Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/364/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211225029.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. B. V. nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym
opatrovníkom I. J. R. Y. C. K. v F. dieťaťa rodičov matky H.. E. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na
G. ulici č. XX zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v
Košiciach na Bajzovej ulici č. 2 a H.. E. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v J. na E. ulici č. X zast. JUDr.
Alenou Turčanovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Poprade na Lúčnej ulici č. 3923/22

a vo veci navrhovateľky E. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. na G. ulici č. XX proti odporkyni H.. E. V. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v F. na G. ulici č. XX právne zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej ulici č. 2 v konaní o zmenu výchovy mal. B. V.
a určenie výživného odporkyni pre navrhovateľku o odovlaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Košice II č.k. 25P 188/2011-382 z 20.6.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 25P 188/2011-394
zo 4.7.2013 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 25P 188/2011-394
zo dňa 4.7.2013 v napadnutom výroku o určení výživného od matky pre E. V., o dlžnom výživnom a vec
v rozsahu zrušenia v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 31C
125/2009-44 z 30.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 62/2010-63 tak,

že určil výživné odporkyne pre navrhovateľku 250,- € mesačne za obdobie od 12.10.2011 do 31.10.2011
a za obdobie od 1.1.2012 do 31.8.2012 a počnúc dňom 1.3.2013 do budúcna vo výške 130,- €, ktoré
zaviazal platiť odporkyňu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľky na určenie výživného a príspevok na tvorbu úspor zamietol. Dlžné výživné 386,- € za
obdobieod12.10.2011do31.10.2011,zaobdobiedo1.1.2012do31.8.2012azaobdobieod1.3.2013do
30.6.2013povolilodporkynisplácaťvmesačnýchsplátkachpo30,-€mesačnespolusbežnýmvýživným

pod stratou výhody splátok. Návrh otca na zmenu zverenia mal. B. V. do jeho osobnej starostlivosti
vylúčil na samostatné konanie.

Opravným uznesením č.k. 25P 188/2011-394 zo 4.7.2013 opravil výrok v dlžnom výživnom tak, že dlžné
výživné je 516,- €.

Proti výroku o určení výživného a dlžnom výživnom, ako aj proti opravnému uzneseniu zo 4.7.2013
sp.zn. 25P 188/2011-394 podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh v celom rozsahu zamieta. Vyslovila názor, že rozsudok súdu
prvého stupňa je nesprávny, pretože neúplne zistil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. Uviedla, že predbežným opatrením bola v tom čase mal. E.

zverená do starostlivosti otca, s ktorým však v spoločnej domácnosti ktorú má toho času založenú v
J. nikdy nebývala ani nežila. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľka nežiada výživné od otca, ktorýtak, ako aj matka má vyživovaciu povinnosť preto považuje za dôvodné žiadať výživné aj od otca
navrhovateľky. V tejto súvislosti poukázala na nepomerne lepšie majetkové a finančné pomery otca ako
pomery matky s tým, že na túto skutočnosť konajúci súd neprihliadol. Predovšetkým zdôraznila, že jej

súčasné majetkové pomery a finančné možnosti neumožňujú prispievať a platiť výživné navrhovateľke
v takej výške ako určil súd. Uviedla, že jej posledným zamestnávateľom bol D. R. F. R., s.r.o. so sídlom
v L., kde mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú a pracovný pomer jej skončil 31.12.2012.
Od 1.1.2013 je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. Rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pobočky v F. zo 4.4.2013 jej bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo

výške 50 % denného vymeriavacého základu, t.j. 51,68 € od 1.1.2013 na dobu 6 mesiacov. Od 1.7.2013
nemá nárok na podporu v nezamestnanosti. Konštatovala, že vyvíja enormnú snahu o získanie nového
zamestnania primeraného jej schopnostiam a vzdelaniu. Napriek jej nepriaznivej finančnej situácie odo
dňa, kedy navrhovateľka sa odsťahovala, t.j. od 12.10.2011 snažila sa ju finančne podporovať a za
obdobie od 20.6.2011 do vyhlásenia rozhodnutia zaslala navrhovateľke na účet 2.235,- € s tým, že táto
suma nezahŕňa sumy prijaté v hotovosti. Uhrádzala nákupy, oblečenia, zabezpečovala stravu aj počas

