Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/211/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219239
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712219239.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č.XXX, XXX XX
F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka
60, Bratislava, pod spis. zn. EX 4166/10, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 444,-

Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 22Er/643/2010-42 zo dňa
09.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 6Er/97/2012-11 zo dňa 31. decembra 2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie voči povinnej podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 07914/11 zo dňa 18.08.2011 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“). Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 393,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25% denne zo sumy 393,-Eur od 21.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo
sumy 393,-Eur od 06.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania do troch dní od
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súd preskúmal aj zmluvu o úvere zo dňa 17.07.2009, ktorá
bola podkladom pre vydanie zmenky a zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 600,-Eur,
ktorý sa tento zaviazal vrátiť zvýšený o 576,-Eur, teda vo výške 1.176,-Eur. Ďalej okresný súd poukázal

na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011 a 3MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009 a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, pretože je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(ďalejlen„VPPÚ“),ktoréniesúpodpísanéobomazmluvnýmistranami.Spoukazomajnaust.§41ods.2
písm.d)Exekučnéhoporiadku,§3ods.1,§4a§45ods.1písm.c)a§45ods.2 zákonač.244/2002Z.z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, exekučného

titulu a ostatných predložených dokladov okresný súd dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia
nemožno vyhovieť na tom základe, že priznané plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 96 %
a zároveň aj zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne, považoval za plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 45 ods. 2 ZRK v spojení s ust.
§ 45 ods. 1 písm. b) a c) ZoRK. Tiež poukázal na to, že rozhodcovskú doložku nemožno akceptovať
ako platne dojednanú, pretože táto tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré

odkazuje zmluva. Zmluvu označil za formulárovú, ktorej obsah nemohla povinná nijakým spôsobom
ovplyvniť, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone.Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45

zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citvaného ustanovenia
okresnýmsúdomdochádzaknahradzovaniukonaniaožalobáchozrušenierozhodcovskýchrozhodnutí,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ tiež namietol procesnú
vadu, ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolateľ namietol,

že okresný súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze ust. § 52 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup
konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z uvedeného dôvodu nie je možné rozhodnutie okresného súdu preskúmať. Rozhodnutím okresného
súdu malo podľa odvolateľa dôjsť aj k pozbaveniu oprávneného domáhať sa svojho plnenia, nakoľko
oprávnený sa už nemôže domáhať svojho nároku z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. S ohľadom na

uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie vo veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná dňa 17.07.2009 uzatvorili zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len Zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške
600,- Eur. Povinná sa zaviazala splatiť sumu 1.176,-Eur v 12-ich mesačných splátkach po 98,- Eur.
Spolu so Zmluvou oprávnený predložil súdu aj VPPÚ, kde sa podľa bodu 18 zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou, s jej porušením,

ukončením či neplatnosťou zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, či dohody o vyplnení zmenky, budú riešené
primárne mediáciou pred Mediačným centrom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.,
Bratislava podľa vnútorných predpisov Mediačného centra a až následne pred rozhodcovským súdom
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18 alebo cestou príslušného súdu v súdnom konaní,
pričom výber jednej z uvedených alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Predmetná zmluva

bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd sa primárne zaoberal skúmaním rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc
rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci, a či bola splnená podmienka písomnej formy rozhodcovskej
doložky. Písomná forma rozhodcovskej doložky je zachovaná aj ak je obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami.

Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných

telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3ZoRK redodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.Podľa § 40 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Úprava formy rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 ZoRK je prísne striktná, bez možnosti extenzívneho

výkladu a formálna podmienka v danom prípade nebola dodržaná, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že VPPÚ, súčasťou ktorých je aj rozhodcovská doložka, neboli technicky spojené, ale ani podpísané
obidvomi zmluvnými stranami. Aj bez ohľadu na túto skutočnosť, nemožno z uvedenej formy vyvodiť
jasný záver, že prílohy k zmluve obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov Zmluvy, že sú s ňou
riadne oboznámení a súhlasia s jej znením a obsahom. Zmluvné strany musia byť pri podpise návrhu

zmluvy riadne oboznámené nielen so Zmluvou, ale aj všetkými obchodnými podmienkami a inými
prílohami Zmluvy. Z predložených dokladov však okresný súd nezistil, že by predložené VPPÚ boli
platné v čase uzavretia Zmluvy, nakoľko to nie je možné vyvodiť z nedatovaného a nepodpísaného
dokumentu.(UznesenieNSSRsp.zn.2Cdo245/2010z30.11.2011).Nazákladetýchtoskutočnostíbola
rozhodcovská doložka uzavretá neplatne, a teda rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý založil svoju právomoc na neplatnom právnom úkone. V tejto súvislosti poukazuje

odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR 3 MCdo 20/2008, v zmysle ktorého ak bolo rozhodnutie vydané
nepríslušným orgánom, ide o nulitný právny akt, ktorý nemožno v exekučnom konaní vykonať, pretože
nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon má za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú prihliada súd ex offo, teda z úradnej povinnosti.

Okresnýsúd,akoexekučnýsúdpostupovalsprávne,keďzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia z dôvodu nevykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je podľa ustálenej judikatúry
povinný v každom štádiu vedenia exekúcie skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti
exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu
exekučného titulu so zákonom ako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so
zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak „exekučný súd môže

exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného
hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996
z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R
70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS
SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie

uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej
i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď
skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, preto rozhodcovský rozsudok vydaný

v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo
rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (§ 40
Občianskeho zákonníka), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania
zamietne návrh na vydanie poverenia. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj skutočnosti

uvedené okresným súdom v odôvodnení napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutie okresného súdu nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti, odvolací súd
považuje toto rozhodnutie za právne správne, preto sa odvolací súd stotožnil s názorom okresného
súdu, ako aj dôvodmi, na základe ktorých zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie voči povinnej.

Záverom odvolací súd poukazuje na argumenty odvolateľa týkajúce sa nesprávneho posúdenia
právneho vzťahu ako spotrebiteľského. Z napadnutého rozhodnutia okresného súdu však nevyplývajú
závery o spotrebiteľskom právnom vzťahu

.Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.