Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806206994
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8806206994.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO. 36 477 591, právne zastúpeného JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so
sídlom M.R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti povinnej L. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. č.
XXX, o vymoženie 398,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 6Er/831/2006-19 zo dňa 19.09.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení

právne odôvodnil podľa § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Uviedol, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe uznania
záväzku vykonaného W. F. ako splnomocnencom povinného, pričom toto splnomocnenie bolo súčasťou
formulárovej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinným. Meno splnomocnenca už bolo
predpísané na formulárovom tlačive. Povinný sa v splnomocnení dopredu vzdal práva uznať alebo
neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno len dlh, ktorý
už vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobuje aj nedostatok slobodnej

vôle,keďžesplnomocneniebolosúčasťouformulárovejzmluvypoužívanejoprávnenýmapovinnýnemal
možnosť zvoliť si iného splnomocnenca. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prvostupňový súd poukázal na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný oprávneným,
čo nasvedčuje tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval
prvostupňový súd splnomocnenie za absolútne neplatné, a teda nevyvolávajúce žiadne právne účinky,
v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Žiadal zrušiť
napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový
súd neskúmal, či splnomocniteľ (povinný) odvolal plnomocenstvo a ani to, že povinný mal na výber z
viacerých advokátov, ktorých mohol ustanoviť za svojho zástupcu. K odvolaniu priložil aj iné obdobné
zmluvy o pôžičke uzatvárané medzi ním ako veriteľom a inými dlžníkmi.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených vust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p.
a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného

nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ).

Notárska zápisnica N 249/2006, NZ 37258/2006 zo dňa 26.09.2006 bola označená ako exekučný
titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako
procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho

a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice
právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval osobu W. F., nar. XX.XX.XXXX vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber

zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobné konanie advokáta,
za ktoré bol advokát napomenutý zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca
konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že W. F., nar. XX.XX.XXXX je zároveň v tomto prípade aj osobou,
ktorá podala na základe splnomocnenia udeleného oprávneným odvolanie, ktoré je teraz predmetom

rozhodovania odvolacieho súdu. Je teda evidentné, že za povinného uznala dlh osoba, ktorá je teraz
splnomocnená oprávneným na úkony smerujúce proti záujmom povinného (podala odvolanie proti
uzneseniu o vyhlásení exekúcie voči povinnému za neprípustnú a jej zastaveniu). Navyše z obdobných
formulárových zmlúv o pôžičke predložených samotným oprávneným (v spise na č.l. 24 až 27) je zrejmé,
že v rovnakom období, ako bola uzatvorená predmetná zmluva, uzatváral W. F., nar. XX.XX.XXXX,

obdobné formulárové zmluvy ako splnomocnený zástupca veriteľa (oprávneného). Uvedená osoba teda
zjavne v rovnakom časovom období hájila záujmy zmluvnej protistrany, čo nespochybniteľne svedčí o
absolútnej neplatnosti splnomocnenia udeleného povinnou v zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že môže predložiť súdu aj iné zmluvy o pôžičke, kde sú dlžníkmi

splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje
záver prvostupňového súdu o nedostatku slobodnej vôle dlžníka (povinného) pri výbere zástupcu na
splnomocnenie. Naopak, preukazuje to, že oprávnený ako veriteľ uzatváral aj ďalšie zmluvy s dlžníkmi,
súčasťou ktorých boli splnomocnenia udeľované dlžníkmi tretím osobám na uznanie záväzku. Z toho je
možné vyvodiť záver, že ide o obchodnú praktiku veriteľa (oprávneného) a je málo pravdepodobné, aby

s návrhom na udelenie plnomocenstva v zmluve prišiel samotný dlžník (povinný).Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.

V neposlednom rade je nutné poznamenať, že plnenie priznané exekučným titulom je nepochybne v

rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na priznanú výšku zmluvnej pokuty 365% ročne (1% z dlžnej sumy
za každý aj začatý deň omeškania).

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa

titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS
499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov,
ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo
35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý
formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný

alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi
účinkamianajmäcieľomzákonobchádza.Dovolacísúdzakonanieinfraudemlegispovažujeajkonanie,
v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné
zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany,
následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového

subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.