obdobia, kedy striedavo bývala s ňou v spoločnej domácnosti. Dňa 29.11.2011 zaslala navrhovateľke
platbu 1.115,- €, ktorá mala predstavovať polovičku školného na vysokej škole. Má vedomosť, že
navrhovateľka túto sumu na zaplatenie školného, kde druhú polovicu mal zaplatiť otec, otcovi neposlala
a zostali jej k dispozícii. Súčasne zdôraznila, že od októbra 2011, kedy už navrhovateľka nežila s ňou
v spoločnej domácnosti zasielala výživné, ktoré platil otec na jej výživu podľa rozsudku o rozvode

manželstva späť otcovi, ďalej zaslala navrhovateľke 20.2.2013 platbu 222,- € za úhradu mimoriadneho
predmetu v škole a ďalšie sumy 50,- € a 70,- € zaslala pre navrhovateľku na účet otca. V súvislosti s
hmotným zabezpečením navrhovateľky poukázala aj na skutočnosť, že táto pracovala pre popradskú
firmu C. A., s.r.o., ktorej konateľkou je súčasná priateľka otca a v tejto firme mala príjem vo výške
takmer 7.000,- €. Odporkyňa v odvolaní vyslovila presvedčenie, že prezentované mesačné náklady

navrhovateľky, ktoré vo svojom návrhu uviedla považuje za nadhodnotené, a to predovšetkým náklady
uvádzané na oblečenie vo výške 100,- € mesačne. Zdôraznila, že výživné považuje za absolútne
neprimerané za obdobie od 1.3.2013, kedy je nezamestnaná a stratila aj nárok na sociálnu dávku.
Odvolanie odporkyne smerovalo aj proti výroku o dlžnom výživnom v spojení s opravným uznesením.
Uviedla, že konajúci súd podľa jej názoru vôbec neodôvodnil ako k uvedenej sume najskôr 386,- €

a následne 516,- € dospel, ktoré finančné úhrady zohľadnil pri výpočte dlžného výživného a na ktoré
neprihliadol.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil ako vecne správny a spravodlivý. K

námietke odporkyne, prečo nežiadala výživné od otca uviedla, že napriek tomu, že finančné a majetkové
pomery otca sú výrazne lepšie, ako majetkové pomery odporkyne, návrh na určenie výživného od otca
nepovažuje za dôvodný, nakoľko otec dobrovoľne prispievať na jej výživu mesačne sumou minimálne
350,- €, vo všetkom jej pomáha, o čo ho požiada, preto nemá dôvod žiadať výživné od otca súdnou
cestou. V súvislosti s majetkovými pomermi otca, na ktoré poukazuje odporkyňa v odvolaní, uviedla,

že ani majetkové a finančné pomery odporkyne nie sú také, aké sa snaží prezentovať, aby si nemohla
plniť vyživovaciu povinnosť, nakoľko podľa jej vedomostí po rozvode manželstva si zakúpila nové auto,
nový veľký 3D televízor a v lete bola s mladšou dcérou na dovolenke v luxusnom hoteli. Navyše
má vedomosť o ďalších majetkových pomeroch matky, ktorá vlastní úspory v peňažnom ústave, ide
minimálne o sumu 33.000,- € a ďalších 150.000,- €, ktoré matka po rozvode manželstva vybrala

zo spoločného účtu s otcom, pričom táto suma, ako aj ostatný spoločný majetok sú predmetom
súdneho konania a vyporiadania BSM po rozvode manželstva. Odvolacie námietky odporkyne týkajúce
sa platenia výživného za obdobie od 20.6.2011 považuje za irelevantné, keďže od odporkyne sa
odsťahovala až 12.10.2011. Predmetom súdneho konania je výživné za obdobie od tohto termínu, preto
vyslovilapresvedčenie,žekonajúcisúdkonalsprávne,aknezohľadnilvýživnéaniinéfinančnépríspevky

