Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/512/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217452
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113217452.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa J. podnik X., akciová spoločnosť, so sídlom C. 1, X.,
IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. P. W., advokátom, so sídlom B.. T. X. X-CX, X. proti odporkyni
T. G., naposledy bytom W. 6, O., zastúpeného opatrovníčkou Mgr. B. Z., vyššou súdnou úradníčkou C.
súdu O., o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 14C/218/2013-32 zo dňa 19. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur
a náhradu trov konania vo výške 28,22 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k
rukám JUDr. P. W.. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom

zo dňa XX.XX.XXXX domáhal zaplatenia 50,50 Eur s príslušenstvom. Súd vykonal dokazovanie a mal
za preukázané, že odporca cestoval dňa 09.05.2011 o 9:35 hod. autobusom č. XX v X. bez platného
cestovného lístka. Na úseku zastávky O. a T.. cintorín bol kontrolovaný revízorom a odmietol
zaplatiťúhraducestovného0,50Eurapostihvsume50Eurzacestovanie bezcestovnéholístka.
Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa § 9 písm. b) a
§ 14 ods. 2, 3 zákona č. 168/1996 Z. z. zaplatiť bežné cestovné 0,50 Eur postih určený dopravcom (do

stonásobku cestovného bez príplatkov a zliav). Vzhľadom k tomu, že odporca tak neurobil ani po
výzve navrhovateľa, súd ho k tejto povinnosti zaviazal. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal čiastočnú
náhradu účelne vynaložených trov konania tak, aby boli primerané výške uplatnenej pohľadávky; 16,50
Eur za zaplatený súdny poplatok, za 2 úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci dňa 13.05.2013
a podanie žaloby na súd dňa 12.07.2013) po 16,60 Eur za úkon + 20 % DPH 9,76 Eur a 2 x po 7,81

Eur paušál, priznal 20 % z trov právneho zastúpenia sumu 11,72 Eur, spolu sumu 28,22 Eur podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a od 01.07.2013 podľa
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 184/2013 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže v danom prípade došlo k nesprávnej

aplikácii ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa rozhodol o neprimeranom znížení
trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatnených
v návrhu na začatie konania. Považoval za nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za
drobný spor podľa ust. § 200ea O.s.p., neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávkeje však potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Poukázal na ustálenú prax, najmä rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7Co/32/2009 a
sp. zn. 7Co/64/2009, ako aj dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku a zákon č.

384/2008 Z. z., účinný od 15.10.2008. Mal za to, že v rámci rozhodovacej činnosti súdu v zmysle
ustálenej súdnej praxe je aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná len v situácii, kedy suma
náhrady trov konania viacnásobne prevyšuje sumu istiny, ktorá je predmetnom konania, čo však v
danej veci splnené nie je. Nakoľko uplatňované trovy konania neprekračujú niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov,

za ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne v rozhodnutí aplikoval ust. §
150 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc z uvedeného zároveň vyjadril názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, z čoho plynie záver, že účastníkom
konania bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok konania a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých

účelne uplatnených trov konania. V prejednávanej veci za účelne uplatnené trovy konania považoval
zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a minimálnu tarifnú odmenu za právne služby podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Poukázal na to, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, v dôsledku čoho nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať

trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Okrem uvedeného samotné
úkony právnych služieb a postup advokáta pri zastupovaní je náročný a zložitý
proces, vyžadujúci si i primeranú časovú náročnosť. Uviedol, že právo účastníka nechať sa zastupovať
advokátom nie je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v tzv. drobných sporoch a
neobmedzuje ho ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktoré v bode 29 Preambuly
deklaruje, že „neúspešná strana by mala naďalej znášať trovy“. Na podporu svojej argumentácie na
záver spomenul uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/271/2009, v ktorom odvolací
súd dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorý bol v predmetnom drobnom spore zastúpený advokátom, má
ako úspešný účastník právo na náhradu (okrem vlastne účelne vynaložených trov i) trov spojených s

poskytnutím právnych služieb, ktoré mu v označenom spore poskytol splnomocnený
advokát. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o povinnosti
nahradiť trovy konania tak, že odporcu zaviaže povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo
výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 Eur. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 Eur.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o trovách konania je potrebné potvrdiť podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 50,50 Eur, nebol

odvolaním napadnutý, a preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho
návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie

prvostupňového súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu,
aby inak úspešnému účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov proti neúspešnému účastníkovi
nepriznal.Úspešnémuúčastníkovinemusísúdvýnimočnepriznaťnáhradutrovkonaniacelkom,alebosčasti,aksú
tudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(§150ods.1O.s.p.).Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové

a iné pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania
v drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať alebo znížiť.
Podľa dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu pôjde o tie prípady, ak trovy konania predstavujú

niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako je suma pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

Je nepochybné, že aj predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea
O.s.p. Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,50 Eur
a zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporcovi nahradiť trovy navrhovateľa vo výške 104,38 Eur,

ktoré mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 Eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej
služby vo výške 87,88 Eur, a to po 16,60 Eur + 3 x režijný paušál po 7,81 Eur + DPH.
Súd prvého stupňa správne uviedol, že navrhovateľove účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia
v konaní pozostávali len za 2 úkony právnej pomoci (príprava, prevzatie veci a podanie
žaloby na súd), nakoľko úkon právnej pomoci (pokus o zmier) nie je možné považovať za úkon, za ktorý

by právnemu zástupcovi navrhovateľa prislúchala odmena, nakoľko sa nejedná o právny úkon, ktorý by
mohol byť právne relevantný v súdnom konaní.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, odvolací
súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú v danej veci dôvody pre aplikáciu § 150
ods. 2 O.s.p., ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané voči pohľadávke znížiť,

alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uvedené zákonné ustanovenie
sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v bagateľných veciach neprimerané. Ide
spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má

byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie
a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. Z tohto dôvodu uvedené

ustanovenie umožňuje nepriznanie neprimeraných trov, či pohľadávku v sporoch o nízke sumy.

V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z
dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.

Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania v celkovej výške 28,22

Eur. Takúto výšku náhrady trov konania možno považovať vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku v
zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti vo výroku o trovách
konania ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich náhradu
nežiadal, resp. mu žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .