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy

žalobu podáva dodávateľ. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Uplatnil
si trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, sp. zn. RK PC-1754/13- EK zo dňa 31.07.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.08.2013 a vykonateľnosť dňa 25.06.2013 (v spise na č.l. 7-9),
ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2 054,11 Eur s príslušenstvom.
Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300045413 zo dňa 09.07.2012 (v spise na č.l. 11)
uzavretej medzi účastníkmi konania, vyplýva, že povinnej ako dlžníkovi bola poskytnutá čiastka úveru

(úverový limit) 930 Eur, ktorú sa povinná zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 47,77 Eur.
Celková čiastka, ktorú musel dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 2
292,96 Eur, RPMN za úver bola 66,51 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Poskytnutá čiastka
revolvingu 389,80 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu) 1 146,48 Eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu

60,18 %, ročná úroková sadzba revolvingu 80,96 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9
%. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo forme samostatného právneho úkonu (čl. 10 spisu) a
vyplýva z nej, že akékoľvek spory medzi zmluvnými stranami budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovakarbitration court, s.r.o. Bratislava alebo pred Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici. Výber jednej
z alternatív riešenia sporov, teda, či konanie bude vedené na príslušnom súde alebo na rozhodcovskom
súde je ponechaný na žalobcu.

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V
zmluve o revolvingovom úvere je povinná označená menom, priezviskom a rodným číslom a vystupuje
teda v pozícii spotrebiteľa. Oprávnený vystupuje v pozícii dodávateľa, o čom svedčí výpis z obchodného
registra(vspisenačl.5-6),podľaktoréhojepredmetomčinnostioprávnenéhookreminéhoposkytovanie
pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu

konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho
zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 09.07.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre

rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnou dňa
09.07.2012 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu je
nepochybneformauzavretejzmluvy,t.j.skutočnosť,žerozhodcovskázmluvabolapredloženápovinnejv

pozíciispotrebiteľavoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétneho
rozhodcovského súdu.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne dojednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).Podľa smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(čl.3ods.1),zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanásapovažujezanekalú,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je podmienka
vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol
mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou
zmluvou.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi

(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre
rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods.
1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods.

3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,
je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.

Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútená
spolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ
spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by
založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí
fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti

zmluvných dojednaní (napr. ročná úroková sadzba úveru 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu
80,96 %). Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu, aj keď na prvý
pohľad individuálne dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská
zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a

to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v
každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej nie sú dotknuté.

Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012,
na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie neriešilo otázku
rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo zrušené z dôvodu
nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danom

prípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to snažil
poukázať oprávnený.

Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinná mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť (táto možnosť bola v bode 7. rozhodcovskej zmluvy) uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený
sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného

nemôžuposkytnúťochranu,lebojevrozporesúčelomacieľomSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv
spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne,
keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.

Z dôvodu posúdenia rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa bližšie
nezaoberal plnením priznaným na základe takto neplatného právneho úkonu.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.