Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010686
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713010686.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.07.2014 v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára v trestnej
veci obžalovaného R. Q., stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c/ Tr.zák., v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného R. Q. proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen, sp.zn. 4T 118/2013, zo dňa 16.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného R. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 4T 118/2013 zo dňa 16.4.2014 bol obž. R. Q. uznaný
vinným v bode 1) napadnutého rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c/ Tr.zák.,
spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. , v bodoch 2), 4), 6), 7), 9) napadnutého rozsudku zo
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák.

a v bodoch 3), 5) napadnutého rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., spáchaného v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr.zák. a to za skutky uvedené v napadnutom rozsudku pod bodom 1)
až 9).

Za toto konanie mu okresný súd podľa § 188 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm.h/, m/, § 38 ods. 4 , 7 ,
§ 41 ods. 1 , 2 , § 42 ods. 1, 2 a článok 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uložil úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. h/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 5T
49/2006 zo dňa 26.03.2007 a to v zmysle § 42 ods. 1 , 2 Tr.zák. vo výroku o treste u obžalovaného R. Q..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného R. Q.. Z písomných
dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obhajca sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového
súdu, ktorý pri uznaní viny obžalovaného vychádzal zo svedeckých výpovedí svedkov uvedených na
str. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti obhajoba vyhodnotila vykonané dôkazy v
tom zmysle, že výpoveď svedka poškodeného I. T. sa javí ako nedôveryhodná, nakoľko z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že svedok poškodený podstúpil pred časom tvrdeného spáchania predmetných

skutkov veľmi vážny neurologický operačný zákrok v oblasti hlavy, v dôsledku čoho preukázateľne a
úplne logicky trpel psychickými problémami. Opakovane o viacerých okolnostiach nehovoril pravdu,
napr. o tom, či si v čase blízkom času tvrdeného spáchania predmetných skutkov požičiaval peniaze
alebo mobilné telefóny, resp. či s mobilnými telefónmi obchodoval. V jeho výpovediach sú podľa
obhajoby početné rozpory, ale predovšetkým logické protirečenia vo vzťahu k výpovediam jednotlivých
svedkov. Na otázku obhajoby, či bol svedok I. T. súdne trestaný, na hlavnom pojednávaní odmietol

odpovedať s tým, že je to každého osobná vec. Vzhľadom na svedkovu reakciu obhajoba vzniesla
pochybnosť o jeho bezúhonnosti.Ďalej obhajoba hodnotila výpoveď svedka W. H., ako nič nepreukazujúcu, pretože sa vo svojej výpovedi
k veci nevedel vyjadriť, nepamätal si to, keďže to bola pre neho nepodstatná vec. Výpoveď svedka

R. E. obhajoba hodnotila ako právne bezvýznamnú a výpovede svedkov W. T., I. T. st., ako aj E.
T. obhajoba hodnotila ako nehodnoverné, vzhľadom na existenciu najbližšieho možné príbuzenského
vzťahu k svedkovi poškodenému I. T.. Ďalej obhajoba hodnotila konfrontáciu obvineného T. a obž. Q.
so svedkyňou E. P..

V neposlednej rade obhajoba poukázala na to, že prvostupňový súd dostatočne neodôvodnil svoje
rozhodnutie, v tejto súvislosti poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. V závere
odvolania obhajoba poukazuje na to, že či a ako sa skutok stal, či ho spáchal obžalovaný, existujú
závažné skutkové, ako aj právne pochybnosti. Vina obžalovanému v potrebnom rozsahu preukázaná
nebola. V takomto prípade obhajoba poukazuje na to, že súd má aplikovať zásadu uvedenú v § 2 ods. 4
Tr.zák., t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na rozsudok

NS SR z 25.02.1997, sp.zn. 6 Tz 1/9, z ktorého vyplynulo, v ktorých prípadoch sa použitie zásady in
dubio pro reo má aplikovať. Z uvedeného dôvodu obhajoba požiadala o prehodnotenie rozhodnutia
prvostupňového súd, aby obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby podľa § 285 písm.a/, c/ Tr.por.
oslobodil.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na písomne podanom odvolaní, domáha
sa v celom rozsahu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby tak, ako je to uvedené v písomnom
odvolaní.

