Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711201251
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711201251.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa B. D., bytom P. A. - Z., I. XXX/X, zastúpený O.. Z.
O., advokátom, so sídlom P. A., M. XXX proti odporkyni O. K., bytom Z. I., S. XXXX/XX-X, t. č. bytom
Z. I., A. XXX/XXX P., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 3. októbra 2011, č.k. 8C/96/2011-127, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania

z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.708,57 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na to, že pomer úspechu a
neúspechu oboch účastníkov je približne rovnaký. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods.

1, § 454 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
bytu č. X, vo vchode XX, obytného domu číslo XXXX v Z. I., postaveného na parc. KN C XXXX/XX,
zapísaného na LV č. XXXX titulom udelenia príklepu na dražbe - osvedčenie N XXX/
XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 23.08.2010. Pred dražbou bola vlastníkom bytu odporkyňa spolu s
manželom X. K., pričom v čase konania dražby na LV č. XXXX viazli viaceré ťarchy. Od

udelenie príklepu v dražbe, t. j. od 23.08.2010 odporkyňa tento užívala bez právneho dôvodu, pretože
s navrhovateľom ako vlastníkom nemala uzatvorenú nájomnú zmluvu. Súd prvého stupňa
mal za nesporné a účastníkmi potvrdené, že za obdobie od 23.08.2010 do 02.05.2011,
kedy preukázateľne odporkyňa odovzdala navrhovateľovi kľúče od bytu, táto neplatila predpísané platby
za byt, ktoré za uvedené obdobie predstavovali mesačne sumu 204,50 Eur a tieto platby poukazoval
správcovi bytového domu navrhovateľ. Odporkyňa uznala nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy

1.081,88 Eur, ktorú preukázateľne navrhovateľ zaplatil a tiež uznala mesačné platby 204,50 Eur za
mesiace január až apríl 2011. Platbou 1.081,88 Eur navrhovateľ zaplatil zálohové platby za 9 dní v
mesiaci august 2010, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 59,38 Eur a
mesačne 204,50 Eur za mesiace september 2010 až január 2011 (204,50 x 5 = 1.022,50 + 59,38 =
1.081,88). Súd prvého stupňa konštatoval, že odporkyňa preukázateľne uvoľnila byt 30.04.2011, kľúče
od neho navrhovateľovi odovzdala až 02.05.2011, a teda až týmto dňom mohol navrhovateľ s bytom

disponovať, preto vyslovil názor, že až do tohto dňa vznikla odporkyni povinnosť platiť náklady, teda
3 x 204,50 + 13,19 Eur (za dva dni v mesiaci máj), čo spolu predstavuje sumu 626,69 Eur. Tým,
že odporkyňa „nájomné“ neplatila v celkovej výške 1.708,57 Eur, bezdôvodne sa obohatila na úkor
navrhovateľa, a preto jej súd prvého stupňa uložil povinnosť „bezdôvodné obohatenie“ vydať, t. j. zaplatiť
navrhovateľovi, ktorý preukázateľne túto sumu za ňu zaplatil. Súd prvého stupňa neakceptoval
návrh navrhovateľa, aby „bezdôvodné obohatenie“ mu bolo priznané až do 18.05.2011 s poukazom na

to, že hoci skutočne v uvedený deň bol predmetný byt protokolárne navrhovateľovi odovzdaný, fakticky
ho mohol navrhovateľ užívať už od 02.05.2011, kedy mu odporkyňa kľúče odovzdala. Preto návrh,pokiaľ sa týka „bezdôvodného obohatenia“, vo zvyšku zamietol. Pokiaľ sa týka náhrady škody, ktorá
mala navrhovateľovi vzniknúť tým, že bol nútený zaplatiť náklady sťahovacej firme, ako aj súčinnosť
správcovi obytného domu pri plánovanom vysťahovaní odporkyne z bytu dňa 18.11.2010, súd prvého

stupňa zastával názor, že tieto náklady nevyvolala odporkyňa, a teda škodu, ktorá navrhovateľovi z
uvedeného titulu vznikla, nezavinila. Pri rozhodovaní vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovateľ
sa nemohol spoliehať na to, že v uvedený deň skutočne aj k vysťahovaniu odporkyne z bytu dôjde, a
teda sťahovaciu službu, ako aj asistenciu zástupcu správcu bytu objednal predčasne a nedodržal postup
podľa zákona, teda najskôr si mal zabezpečiť rozsudok, na základe ktorého by bola odporkyni uložená

povinnosť byť vypratať a až po jeho právoplatnosti sa mohol domáhať splnenia tejto povinnosti v rámci
exekúcie, pokiaľ by odporkyňa byt dobrovoľne napriek rozsudku neuvoľnila. V čase, keď si navrhovateľ
objednal sťahovaciu službu a asistenciu, nemal k dispozícii právny titul na vypratanie odporkyne z bytu,
preto z tohto dôvodu súd jeho návrh na náhradu škody, ktorá mu vznikla objednaním sťahovacej služby
a asistencie, zamietol.

