Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/340/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214962
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412214962.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Z. L. XX, t. č. bytom XXX XX A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305

675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemčianska 25, 974 01 Banská Bystrica, o
zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 9C/165/2013-49, zo dňa 07. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy prvostupňového konania, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie,

so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen trovy odvolacieho konania vo výške 23,58 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, Nemčianska 25,
Nemce.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie čiastočne do sumy 127,97 eur zastavil. Návrh
navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol, tak že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu

účastníkovinastraneodporkynetrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavovýške78,70
eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že dňa 05.08.2013 zobral navrhovateľ čiastočne svoj návrh späť,
preto súd v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 v tejto časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti naďalej
uplatňoval voči odporkyni nárok na zaplatenie žalovanej istiny titulom dojednanej zmluvnej pokuty,
pričom súd z vykonaného dokazovania mal preukázené, že ide o nárok navrhovateľa uplatňovaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 52 a nasl. OZ). Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. O

trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci. V konaní bola úspešná
odporkyňa, avšak náhradu trov si neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p. ) a žiadne trovy jej ani nevznikli.
Preto jej súd náhradu trov nepriznal. Vedľajší účastník na strane úspešnej odporkyne (do konania vstúpil
dňa 16.04.2013), zastúpený advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, má nárok na náhradu trov konania,
pretože v konaní vystupoval na podporu odporkyne, išlo o konkrétnu námietku zo strany vedľajšieho
účastníka a o účelné bránenie práva. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy v ním uplatnenej výške,

keď mal zato, že sú vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov.Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Namietal, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov,
a jeho hlavou náplňou činnosti je kolektívna ochrana spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ
zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej
existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Z ust. §

93 ods. 2 O. s. p. ako aj ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že zákon
uprednostňujezdruženianaochranuspotrebiteľapreichodbornúpripravenosťpoprávnejajpersonálnej
stránke. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel
zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú
v danej oblasti aj materiálne a aj personálne vybavené a odborne kompetentné.

Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak

spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu
do konania).

Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému neposkytol
pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Žalovanému poskytol

pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov
konania. Nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu
na stav konania a vôľu odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom
vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných

podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť,
na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci. Poukazuje iba na ustanovenia a rozhodnutia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od
účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie v napadnutej časti navrhol potvrdiť a

uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol,žeObčianskysúdnyporiadoknevylučuje,abyúčastník(ktorýkoľvek)sadalzastúpiťadvokátom,
právo na právne zastúpenie je garantované aj Ústavou SR (čl. 46 ods. 1). Právo na právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj
rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche

Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa
konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa
má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že
aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal možno považovať

za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu
práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho
účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a
ktorého závery boli prenesené do odôvodnenia rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom zamietnutia
návrhu navrhovateľa a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.

Odporkyňa zostala nečinná.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil,

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie
správnosti prvostupňového rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O. s. p.)

Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Zcitovanýchustanovenívyplývarovnaképrávokaždéhoúčastníka,tedaajvedľajšiehoúčastníkanechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Odvolateľ toto ústavne zaručené

právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc nepopiera, ale na druhej strane spochybňuje účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky.

Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o
účelnosti vynaloženia takýchto trov je v rozpore so zákonnou garanciou na právo zastúpenia. Ak by

súd prijal záver navrhovateľa, musel by si taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých sporoch
navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom.

Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník
má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj
vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní použil správne ustanovenie o trovách konania, vo veci aplikoval §
142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa
zásady úspechu účastníkov vo veci.

Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, znášal spotrebiteľ
(odporkyňa) ako úspešná strana.

Z hľadiska prisúdenej výšky trov sa prvostupňový súd riadil a aplikoval ust. vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov, pritom vychádzal z obsahu (zo skutkových okolností)
súdneho spisu. Prisúdenú výšku trov odvolateľ ani nenamieta.

Navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne, nové skutočnosti, než ktoré boli známe súdu prvého stupňa v

čase jeho rozhodovania, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia
prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu.

Náhradutrovprávnehozastúpeniasúdpriznalpodľavyhláškyč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej
odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania.
Predmetom odvolacieho konania, ale nebola suma o zaplatenie 331,94 eur (bez príslušenstva), ktorá
predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len

nárokom na náhradu trov a jeho výšku, čomu má zodpovedať aj jeho odmena. Preto tarifná hodnota
veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 78,70 eur priznaných trov, z ktorej v súlade s § 10 ods. 1 cit.
vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade s ust. § 16 ods. 3 patrí režijný
paušál vo výške 7,81 eur, spolu trovy odvolacieho konania 24,41 eur (daň z pridanej hodnoty nebola
uplatnená). Nakoľko advokát uplatnil náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 23,58 eur

(odmena 15,77 eur + režijný paušál 7,81 eur), odvolací súd mi priznal náhradu trov vo výške 23,58 eur.

Iný názor pri výpočte odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo
podané len do trov konania, odvolací súd zastáva s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých
prípadoch súd rozhoduje rovnako, pričom vyššie uvedenú úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastali prípady, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa

stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur.
V takom prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania
o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.