Krajská prokurátorka na verejnom zasadnutí uviedla, že napadnutý rozsudok je vo všetkých výrokoch

správny a zákonný a uložený trest je primeraný, preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obhajcu obžalovaného , podané v prospech

obžalovaného, nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por.
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12

Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal
za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní , predovšetkým s obsahom svedeckej výpovede
poškodeného I. T., ktorý usvedčoval obžalovaného zo spáchania predmetnej trestnej činnosti, pričom

v jednotlivých skutkoch opísal ich priebeh. V tomto smere obhajoba spochybňovala vierohodnosť tohto
svedka, predovšetkým s poukazom na jeho zdravotný stav, čo odvolací súd nemohol akceptovať ,
keďže zo záverov znaleckého posudku znalca E. vyplynulo , že tento hodnotil popis jednotlivých
udalostí poškodeného ako hodnoverný. Operačný zákrok na mozgu poškodeného zanechal na psychike
poškodeného mierne spomalenie jeho psychomotoriky. Po intelektovej stránke zapadá do širšieho

rámca populačnej normy. Poškodený do prvého stretnutia s násilníkmi netrpel žiadnym duševným
ochorením ani poruchou. V neposlednej rade znalec konštatoval, že poškodený jednoznačne trpí
duševnou chorobou, ktorá je dôsledkom zastrašovacích akcií násilníkov a ktorá bude mať trvanie dlhšie
ako jeden rok. Výpovedi poškodeného korešpondovali aj svedecké výpovede E. P., W. T., D. C., W. T.,
matky poškodeného, ktorá uviedla, že jej syn v tomto období bol nepokojný a porozprával jej , čo sa

stalo, že v jednom prípade prišiel domov ostrihaný dohola, bolo jej to divné, keďže nechodil do holičstva,
lebo mal jazvu na hlave, preto ho strihala doma.
Vzhľadom na dôkaznú situáciu potom prvostupňový súd správne uznal obžalovaného vinným v bode 1)
napadnutého rozsudku zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm.c/ Tr.zák. , v bodoch 2), 4), 6), 7),8) zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a skutky v bodoch 3) a 5) napadnutého rozsudku
právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajcu obžalovaného, na tieto krajský súd neprihliadol, keďže ich

vyhodnotil ako účelové, ktoré mali obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti , prípadne ju znížiť na
minimum. V tomto smere nebolo možné prihliadnuť na námietku nedôveryhodnosti výpovedí svedka
poškodeného I. T. vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktorým bol skúmaný jeho duševný stav.
Tak isto spochybňovanie svedeckých výpovedí rodičov poškodeného svedkyne W. T. a svedka I. T. len
kvôli príbuzenskému vzťahu bez ďalšieho súd neakceptoval, zvlášť keď ich výpovede korešpondovali s

výpoveďou poškodeného a ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. V neposlednej rade
je potrebné zdôrazniť, že ani odvolací súd sa nestotožnil s hodnotením dôkazov obhajobou , keďže tieto
podľa odvolacieho súdu vytvárajú dostatočný podklad pre vytvorenie záveru o vine obžalovaného, tak
ako je to uvedené v odôvodnení v napadnutom rozsudku.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, okresný súd nepochybil pri ukladaní trestu, keďže prihliadol

na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal. Obžalovanému za jeho konanie v tomto
prípade hrozil trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 7 až 12 rokov, pričom okresný súd
správne aplikoval článok 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o ochranne ľudských práv a základných
slobôd a uložil obžalovanému úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne so
zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného

zrušenia výroku o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 5T 49/2006 zo dňa 26.03.2007.
Zníženie trestu v tomto prípade bolo na mieste, keďže od spáchania skutkov uplynula doba viac ako 10
rokov, čo je dôvodnom na zmierňujúce ustanovenie podľa citovanej medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obž. R. Q., podané prostredníctvom jeho obhajcu, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.