Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210695
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912210695.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. B. XXX/XX, XXX
XX E. F., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast.

JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 882,13 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
23. 04. 2013, č. k. 12C/102/2012 - 66, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu trovy prvostupňového konania, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. legionárov 5, 080 05 Prešov, trovy odvolacieho konania vo výške 24,41
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru,
J. Kráľa 5/A, Lučenec.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 191,86 eur, na účet právneho zástupcu
JUDr. Andreja Cifru do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pohľadávka
uplatnená navrhovateľom v konaní bola splatná najneskôr 16.03.2005, pričom návrh bol podaný na
súd až 16.08.2012 a vedľajší účastník na strane odporcu (do konania vstúpil dňa 14.09.2012) vzniesol
námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako opodstatnenú (§ 101 až § 110 OZ). Súd sa nestotožnil s
názorom navrhovateľa, že by námietku premlčania mohol vzniesť len dlžník a nie aj vedľajší účastník na

jeho strane. Súd návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu
vo veci. Navrhovateľ v konaní nemal úspech, preto mu náhrada trov neprináleží. Vedľajší účastník
na strane úspešného odporcu, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, má nárok na náhradu
trov konania, pretože v konaní vzniesol námietku premlčania. V podaní išlo o konkrétnu námietku, zo
strany vedľajšieho účastníka ako aj o účelné bránenie práva. Trovy uplatnené vedľajším účastníkom boli
vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.Protirozhodnutiusaodvolalnavrhovateľprotivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka.Rozsudok
v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,24 eur.

Namietal, že cieľom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana
spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa
§ 93 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych

konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
samotné združenie má v radoch členov, ktorý evidentne majú právnické vzdelanie. Združenia na
ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporou
ministerstva.

Poukázal na dôvodovú správu k zákonu číslo 384/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že cieľom novelizácie
Občianskeho súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo

spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne
právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne a aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu
trov konania. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu,
oznámením o vstupe združenia do konania, toto obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie
trov konania. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje

bez uvedenia nových, významných skutočností týkajúcich sa predmetu sporu. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých na vstup nebol žiaden dôvod, navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia. Preto navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú
trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie nevystupuje v konaní

ako splnomocnený zástupca odporcov, títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemajú
žiadnu vedomosť.

Navrhovateľ má vedomosť, že vedľajší účastník v súvislosti s dôvodnosťou priznania trov poukazuje na
§ 137 O. s. p. a na ustanovenia Charty základných práv Európskej únie ako aj na rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie. Združenie odporcu v konaní nezastupuje, preto nemožno argumentovať vyššie

uvedeným ustanovením.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie v napadnutej časti navrhol potvrdiť a
uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,54 eur.

Uviedol,žeObčianskysúdnyporiadoknevylučuje,abyúčastník(ktorýkoľvek)sadalzastúpiťadvokátom.
Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do

konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a pomáhať mu k uplatneniu jeho práv aj
prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť, ak na druhej strane je skúsený dodávateľ,
ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou.

Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval navrhovateľ, bolo nutné na riadne chránenie práv čo
najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. To,

že konajú prostredníctvom advokáta, je ich ústavným právom a vyžaduje to enormné množstvo žalôb
podávaných dodávateľskými a vymáhačskými spoločnosťami porušujúcimi spotrebiteľské právo. Svojou
činnosťou združenie napĺňa ciele politiky EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov.K účelnosti trov konania uviedol, že pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný
účastník, potom ak hlavný účastník má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu

trov právneho zastúpenia.

Z ničoho nevyplýva to, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom.

Odporca zostal nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil,

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie
správnosti prvostupňového rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.) poukazuje odvolací súd na článok 47
ods. 2 Ústavy SR podľa ktorého, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok

ustanovených zákonom.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka

nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že

navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom,
pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov
a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Treba však rozlišovať vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcovi ako aj k jeho právu nechať sa
zastúpiť v konaní advokátom. Možno poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p.,

keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Prvostupňový súd použil správne ustanovenie o trovách konania, keď vo veci aplikoval § 142 ods. 1 O.
s. p. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa zásady úspechu
účastníkov vo veci.Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, ktorého si musel byť
navrhovateľ vopred vedomý, znášal spotrebiteľ (odporca) ako úspešná strana.

Je potrebné všimnúť si aj okolnosti, za ktorých došlo k uplatneniu nároku, resp. nárokov v podobe

niekoľko tisíc žalôb na súdoch SR, a to aj napriek tomu, že si navrhovateľ musí byť vedomý skutočnosti,
že niektoré nároky sú premlčané. Práve z dôvodu činnosti vedľajšieho účastníka vystupujúceho na
strane odporcu nedochádza k priznaniu premlčaných nárokov pre navrhovateľa. Účelnosť právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa
politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské

združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa. Zároveň odvolací súd poukazuje na platnú
judikatúru v danej oblasti, a to Z IV., strana 64, v zmysle ktorého jednoducho zistenie, že účastník mal
úspech v konaní v dôsledku uplatnenia námietky premlčania, nie je dôvodom, aby súd bez ďalšieho
nepriznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a
§ 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník,

preto mu priznal súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9
ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola

predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 882,13
eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal
len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznaných trov
191,86 eur. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 191,86 eur, z ktorej v
súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade

s ustanovením § 16 ods. 3 patrí i režijný paušál vo výške 7,81 eur. (Bez DPH, ktorá uplatnená nebola).
Trovy odvolacieho konania spolu potom predstavujú sumu 24,41 eur.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.