Protirozsudkuvzamietajúcejčastipodalodvolanienavrhovateľ,ktorýsadomáhalzrušenianapadnutého

rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že pokiaľ ide o uplatňovaný
nárok vo výške 1.319,83 Eur, ktorý si uplatnil ako nárok na náhradu škody, súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ vyslovil názor, že sa nejedná o bezdôvodné obohatenie zo
strany odporkyne, ktoré tvrdenie odôvodňuje tým, že odporkyňa v tomto prípade nebola povinná platiť
platby spojené s užívaním bytu priamo správcovi. Uhrádzať platby spojené s užívaním bytu priamo

správcovi bol povinný navrhovateľ. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý mal za
to, že odporkyňa preukázateľne uvoľnila byt 30.04.2011, ale kľúče od neho navrhovateľovi odovzdala
až 02.05.2011, a teda týmto dňom mohol navrhovateľ s bytom disponovať. Tým, že odporkyňa byt
užívala spolu s ďalšími osobami, navrhovateľ bol povinný platiť správcovi platby spojené s užívaním bytu
vypočítané pre troch členov domácnosti. V prípade, že by byt neužívala, navrhovateľ by podľa výmeru

správcu bytového domu platil platby vypočítané len pre jedného člena domácnosti. Výška škody v tomto
prípade predstavuje rozdiel medzi skutočne uhradenou sumou a sumou, ktorú by navrhovateľ platil v
prípade, ak by odporkyňa byt neužívala. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok navrhovateľa, spočívajúci v
nákladoch spojených s neúspešným pokusom o vypratanie bytu dňa 18.11.2010 vo výške 286,27 Eur,
mal za to, že súd nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Nárok na

náhradu škody súd prvého stupňa nepriznal z dôvodu, že navrhovateľ nemal k dispozícii právny titul na
vypratanie odporkyne z bytu. Uviedol, že v danom prípade postupoval v zmysle ust. § 6 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého, ak niekomu hrozí neoprávnený zásah do jeho práva, môže ho ten, kto
je takto ohrozený, primeraným spôsobom sám odvrátiť. Zastával názor, že v danom prípade je jeho
nárok na náhradu škody oprávnený a sú dané podmienky vzniku zodpovednosti za škodu na strane

odporkyne. Pokiaľ ide o uplatňovaný nárok vo výške 1.716 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, mal
za to, že aj napriek skutočnosti, že súd prvého stupňa tento nárok navrhovateľovi nepriznal, s touto
skutočnosťou sa v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal, čím došlo zo strany súdu k
porušeniu práva účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukazoval na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa

ktorej, ak niekto bez právneho titulu užíva vec, ktorej nie je vlastníkom, dochádza týmto konaním z
jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. V prípade, ak odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala bez
právneho titulu, týmto konaním sa bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, a je teda povinná vydať
navrhovateľovi sumu, ktorá zodpovedá výške nájmu za obdobnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase.
Toto právo vzniká navrhovateľovi bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ v tom čase mal alebo nemal

záujem byt prenajať tretej osobe.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a dôvodov podaného odvolania a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.

Predmetom preskúmania veci odvolacím súdom je len výrok rozsudku, ktorým bol jeho návrh vo zvyšnej

časti zamietnutý, pretože vo vyhovujúcej časti odvolanie navrhovateľa by prípustné ani nebolo. Výrok,
ktorým bolo návrhu vyhovené, nadobudol podľa § 206 ods. 1 O.s.p. právoplatnosť a krajský súd sa tohto
výroku nedotýkal.V preskúmavanej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal od odporkyne náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že odporkyňa nehnuteľnosť
užívala a neplatila platby spojené s užívaním bytu, dodávky tepla a vody. Ďalším uplatneným nárokom

bola náhrada škody, ktorá navrhovateľovi mala vzniknúť titulom nákladov spojených s neúspešným
pokusom o vypratanie bytu a odovzdanie predmetu dražby dňa 18.11.2010 a posledným nárokom sa
navrhovateľ domáhal od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si
uplatňoval za užívanie nehnuteľností odporkyňou bez akéhokoľvek právneho titulu a proti jeho vôli vo
výške obvyklého nájmu za užívanie bytu danej rozlohy v danom mieste a čase (bez platieb spojených

s užívaním bytu).

