Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713221740
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713221740.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, advokátkou so sídlom C. XX, XXX XX J. proti povinnému R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX G. XX pre vymoženie pohľadávky vo výške 492,13 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad so sídlom K. Mikszatha 268, 979 01

Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 1611/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 13Er/892/2013-14 zo dňa 31. decembra 2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 13Er/892/2013-14 zo dňa 31. decembra 2013 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.
pod sp. zn. II-A/0411/0006 zo dňa 25.05.2012. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o
úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou G. J., a.s. so sídlom G. X/
J., XXX XX J. a povinným dňa 28.04.2006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Obchodné podmienky
pre úver. V čl. 9.2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor
so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym
predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený
uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je zmluvou spotrebiteľskou, a teda ide o vzťah medzi
spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Z uvedených dôvodov na daný právny

vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do univerzálnych
Obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemohol ovplyvniť s tým, že formulácia rozhodcovskej
doložky neumožňuje, aby vec bola prejednaná pred všeobecným súdom povinného. Uvedené
ustanovenie rozhodcovskej doložky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka
v zmluve o pôžičke bola v čase uzatvárania zmluvy dohodnutá ako neprijateľná podmienka, v dôsledku
čoho bola od začiatku tak, ako to upravuje § 53 ods.4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, neplatná.Predložený exekučný titul tak vydal orgán, ktorý nemal právomoc prejednať a rozhodnúť vec a prto
okresný súd považoval exekučný titul za nevykonateľný, v dôsledku čoho žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby ho
odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa§ 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku

oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré
predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným
postupom, ktorý je v rozpore s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský

rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p.. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať
skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť, navyše bez účasti oprávneného.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni

tomu, aby vec bola opätovne posúdená. G. J. ako právny predchodca oprávneného uzatvorila platnú
rozhodcovskú doložku v súlade so ZoRK. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods.
2 Ústavy SR. Súd svojim konaním šiel nad rámec zákona nerešpektujúc ust. § 35 ZoRK, keď rozhodoval
o správnosti rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený ďalej tvrdil, v zmysle ustanovenia II. Časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,

G. J. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. To, že ju povinný neodmietol, je prejav jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie
z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomína tú skutočnosť, že
oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil,

došlo by k porušeniu zákona o bankách. Napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti súd
podľa oprávneného nesprávne argumentuje, keď práve týmto splnením zákonnej povinnosti odôvodňuje
zamietnutie poverenia.

Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 O.s.p..
Je arbitrárne a nezákonné skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy

SR konštatovať per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v
nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo

vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom

výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora ,
nakoľko judikatúra Európskeho súdneho dvora vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne
alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči
účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výkladeprávnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku.
Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zverejneného pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249), je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu a

rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.

Oprávnený je to právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti
účastníkov, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len
na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojim konaním a svojou vôľou
bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite.

Exekučný súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, odvolaniu sudca nemienil
vyhovieť, a preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec § 212 ods.1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Z predloženého súdneho spisu zistil, že dňa 19.12.2013 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal dňa
23.12.2013 okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. II-A/0411/0006 vydaný dňa
25.05.2012 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, Arbitrážnej a Mediačnej,
a.s., so sídlom v Bratislave, rozhodcami JUDr. Jánom Huňadym, JUDr. Marekom Baňasom a Mgr.
Branislavom Legátom, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) dlžnú sumu 492,13 spolu s úrokom vo výške 7,5 % ročne zo sumy 492,13 Eur od

02.01.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne 492,13 Eur od 02.01.2011 do
zaplatenia, ďalej vyčíslené úroky a úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti celého úveru do dňa 01.01.2011 v sume 48,14 Eur, ako aj náhradu trov rozhodcovského
konania v sume 33,19 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného G. J., a.s. ako

veriteľ a povinný ako dlžník uzavreli dňa 28.04.2006.

V článku 9 bod 2 Obchodných podmienok pre úver si zmluvné strany dohodli riešenie sporov a
rozhodcovskú doložku tak, že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere a Obchodných podmienok
budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal návrh G. J. na riešenie vzájomných
sporov na základe alebo v súvislosti so zmluvou o úvere a obchodnými podmienkami, vrátane sporov

o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok v rozhodcovskom konaní
pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ
a.s., IČO: 35 962 882 podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu
podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné. Za miesto rozhodcovského
konania si strany určili Bratislavu.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného tituluso zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj

na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý by mal
predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia

vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom
konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

( Rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012).

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 28.04.2006 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k)

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej

zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. 88l)

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru
ako súd prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá dňa 28.04.2006 medzi právnym predchodcom

oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Z predloženej zmluvy
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by bol pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní
konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Treba ju preto považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to aj s
poukazom na ust. § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy. Z uvedeného

dôvodu okresný súd správne predmetný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení upravujúcichspotrebiteľské zmluvy, a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a správne postupoval, keď v súlade
s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ skúmal rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku
v obchodných, resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť.
Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by

umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ
(klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky tak
vyjadruje súhlas so samotnou zmluvou, ako aj s obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou, a preto nemá reálne možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Odvolací súd súhlasí s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť

legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho
núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom

mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver prijať alebo ho odmietnuť vrátane obchodných podmienok pre
úver, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,

je neprijateľná. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže exekučný
titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné
vykonať.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd
poukazuje na Nález ústavného súdu SR - I. ÚS 38-2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého,
ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného
súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto
účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou
oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním
predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní.

Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí
odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade
efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako
aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho
štátu, ktorým je princíp racionality.Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie
je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,

nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne
poukázal na výklad danej smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora EÚ.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.