Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8805204534
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8805204534.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného REAL VT, s.r.o., so sídlom Dr. C. Daxnera 86, 093
01 Vranov nad Topľou, IČO. 36 477 591, právne zastúpeného JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom so
sídlom M.R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti povinnému V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX,
o vymoženie 484,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 9Er/261/2005-12 zo dňa 12.09.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil
exekúciu v celom rozsahu za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie čo do výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení

odôvodnil tým, že exekučným titulom v tejto exekučnej veci je notárska zápisnica spísaná na základe
uznania záväzku vykonaného E. I. ako splnomocnencom povinného, pričom toto splnomocnenie
bolo súčasťou formulárovej zmluvy o pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinným. Meno
splnomocnenca už bolo predpísané na formulárovom tlačive. Povinný sa splnomocnení dopredu vzdal
práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné, keďže uznať možno
len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu spôsobuje aj nedostatok

slobodnej vôle, keďže splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy používanej oprávneným a
povinný nemal možnosť zvoliť si iného splnomocnenca. Taktiež s poukazom na ustanovenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd poukázal na to, že splnomocnenec povinného bol vybraný
oprávneným, čo nasvedčuje tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených
dôvodov považoval prvostupňový súd splnomocnenie za absolútne neplatné, a teda nevyvolávajúce
žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým exekučným

titulom.

Oprávnený v odvolaní navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V odvolaní poukázal na to, že prostupňový súd neskúmal, či splnomocniteľ (povinný) odvolal
plnomocenstvo a ani to, že povinný mal na výber z viacerých advokátov, ktorých mohol ustanoviť za
svojho zástupcu.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore
so záujmami zastúpeného.

Právny úkon zastupovania vzhľadom na kolíziu záujmov je v rozpore so zákonom (§ 39 OZ).

Notárska zápisnica N 96/2005, NZ 25786/2005 zo dňa 07.06.2005 bola označená ako exekučný
titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako
procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho
a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice

právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009: „Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej
právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože

za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,
v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnený predformuloval E. I., nar. XX.XX.XXXX vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obdobné konanie advokáta, za ktoré
bol advokát napomenutý zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal

zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že E. I., nar. XX.XX.XXXX, je zároveň v tomto prípade aj osobou,
ktorá podala na základe splnomocnenia udeleného oprávneným odvolanie, ktoré je teraz predmetom
rozhodovania odvolacieho súdu. Je teda evidentné, že za povinného uznala dlh osoba, ktorá je
teraz splnomocnená oprávneným na úkony smerujúce proti záujmom povinného (podala odvolanie

proti uzneseniu o vyhlásení exekúcie voči povinnému za neprípustnú a jej zastaveniu). Navyše z
obdobných formulárových zmlúv o pôžičke predložených samotným oprávneným (v spise na č.l. 17
až 20) je zrejmé, že v rovnakom období, ako bola uzatvorená predmetná zmluva (v roku 2005),
uzatváral E. I., nar. XX.XX.XXXX, obdobné formulárové zmluvy ako splnomocnený zástupca veriteľa
(oprávneného). Uvedená osoba teda zjavne v rovnakom časovom období hájila záujmy zmluvnej

protistrany, čo nespochybniteľne svedčí o absolútnej neplatnosti splnomocnenia udeleného povinnou v
zmysle citovaného ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Tvrdenie oprávneného v odvolaní, že môže predložiť súdu aj iné zmluvy o pôžičke, kde sú dlžníkmi
splnomocnení aj iní advokáti, resp. tretie osoby, podľa názoru odvolacieho súdu nespochybňuje
záver prvostupňového súdu o nedostatku slobodnej vôle dlžníka (povinného) pri výbere zástupcu na

splnomocnenie. Naopak, preukazuje to, že oprávnený ako veriteľ uzatváral aj ďalšie zmluvy s dlžníkmi,
súčasťou ktorých boli splnomocnenia udeľované dlžníkmi tretím osobám na uznanie záväzku. Z toho je
možné vyvodiť záver, že ide o obchodnú praktiku veriteľa (oprávneného) a je málo pravdepodobné, aby
s návrhom na udelenie plnomocenstva v zmluve prišiel samotný dlžník (povinný).

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinný nemohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný

právny úkon sa neodvoláva, pretože nemá žiadne účinky.V neposlednom rade je nutné poznamenať, že plnenie priznané exekučným titulom je nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na priznanú výšku zmluvnej pokuty 365% ročne (1% z dlžnej sumy
za každý aj začatý deň omeškania).

Prvostupňový súd správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v
každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996
publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS

499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov,
ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo

35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý
formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný
alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi
účinkamianajmäcieľomzákonobchádza.Dovolacísúdzakonanieinfraudemlegispovažujeajkonanie,

v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné
zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany,
následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového
subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.

Prvostupňový súd rozhodol správne, a preto odvolací súd uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.