Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bzdúšek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/475/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213205841
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213205841.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45
869 464, zastúpený verita s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému:
M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. P. XXX, o vymoženie sumy 297,57 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/430/2013-24 zo dňa
02.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. 10Er/430/2013-24 zo dňa 02.07.2013 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so
sídlom exekútorského úradu Bratislava zo dňa 11.03.2013, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 2, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka.

Súd preskúmal Úverovú zmluvu č. 7258071005 zo dňa 30.11.2005 ako aj všeobecné obchodné
podmienky, kde sa v čl. 9 bod 9.2 nachádza rozhodcovská doložka. Súd uviedol, že v danom prípade
nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiachzmluvnýchstrán,apretojepodľaobčianskehozákonníkaneplatná.Zároveňsúdpoukázal
na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol
zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy
súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto

prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich
práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučnýmtitulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho,
či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom, sa súd zameral najmä na zistenie, či
bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených

v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z

hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné zastavenie exekučného konania, a preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Poukázal na to,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
rozhodcovského rozsudku majú len dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti
a neprípustne uplatnil rozdielny postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je
exekučný súd viazaný rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Ďalej uviedol, že exekučný súd v

rámci skúmania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu nie je oprávnený
posudzovaťvecnúsprávnosťrozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu,nakoľko
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Poukázal na ust. §
45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová

zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol
poskytnutý úver bankou. Zdôraznil poukaz aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/11/2010
zo dňa 26.09.2011 a uviedol, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere v ust. § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v

rozhodcovskom konaní. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu k rozhodcovskému
konaniu v súlade s definíciou "rozhodcovskej zmluvy" v § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. i s ustálenou
praxouvodbore.Rozhodcovskádoložkabolanaformulovanáadojednanánazákladesplneniazákonnej
povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti oprávnený navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie a súdneho exekútora poverí vykonaním
exekúcie,príp.alternatívnenavrholzrušenienapadnutéhouzneseniaavrátenievecisúduprvéhostupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a

po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 07.03.2013, kedy bol
súdnej exekútorke Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom exekútorského úradu Bratislava, doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého

stupňa doručené dňa 21.03.2013 požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IIA12100120 zo dňa 09.12.2011.
Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sanepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového

stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie

zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný

právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný veriteľ Poštová
banka, a.s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere č. 7258071005 zo dňa 30.11.2005, na podklade ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, považuje sa teda za
dodávateľa a povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, považuje sa preto za spotrebiteľa.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s ust. §44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade so zákonom

o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a
2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť.
V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
"všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku

z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na

jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom

táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú
doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť.

Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia

práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvéhostupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.