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva okrem iného povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku
uviesť stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti, významné pre rozhodnutie veci, má
za preukázané, a ktoré nie. U každej skutočnosti (preukázanej aj nepreukázanej) musí uviesť, ako k
tomuto záveru došiel, z akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva, a to aj v tom prípade, pokiaľ
išlo o dôkazy protichodné. Takýto výklad musí súd prispôsobiť konkrétnym okolnostiam každej veci.

Pokiaľ rozhodnutie nerešpektuje zásady uvedené v tomto zákonnom ustanovení, ide o rozhodnutie
nepreskúmateľné. Podľa súdnej praxe o nepreskúmateľný rozsudok totiž ide aj vtedy, ak odôvodnenie
rozsudku postráda skutkové zistenia vykonané s odkazom na príslušné dôkazy, a pokiaľ zo záveru
súdu ohľadne rôznych nárokov (prípadne sporných položiek a podobne) nie je zrejmé, z akých dôkazov
súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. V rámci právneho posúdenia vecí má

súd povinnosť vyložiť, ktoré ustanovenia zákona alebo iného právneho predpisu aplikoval, ako ich
interpretoval, a ako preto rozhodol. Činnosť odvolacieho súdu je zásadne činnosťou prieskumnou,
a pokiaľ je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, bráni tento nedostatok
odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa nevenoval žiadnu pozornosť nároku navrhovateľa, ktorým sa

domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od odporkyne titulom užívania predmetnej nehnuteľnosti
bez akéhokoľvek právneho titulu a proti jeho vôli po 200 Eur mesačne bez platieb spojených s
užívaním bytu. Výrok rozhodnutia, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, je dôvodom zrušenia
takéhoto rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné v dôsledku jeho nezrozumiteľnosti
alebo nedostatku dôvodov. Ak výrok nemá svoj obsah v odôvodnení, tak nedostatok tohto obsahu

sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti, a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku
dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok rozhodnutia. Pritom nie je rozhodujúce ani to, že výrok by bol
správny pri jeho správnom odôvodnení. Uvedené skutočnosti sú dôvodom na zrušenie rozhodnutia pre
nepreskúmateľnosť a odvolací súd v takom prípade napadnuté rozhodnutie musí zrušiť.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok, ktorým si uplatnil nárok na náhradu škody za platby

spojené s užívaním bytu správcovi bytu v zamietajúcej časti rozsudku, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť, že súd prvého stupňa svoj právny názor založil práve na tom, že v danom prípade
sa jednalo o bezdôvodné obohatenie a nie o náhradu škody, z ktorého titulu si navrhovateľ svoj
nárok v tejto časti uplatňoval. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie prekvapivo na aplikácii
ust. § 420 Občianskeho zákonníka bez toho, aby umožnil navrhovateľovi konania predostrieť právnu

argumentáciu k aplikovateľnosti danej právnej normy. Rovnako odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje,
že nie je rozhodujúce ani to, že výrok v tejto časti, v ktorej bol nárok navrhovateľa zamietnutý za
obdobie od 03.05.2011 do 18.05.2011, by bol správny, pokiaľ by právny názor súdu prvého
stupňa nebol prekvapivý. V tejto časti súd prvého stupňa odňal navrhovateľovi ako účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom, a to vydaním tzv. prekvapivého rozhodnutia. Judikatúra Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sa ustálila v tom, že vydanie prekvapivého rozhodnutia je potrebné kvalifikovať
ako procesný postup, ktorým súd odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd savzhľadom na právoplatnosť rozsudku vo vyhovujúcej časti nezaoberal tým, či vzhľadom na
uplatnený nárok o zaplatenie sumy 1.319,83 Eur neprekročil súd prvého stupňa návrh, keď odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.708,56 Eur, vzhľadom k tomu, že odporkyňa odvolanie

proti rozsudku nepodala.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Ako nadväzujúci na rozhodnutie vo veci samej bol zrušený aj výrok o náhrade trov konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .