Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/905/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113201587.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova
8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX,
XXX XX X. S., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie sumy 1148,16 eur

s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 04. 10. 2013, č. k. 9C/137/2013-82, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznáva, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 914,13 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 17.06.2011 až do zaplatenia, ktorú sumu súd
povolil splácať v mesačných splátkach po 60,00 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že neuhradením jednej zo splátok stane sa zročným celý dlh.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu náhrady
trov konania časť náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 40,00 eur v lehote do 30 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané uzatvorenie zmlúv o
pripojení podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi odporcom
a navrhovateľom, pričom nebolo sporné, že v zmysle týchto zmlúv bolo odporcovi vyúčtované 914,13
eur za obdobie od augusta 2010 do októbra 2010, ktoré nezaplatil. Preto súd v tomto rozsahu návrhu
vyhovel. Z dlžnej sumy priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 Občianskeho
zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z.., vo výške 9 % p. a. od okamihu

splatnosti pohľadávky. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Nárok na zaplatenie sumy 234,03 eur -
uplatňovanú náhradu škody, ako rozdiel medzi trhovou hodnotou poskytnutých mobilných zariadení a ich
zľavnenou cenou, nie je dôvodný, pretože odporcovi boli predané mobilné telefóny za dojednanú kúpnu
cenu, a tak nebola daná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti na strane odporcu so
vznikom škody. V tomto sa súd stotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka, že za náhradu škody
nemožno považovať to, čo v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ realizoval v čase uzavretia

dodatku k zmluve. Pokiaľ vedľajší účastník namietal premlčanie nároku súd konštatoval, že vo vzťahu
k nedoplatku za poskytnuté služby nedošlo k márnemu uplynutiu 3-ročnej premlčacej doby. Avšak vo
vzťahu k požadovanej náhrade škody márne uplynula 2-ročná subjektívna lehota od vzniku škody. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. podľa pomeru úspechu účastníkov,keď navrhovateľ mal úspech vo veci 60 % (úspech 80 % - neúspech 20 %). Vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že tento nemôže vstúpiť do konania na obranu odporcu
len v časti žalovanej sumy, a teda režim náhrady trov konania zdieľa spolu s hlavným účastníkom.

Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu proti výroku o trovách konania
vedľajšieho účastníka, ktorý navrhol zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 70,54 eur a odvolacieho konania vo výške 22,32 eur.

Namietal, že nárok žalobcu pozostával z dvoch samostatných nárokov, zo sumy 914,13 eur za
nezaplatené elektronické komunikačné služby a zo sumy 234,03 eur z titulu navrhovateľom uplatnenej
náhrady škody. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 27.02.2013, pričom po doručení návrhu na

začatie konania a jeho príloh podal vo veci vyjadrenie dňa 04.07.2013, v ktorom definoval rozsah svojho
pôsobenia v konaní tak, že vstupuje do konania iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na náhradu
škody. V konaní išlo o dve pohľadávky z rozličných právnych vzťahov, ktoré mohli byť aj predmetom
dvoch samostatných žalôb. Za predpokladu, že sa takéto nároky uplatnia v jednom konaní a rozhodne
sa o nich v tom istom rozhodnutí, nestrácajú charakter samostatnosti, čo musí byť premietnuté aj do

rozhodnutiasúduonáhradetrovkonania(uznesenieNSSRzodňa26.01.2011sp.zn.4MCdo20/2010).
Plný úspech, alebo čiastočný úspech vo veci sa skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by ináč mohol
byť samostatne uplatnený. Vedľajší účastník bol v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zaplatenie
škody v celom rozsahu úspešný.

Navrhovateľ ani odporca vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka nepodali.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol, vec správne
skutkovo a právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ust. § 157 ods.

2 O. s. p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a
rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení
rozhodnutia okresný súd.

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba

samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), ďalej zvážiť,
či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo, či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého
posudku, alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.
Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní.

Avšak ani v prípade, ak je v jednom návrhu na začatie konania uplatnených niekoľko samostatných
nárokov, nemôže úspech niektorého z účastníkov v spore ohľadne jedného z nárokov založiť právo na
náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, v ktorom uvedený účastník úspech
nemal, prípadne zavinil, že sa ohľadne tohto nároku konanie muselo zastaviť.Ak má byť náhrada nákladov rozdelená, k takémuto, a podľa názoru odvolacieho súdu správnemu
záveru, dospel v prejednávanej veci okresný súd, podľa § 142 ods. 2 O. s. p. je treba určiť pomer
úspechu obidvoch strán k celému predmetu konania.

Správnyjeajprávnynázorokresnéhosúdu vtom,žerežimnáhradytrovkonaniazdieľavedľajšíúčastník
s hlavným účastníkom, na strane ktorého do konania vstúpi.

Ak v jednom konaní účastník žaluje viac nárokov, tak predmet konania tvorí týchto viac nárokov, bez
ohľadu na to, či tieto nároky sú povahy vzájomne nezávislých nárokov, t.j. žalovateľné aj samostatne -
každý nárok v inom konaní. Okresnému súdu treba dať potom za pravdu i v tom, že vedľajší účastník
môže vstúpiť do konania na strane účastníka (v tomto prípade to bolo na strane odporcu) na jeho obranu,

ale nemôže vstúpiť do konania na obranu účastníka len v časti žalovaného nároku (len v časti žalovanej
sumy), teda iba v časti predmetu konania.

Okresný súd otázku náhrady trov konania, teda aj otázku náhrady trov vedľajšieho účastníka, s dôrazom
na to, že režim náhrady trov konania zdieľa vedľajší účastník s hlavným účastníkom, posúdil správne,
vo veci správne rozhodol, keď vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Jeho úspech vo veci bol

rovnaký ako bol úspech odporcu t.j. 20 %.

Závery vedľajšieho účastníka spočívajúce v tom, že mal v danej veci 100 % úspech, vzhľadom na to,
že nevstúpil do celého predmetu konania, ale iba to tej časti, v ktorej bol odporca úspešný (100 %), sú
zmätočné a nemajú oporu v platnej právnej úprave.

Pokiaľ odvolateľ argumentuje s poukazom na iné vydané rozhodnutia súdov, tieto na výsledok tohto

rozhodnutia o trovách konania vedľajšieho účastníka nemôžu mať a nemajú vplyv, nakoľko boli vydané
v iných veciach (konaniach), v skutkovo/procesne odlišných situáciách, v ktorých súd vyslovil skutkové
zistenia z iných dôkazov a z týchto zistení potom vyvodil aj príslušné právne závery.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O.
s. p. v spojení s ust. § 151 O. s. p. V odvolacom konaní, keď odvolaniu vedľajšieho účastníka nebolo

vyhovené, sa za úspešného účastníka považuje navrhovateľ, ktorý návrh na prisúdenie trov odvolacieho
konania nepodal, preto mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.