Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/250/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107237158
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2107237158.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: A-Z Autocentrum, s.r.o., Trstínska 10, Trnava, IČO 36 242
381, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: 1) C. H.,
nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Gajova 13, Bratislava 1,
žalovanému 2) TRANS HOLDING GROUP SLOVAKIA, s.r.o., Údernícka 20, Bratislava, IČO 35 788 321
o zaplatenie 14.605,32 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k.

13S/11/2008-48 zo dňa 14.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania
žalovaného 1) právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Krivákovi vo výške 8.411,08 eur do troch dní po
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil poukazom na to, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 13S/11/2008-397 zo dňa 11.6.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 13S/11/2008-409
zo dňa 1.8.2012, ktorým súd uložil žalovanému 2) povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.605,32 eur a
trovy konania právnej zástupkyni žalobcu. Následne dopĺňacím rozsudkom rozhodol prvostupňový súd
o povinnosti žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1). Na základe odvolania bol odvolacím
súdom rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdený, dopĺňací rozsudok bol ale zrušený

a vrátený na nové prejednanie s tým, že súd o náhrade nároku trov konania pre žalovaného 1) musí
opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa vyzval právneho zástupcu žalovaného 1), aby predložil vyúčtovanie trov konania,
ktoré mu v súvislosti so zastupovaním účastníka vo veci samej vznikli, po preskúmaní ktorých s
poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalobcu zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 8.411,08 eur. V rozhodnutí súd poukázal na to, že
výškupriznanýchtrovstanovil zvýpočtovéhozákladuvzhľadomnauplatňovanúistinuvsume14.605,32

eur, takže výška tarifnej odmeny za jeden úkon podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. § 10 ods. 1 je 303,74 eur.
Súčasne súd podrobne rozpísal jednotlivé úkony, za ktoré priznal právnemu zástupcovi žalovaného 1)
odmenu, ktorá vrátane režijného paušálu a DPH predstavovala sumu 6.601,- eur. K tejto náhrade súd
priznal i cestovné pri použití osobného motorového vozidla s odkazom na § 7 ods. 5 zák. č. 283/2002
Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, celkom v sume 384,71 eur vyúčtovania,
ktoré predložil právny zástupca žalovaného 1) (č. l. 479) a priznal i nárok na náhradu za stratu času

podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., celkom vo výške 549,37 eur. Súčasne priznal aj nárok na
náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 876,- SK. V závere prvostupňový súd
konštatoval, že náhrada trov právneho zástupcu žalovaného 1) bola preukázaná, úkony boli skutočnevykonané a vyúčtované v zmysle advokátskej tarify, preto námietky právnej zástupkyne žalobcu, na
ktoré poukazovala vo vyjadrení k vyúčtovaniu , označil za nedôvodné.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietol, že súd prvého stupňa nesprávne stanovil
celkový výpočet trov, nesprávne vypočítal i DPH a teda nesprávne rozhodol. Úkony, ktoré priznal ako
účelne vynaložené právnemu zástupcovi žalovaného 1) sú nepreskúmateľné vzhľadom na polovičné a
štvrtinové priznanie, súd nesprávne k nim vypočítal aj DPH a úkon označený ako „vyjadrenie k odvolaniu

žalovaného 2)“, ktorým sa žalovaný 2) bránil vstupu do konania nie je úspechom žalovaného 1) za tento
úkon je preto priznanie náhrady nedôvodné, rovnako ako za opakované porady s klientom v mesiaci
auguste a októbri 2009, ktorých nevyhnutnosť ničím nezdôvodnil a v ďalšom vyúčtovaní sa objavili v
roku 2009 a v roku 2011 a pri pôvodnom uplatnení nároku na náhradu trov konania po rozhodnutí vo veci
samej si ich žalovaný 2) neuplatňoval. Za nepreskúmateľné označil žalobca aj vyúčtovanie cestovných
náhrad s odkazom na „amortizáciu“, z ktorého nie je možné zistiť, ako súd k úhrade sumy 384,71 eur

ako celkové cestovné náhrady dospel. Rovnako je nepreskúmateľná i časť týkajúca sa náhrady za stratu
času.

Žalovaný 2) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie pokladá za správne a zákonné s tým, že
porady s klientom boli nevyhnutné a sú i zdokladované, boli vykonané v súvislosti s vydaním rozhodnutia
vo veci samej, nemožno ich považovať za nedôvodné. K priznaným cestovným náhradám poukázal na

to, že i keď odkazuje súd vo svojom rozhodnutí na celkové náklady a nerozpisuje jednotlivé sumy, ich
rozpis je k dispozícii v spise podľa predloženého výpočtu, ktoré vyhotovil právny zástupca žalovaného 1)
dňa 23.9.2013. Odvolanie označil za obštrukciu a žiadal, aby odvolací súd ho ako nedôvodné zamietol
a rozhodnutie potvrdil.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia prvostupňového súdu o priznaní náhrady trov
konania podľa súdom uvedenej špecifikácie vyplýva, že súd ako dôvodne priznal náhradu a odmenu za
úkony právnej služby, ktoré vôbec neboli vykonané, keď sa právny zástupca žalovaného 1) niektorých

pojednávaní vôbec nezúčastnil, v takom prípade mu nárok na náhradu nemôže vzniknúť, napriek tomu
sa prvostupňový súd touto skutočnosťou nezaoberal a bez ďalšieho akceptoval rozpis nároku tak ako
ho uviedol právny zástupca žalovaného 1) a ako účelne vynaložené nároky ich za neprítomnosť na
pojednávaní priznal. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na zistenie, že napr. dňa 24.4.2009 sa
žiadne pojednávanie nekonalo, ale bolo pojednávanie uskutočnené dňa 27.4.2009. Pokiaľ by odvolací

súd i akceptoval, že sa jednalo o omyl pri opise dňa pojednávania, potom nie je zrejmé, z akého
dôvodu súd prvého stupňa priznal náhradu vo výške 1/4 úkonu, pretože i keď sa dňa 24.4.2009
žiadne pojednávanie nekonalo, ale uskutočnilo sa dňa 27.4.2009, tohto sa právny zástupca žalovaného
1) vôbec nezúčastnil a rovnako tomu bolo i dňa 22.9.2010 (č.l. 285). Prvostupňový súd neuviedol,
na základe akých skutočností za neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného 1) na pojednávaní

mu priznal nárok na odmenu. Uvedené zistenia tak zakladajú príčinu nepreskúmateľnosti uvedeného
rozhodnutia, na základe čoho odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.
i), h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový
súd sa musí podrobne venovať otázke súvisiacej s priznaním nároku na náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia vzhľadom i na účasť právneho zástupcu na jednotlivých pojednávaniach, posúdiť

účelnosť vynaložených úkonov, zistené skutočnosti vyhodnotiť, zdôvodniť a opäť vo veci rozhodnúť.
Akceptovanie vyúčtovania vykonaného právnym zástupcom žalovaného 1) bez riadneho odôvodnenia
nie je prípustné.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.