Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/214/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712217746
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712217746.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922,
so sídlom Mliekárenská 10, 820 05 Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS s. r.
o., IČO 36 862 657, so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti odporkyni F. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc
spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom,

advokátom so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, adresa pre doručovanie Budapeštianska 8,
040 13 Košice, o zaplatenie 1.075,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 04. 2013, č. k. 8C/352/2012 - 106, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy prvostupňového konania vo výške 138,44 eur, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO 42
247 268, trovy odvolacieho konania vo výške 24,41 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia
k rukám právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, Stará Baštova 2, 040 01 Košice.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznáva a navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporkynetrovyjehoprávnehozastúpeniavovýške138,44 eur,krukámprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň upravil Daňový úrad v Bratislave vrátiť
navrhovateľovi krátený súdny poplatok vo výške 57,87 eur do 15 dní od doručenia tohto právoplatného
rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ dňa 19.10.2012 podal na súd návrh na začatie

konania, ktorý dňa 02. 04. 2013, ešte pred prvým pojednávaním, zobral späť. Súd podľa § 96 ods. 1, 3
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p. ) konanie
zastavil. Navrhovateľ zobral návrh späť, pričom z hľadiska náhrady trov konania nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 2 druhá veta O. s. p.. Preto z procesného hľadiska platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie
konania, v dôsledku čoho je povinný nahradiť odporkyni trovy konania. Zo súdneho spisu je preukázané,
že odporkyni žiadne trovy nevznikli, preto jej súd náhradu trov nepriznal. O trovách konania vedľajšieho

účastníka súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. , keď dospel k záveru, že vedľajší účastník zastúpený
advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom má nárok na náhradu trov konania, pretože išlo o konkrétnu
námietku, zo strany vedľajšieho účastníka a o účelné bránenie práva a vedľajší účastník si náhradu trov
konania uplatnil. Súd mal zato, že trovy sú vyčíslené v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenáchanáhradáchadvokátov,pretoichpriznalvovýškeazloženíuplatnenejvedľajšímúčastníkom.Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka. Uznesenie v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania neprizná.

Namietal, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v tomto
konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania.

Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní

žiadny vzťah, a z rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol
spoločne s odporcom povinným na plnenie. Zásadu úspechu vo veci preto nie je možné aplikovať v
tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej
úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný
úspechom účastníka, popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať.

V tomto prípade je uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom aj v rozpore s
dobrými mravmi, predstavuje výsledok účelovosti jeho postupu a zneužívanie ustanovenia § 93 ods. 2
až 4 O. s. p. evidentne motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov
konania. Z názvu vedľajšieho účastníka vyplýva, že právna pomoc by mala byť poskytovaná priamo
občianskymzdružením.Namiestotohosadalozastúpiťadvokátom.Nákladynazastúpenieobčianskeho

združenia (vystupujúceho ako združenie na ochranu spotrebiteľa) advokátom nepredstavujú účelne
vynaložené trovy.

K odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Uznesenie v napadnutej časti navrhol potvrdiť a
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 38,52 eur.

Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia, ktorej zmyslom je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Je to i v prípade zastavenia
konania, pre späťvzatie návrhu navrhovateľom.

Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom. Je účelné
a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde
na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a pomáhať mu k uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom
kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť, ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v

každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou.

Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval navrhovateľ, bolo nutné na riadne chránenie práv čo
najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Pokiaľ
platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník má

právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší
účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Z ničoho nevyplýva to, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Ak zákon
garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia týchto

trov konania je v rozpore so zákonnou garanciu práva na zastupovanie.

Trovy vedľajšieho účastníka boli jednoznačne účelne vynaložené.

Odporkyňa zostala nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V ostatnej časti uznesenie nie je dotknuté.

Preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie
správnosti prvostupňového rozhodnutia dodáva (§ 219 ods. 2 O. s. p.)Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok
ustanovených zákonom.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Zcitovanýchustanovenívyplývarovnaképrávokaždéhoúčastníka,tedaajvedľajšiehoúčastníkanechať
sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácie navrhovateľa možno nadobudnúť dojem, že
navrhovateľ chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom,
pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov

a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Treba však rozlišovať vzťah medzi
navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať sa
zastúpiť v konaní advokátom. Možno poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p.,
keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o trovách konania, zodpovednosť za výsledok (zásada úspešnosti)
sa neuplatní v konaní, ktoré bolo zastavené. Konanie môže byť zastavené z rozmanitých procesných
dôvodov. V danom prípade ide o situáciu, kedy konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu
navrhovateľom.

Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. V prípade zastavenia konania však treba rozlišovať prípady,
keď k zastaveniu konania došlo bez zavinenia účastníka, t.j. z objektívnych a zákonom upravených a
predvídaných príčin. Iba na tento prípad dopadá ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.. Ak však účastníkovi

možno pričítať zavinenie na tom, že konanie bolo zastavené, treba uplatniť ust. § 146 ods. 2 O. s. p.,
ktoré je výnimkou z ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému
účastníkovi trovy zastaveného konania a to podľa prvej vety ods. 2 tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety ods. 2 O. s. p. odporcovi v prípade, že bol pre jeho
správanie vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.
Náhrada trov konania priznaných podľa § 146 ods. 2 O. s. p. sa vzťahuje len na účelne vynaložené
trovy konania.

V danom prípade niet pochýb o tom, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, je teda povinný nahradiť
trovy konania protistrane bez ohľadu na hmotnoprávne posúdenie sporu. Z procesného hľadiska preto
platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ a pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné
aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., ktoré ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu pred
ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Súd je povinný skúmať pri rozhodovaní o trovách

konania, či nie sú splnené podmienky na aplikáciu daného ustanovenia.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd toto ustanovenie aplikoval len vo
vzťahu k odporkyni pri rozhodovaní o trovách konania. V rozpore s vyššie uvedeným, pri rozhodovanío trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, nesprávne aplikoval ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásadu úspechu vo veci), hoci na takýto postup niet žiaden zákonný dôvod. Takéto
nesprávne právne posúdenie trov konania v danom prípade, ale nemá vplyv na správnosť výsledku

rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka. Podľa názoru odvolacieho
súdu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne treba náhradu trov konania na základe zistených
skutkových okolností priznať, hoci nie na základe ust. § 142 ods. 1 O. s. p., ako to nesprávne urobil
okresný súd, ale podľa ust. § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., pretože trovy konania, ktoré vedľajšiemu
účastníkovi v konaní vznikli a ktorých náhradu si uplatnil, sú účelne vynaložené. Odvolací súd prioritne

vychádzal z kritéria účelnosti vynaložených trov, ktoré kritérium je rozhodujúce pri priznávaní náhrady
trov konania jednotlivým v konaní zainteresovaným subjektom, preto uznesenie okresného súd v
odvolaním napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a §
142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník,

preto mu priznal súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa.

Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods.

1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola
predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 1.075,57
eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal
len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznaných trov
138,44 eur. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 138,44 eur, z ktorej v

súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky patrí odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur a v súlade
s ustanovením § 16 ods. 3 patrí i režijný paušál vo výške 7,81 eur. (DPH uplatnená nebola). Trovy
odvolacieho konania sú 24,41 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.