odporkynezaobdobiedo12.10.2011.Takistovýživné,ktoréodporkyňavrátilaotcovizauvedenéobdobie
z titulu výživného, ktoré jej zasielal na základe rozsudku o rozvode manželstva je v predmetnom konaní
tiež bez významu, nakoľko v tomto čase už bola predbežným opatrením zverená do starostlivosti otca, a
preto toto výživné vrátila dôvodne. Takisto platbu 1.115,- € nepovažuje za správne započítať v prospech
odporkyne, nakoľko išlo o platbu, ktorú mala odporkyňa dať otcovi na zaplatenie polovice školného,

avšak túto platbu jej otec ponechal s tým, aby uvedenú sumu použila pre vlastné potreby a otec zaplatil
celú sumu za 1. ročník školného vo výške 2.300,- €. K mesačným nákladom, na ktoré poukazovala
odporkyňa vo svojom odvolaní, a ktoré považuje za nadhodnotené uviedla, že ide o konkrétne náklady
za podnájom v F. 80,- € mesačne za stravu priemerne 180,- € mesačne, za oblečenie minimálne 100,-€ mesačne, za drogériu a kozmetiku 50,- € mesačne, mobil 25,- € mesačne, ubytovanie v L. 155,- €
mesačne, cestovné rýchlikom každý týždeň z F. do L. a späť 120,- € mesačne a iné nevyhnutné potreby
spojené s nákupom učebníc, kníh, časopisov, kino, divadlo, plaváreň a pod. minimálne 40,- € mesačne.

Spolu jej mesačné výdavky predstavujú najmenej 750,- €, na čo jej otec prispieva mesačne minimálne
350,- €. Uviedla, že tvrdenie matky o tom, že určitý čas brigádovala a mala z toho finančný príjem je
pravdivé,išlooobdobieporozvodemanželstva,kedysajejznačneznížilaživotnáúroveňoprotiobdobiu,
kedy jej rodičia neboli rozvedení, preto si privyrábala brigádnickou činnosťou, avšak išlo o krátkodobú
činnosť, ktorá podľa jej názoru nemôže mať vplyv na určenie vyživovacej povinnosti.

Výrok o rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a návrhu otca na zmenu zverenia mal. B.
V. do jeho osobnej starostlivosti, ktorým týmto vylúčil na samostatné konanie odvolaním napadnuté
neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods.
2 O.s.p.).

Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnuté výroky rozsudku aj s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak súd prvého stupňa nesprávne právne
vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak jej vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Úprava § 120 O.s.p. je platná aj v sporovom konaní, ktorým je nesporne aj toto konanie obsahuje
procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť účastníkov konania
označiť dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení, ale dáva súdu možnosť rozhodnutia, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Rovnako aj sporovom konaní mu dáva možnosť výnimočne vykonať aj iné
dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pre zvýšenie,

resp. určenie výživného je preto nevyhnutné okrem iného spoľahlivo zistiť aké sú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného, koľko má vyživovacích povinností a v akom rozsahu a aká je skladba
jeho výdavkov. Vyjadrenie, resp. výpovede účastníkov konania alebo svedkov má svoje opodstatnenie
najmä tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného
dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať zistenými dôkazmi, je povinnosťou súdu

prvého stupňa tak v záujme zistenia skutkového stavu spraviť. Pri posudzovaní princípu potencionality
príjmov povinného, z ktorého vychádzal konajúci súd v predmetnej veci, musí súd postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča
znížiťvyživovaciupovinnosťnanajmenšiumožnúmierujezozákonaeliminovanátým,žesapriurčovaní
výškyvyživovacejpovinnostineprihliadallennajehoskutočnépríjmy,ktorévčaserozhodnutiadosahuje,

ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov. Teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol pri objektívne
preukázaných skutočností (vek, stupeň vzdelania, zdravotný stav, schopnosti, prax, jazykové znalosti,
dopyt na trhu práce). Tieto skutočnosti musia byť objektívne preukázané. Odvolací súd vychádzajúc z
vyššie citovaných zákonných ustanovení a na ne nadväzujúcich úvah po preskúmaní spisu a konania,
ktoré predchádzalo vyhlásenému rozsudku dospel k presvedčeniu, že konajúci súd sa dôsledne neriadil

poslednou vetou cit. ust. § 120 ods. 1 O.s.p., ktoré môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, ak dôsledne nezisťoval pomery odporkyne, ale ani na
druhej strane dôsledne nezisťoval reálne, oprávnené a dôvodné výdavky navrhovateľky. Konajúci súd v
odôvodnení rozhodnutia, ktorým určil výživné odporkyne pre navrhovateľku stručne konštatoval príjmy
a nevyhnutné výdavky otca navrhovateľky, príjmy odporkyne, výšku príjmu samotnej navrhovateľky v

období, kedy brigádnicky pracovala, ako aj výšku príspevku každého z rodičov navrhovateľke na jej
výživu v období, odkedy navrhovateľka nebývala v spoločnej domácnosti s odporkyňou od 12.10.2011
do 31.10.2011 a v období od 1.1.2012 do 31.8.2012 a dospel k záveru, že výživné 250,- € mesačne
je primerané a dostatočné, pričom za obdobie, kedy navrhovateľka brigádnicky pracovala, novembera december 2011, výživné neurčil, keďže bola schopná sama si zabezpečiť svoje potreby. Za obdobie
od 1.3.2013, kedy odporkyňa už bola nezamestnaná určil výživné 130,- € mesačne s tým, že poberá
dávku v nezamestnanosti, preto jej majetkové a príjmové pomery odôvodňujú uvedenú výšku výživného,

aj pri zohľadnení príjmov navrhovateľky v tomto období vo výške 150,- € mesačne, ktoré poberala,
pričom neuviedol konkrétne od akého zamestnávateľa. Neprihliadol na skutočnosť, že odporkyňa
bola od 1.7., to znamená už v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa poberateľkou dávky v hmotnej
núdzi, pričom túto výšku nezistil, ani neoveril. Vychádzal zo zásady potencionality s tým, že by mohla
vzhľadom k svojmu vzdelaniu a schopnostiam dosiahnuť taký príjem, ktorý odôvodňuje platiť určené

výživné. Zdôraznil, že samotná odporkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, odkedy bola evidovaná
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, či ako sa snažila získať zamestnanie primerané svojim
schopnostiam a možnostiam. Konajúci súd sa pri tomto rozhodnutí fakticky obmedzil len na určité
matematické vypočítanie výživného zo zistenej priemernej mesačnej mzdy odporkyne za obdobie,
kedy bola zamestnaná a zohľadnil obdobie, kedy navrhovateľka bola zamestnaná a bola schopná
si zabezpečiť svoje výdavky z vlastných príjmov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že konajúci

súd sa neriadil dôsledne ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení výživného súd
musí prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Predovšetkým sa vôbec nezaoberal ďalšou vyživovacou povinnosťou odporkyne
voči mal. B. V., ktorá bola v tom čase zverená do starostlivosti otca, žiadnym spôsobom nezisťoval, aké
v tejto súvislosti má odporkyňa výdavky, nakoľko je zrejmé a nepochybné, že aj voči mal. B. mala v

tom čase vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd sa nezaoberal a neskúmal ani ďalšie dôvodné výdavky
odporkyne nepochybne spojené so zabezpečením svojej vlastnej existencie, to znamená náklady
spojené s bývaním, resp. zabezpečením a financovaním ostatných nevyhnutných finančných záväzkov.
Odvolací súd je navyše toho názoru, že konajú súd sa nevysporiadal s dôvodmi ukončenia pracovného
pomeru odporkyne a spoľahol sa len na jej vyjadrenie, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo z

dôvodu skončenia pracovného pomeru uzatvoreného na dobu určitú. Žiadnym spôsobom neverifikoval,
či nebolo možné pracovný pomer u posledného zamestnávateľa predlžiť, resp. ďalej uzavrieť na dobu
neurčitú, a či v tomto smere išlo o ukončenie pracovného pomeru zo subjektívneho, resp. objektívneho
hľadiska, alebo či nešlo o účelové konanie odporkyne. Predovšetkým však odvolací súd konštatuje, že
rozhodnutie o určení výživného odporkyne pre navrhovateľku sa javí ako predčasné, keďže nevyhodnotil

vyživovaciu povinnosť odporkyne voči mal. B.. V súvislosti s princípom potencionality, v ktorom konajúci
súd vychádzal pri určení výživného do budúcna, pričom už v tom čase matka bola nezamestnaná,
odvolací súd dodáva, že na tento princíp je možne prihliadnuť v prípade, ak hodnoverne preukáže, že
povinný rodič nevyužil všetky možnosti na získanie, resp. udržanie si práce. Konajúci súd preto tým,
že nevykonal dôsledne dokazovanie na zistenie podstatných skutočnosti potrebných pre rozhodnutie

o určenie výživného nesprávne právne vec posúdil, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozhodnutie
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude
povinnosťou konajúceho súdu vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, zistí predovšetkým
akým spôsobom došlo k ukončeniu pracovného pomeru odporkyne u posledného zamestnávateľa,
či mala možnosť ďalej pracovať a aký príjem by dosahovala, zistí skutočné, a odôvodnené výdavky

navrhovateľky za rozhodujúce obdobie, nevyhnutné výdavky odporkyne a predovšetkým sa vysporiada
s vyživovacou povinnosťou odporkyne voči maloletej dcére B.. Odvolací súd dodáva, že na zníženie
príjmov, resp. na zníženie príjmu odporkyne bude možné prihliadnuť len v prípade preukázania
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, teda dôvodov, ktoré povinný
rodič nemôže ovplyvniť. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa §

221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatá možnosť konať pred súdom a súčasne odvolaciemu súdu táto vada
bráni k naplneniu preskúmavacej právomoci, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia
podľa § 221 ods.1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie na
zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o výživnom, a preto nemožno ani zistiť,
či vec správne právne posúdil. Odvolací súd musel preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného a tiež vo výroku o dlžnom výživnom
v spojení s opravným uznesením, ktorý je nepreskúmateľný z dôvodu, že zo zápisnice z pojednávania,
kedy došlo k rozhodnutiu vo veci samej je vo výroku uvedené dlžné výživné 386,- €. Napriek tomu
konajúci súd vydal opravné uznesenie, opravil dlžné výživné na sumu 560,- €, pričom v odôvodnení
konštatoval, že išlo o chybu v písaní. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s týmto odôvodnením, pretože

v samotnej zápisnici z pojednávania, kedy súd rozhodol v merite veci je uvedená suma 386,- €, ktorú
konajúci súd aj v odôvodnení rozsudku odôvodňoval. Nie je preto zrejmé ako dospel súd prvého stupňa
k dlžnému výživnému vo výške 516,- €, keďže túto sumu žiadnym spôsobom neodôvodnil. Uvedeným
postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňatámožnosť konať pred súdom, čím je založený ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie
podstatnýchskutočnostípotrebnýchprerozhodnutieonávrhunavrhovateľkynaurčenievýživnéhopodľa

§ 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci úlohou súdu prvého
stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže
byť potrebným, vysporiadať sa so všetkými odvolacími námietkami odporkyne vo vzťahu k návrhu na
určenie výživného pre navrhovateľku, výsledky dokazovania vyhodnotiť podľa § 75 ods. 1 Zákona o
rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale

aj tie, ktoré za určitých podmienok by mohli existovať, opäť rozhodnúť v návrhu na určenie výživného
a rozsudok odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný,
presvedčivý a logicky správny.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.