Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Mikluš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010592
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913010592.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
Mgr. Rudolfa Ďurtu a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. v trestnej veci obžalovaného U. L., stíhaného pre
pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr.zák.,
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 20.2.2014
osťažnostiobžalovanéhoU.L.,protiuzneseniuOkresnéhosúduRimavskáSobota,sp.zn.11T141/2013
zo dňa 30. 1. 2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. sťažnosť obžalovaného U. L. z a m i e t a
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením sp.zn. 11T 141/2013 zo dňa 30.1.2014 Okresný súd Rimavská Sobota podľa
§ 72 ods. 1 písm.b/ Tr.por. s použitím § 79 ods. 3 Tr.por. zamietol žiadosť obž. U. L. o prepustenie z
väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený priamo do zápisnice o výsluchu zo dňa 30.1.2014 sťažnosť,
ktorú prostredníctvom svojej obhajkyne písomne zdôvodnil podaním doručeným súdu dňa 04.02.2014.
V sťažnosti v podstate poukázal na to, že v jeho prípade neboli preukázané žiadne konkrétne skutočnosti
odôvodňujúce obmedzenie jeho osobnej slobody. Dôvodil tým, že podmienky pre ďalšie trvanie väzby
niesúsplnené,nemožnorobiťzáveryotom,čiavakomrozsahusaobžalovanýdopustiltrestnejčinnosti,
ktorá sa mu kladie za vinu, lebo to bude až predmetnom hlavného pojednávania. Nikdy sa nedopustil
takého konania, z ktorého by vyplývala dôvodná obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti
a neboli špecifikované žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce takúto obavu. V svojmu priznaniu
uviedol, že pôvodne sa skutočne priznal a oľutoval , čo však bolo spôsobené ponukou prokurátorky na
konanie o dohode o vine a treste, kedy mu mal byť prisľúbený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom, čo sa však nestalo, preto on zmenil spôsob svojej obhajoby. Samotné konštatovanie o tom,
že je dôvodne podozrivý z toho, že spáchal trestnú činnosť po dlhšiu dobu, je len suché konštatovanie,
nemá oporu v žiadnom dôkaze, nie je podložené faktami, ide len o hypotézu, či domnienku. Jeho ďalšie
zotrvávanie vo väzbe nie je ničím opodstatnené, súd a orgány činné v trestnom konaní sú povinné v
každom štádiu trestného stíhania skúmať, či väzobné dôvody naďalej trvajú. Podľa jeho názoru takéto
dôvodyniesúapretožiada,abybolonapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušenéaonbolprepustený
z väzby na slobodu.
KtejtosťažnostipodalpísomnéstanoviskoajOkresnýprokurátorvRimavskejSobote.Ztohtostanoviska
je zrejmé, že okresný prokurátor má za to, že doposiaľ zistené skutočnosti dostatočne nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a je
dôvodné podozrenie, že ho spáchal obžalovaný. Okrem podrobného priznania sa obžalovaného pred
vyšetrovateľom a opakovaným priznaním sa pred sudcom pre prípravné konanie, je trestná činnosť
obžalovaného preukazovaná aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Konfrontovaním tohto priznania s ďalšími
dôkazmi je možné ustáliť záver, že priznanie obžalovaného je pravdivé a zodpovedajúce skutkovému
deju, ktorý bol zistené v priebehu vyšetrovania. Je nepravdivé tvrdenie obžalovaného, že mu mal byť
prokurátorom sľúbený podmienečný trest. Okolnosti nasvedčujúce dôvodom väzby v zmysle § 71 ods. 1písm.c/ Tr.por. je možné zistiť aj z tvrdenia spoluobvineného Y. , ktorému mal obžalovaný zdôvodňovať
nelegálne predávanie zbraní tým, že niečo musí robiť, lebo nemá žiadny finančný príjem. Taktiež
vykonané odposluchy usvedčujú obžalovaného z trestnej činnosti. Pokiaľ obžalovaný predložil koncept
pracovnejzmluvy,idelenonávrh,nemusíbyťvôbecrealizovaný,pričompracovnývzťahvznikáaždňom
nástupu pracovníka do zamestnania a je v nej uvedené aj to, že sa síce dojednáva na dobu neurčitú,
avšak skúšobná doba je tri mesiace, čo fakticky znamená, že aj na druhý deň do zamestnania môže
byť pracovná zmluva z akéhokoľvek dôvodu ukončená. Preto navrhol , aby bola sťažnosť obžalovaného
ako nedôvodná zamietnutá.
Podľa § 192 ods. 1 Tr.por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie,
pričom dospel k záveru, že sťažnosť obž. U. L. nebola dôvodne podaná , pretože zo spisového materiálu
ani v tomto štádiu konania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie
z väzby na slobodu.
Predovšetkým pokiaľ ide o materiálne podmienky rozhodovania o väzbe, je nutné konštatovať, že
doposiaľ zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy, najmä výpovede svedkov K. F. a T. Y., agenta
Z. V., ako aj listinné dôkazy a to záznamy zo súdom poverených príkazov o vyhotovení obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, záznamy z odpočúvania telekomunikačnej prevádzky
medzi obvineným a agentom a obvineným a už odsúdenými spolupáchateľmi T. Y. a K. F. nasvedčujú
tomu, že skutky, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu, boli spáchané, tieto možno posúdiť ako prečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr.zák. v bodoch obžaloby
I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX. a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 2 Tr.zák. , sčasti spáchaný samostatne a sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr.zák. v bodoch I., II., III., V., VI., VII., IX.
Vo vzťahu k osobe obž. U. L., krajský súd ďalej zistil, že tento sa už v minulosti opakovane dostal
do rozporu so zákonom v piatich prípadoch pre rôznu trestnú činnosť, pričom sa na obžalovaného vo
všetkých prípadoch hľadí ako na netrestaného. Táto skutočnosť však nebráni pri hodnotení osoby
obžalovaného v súvislosti s rozhodovaním o väzbe konštatovať pri jeho osobe, že má sklony k páchaniu
trestnejčinnosti.Navyševtejtotrestnejvecijepotrebnépoukázaťnasamotnýcharaktertrestnejčinnosti,
ktorej sa mal obžalovaný dopustiť. Zadovažovanie nelegálnych zbraní a streliva a ich odpredaj tretím
osobám je bez pochýb závažnou trestnou činnosťou, ktorú mal obžalovaný páchať v priebehu viac ako
5 mesiacov od 13.06.2012 do 27.11.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne konštatoval, že u obžalovaného U. L. aj naďalej
trvajú dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm.c/ Tr.por. Krajský súd sa v tomto smere nemohol
stotožniť s argumentáciou obhajoby obžalovaného, že dôvody väzby u obžalovaného neboli zistené ,
keďže v rozsiahlom spisovom materiáli sa nachádzajú dôkazy , ktoré odôvodňujú obavu, že obžalovaný
po prepustení z väzby na slobodu by mohol pokračovať v trestnej činnosti tak, ako to prvostupňový súd
uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď sa senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v
celom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu, rozhodol tak, že sťažnosť
obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm.c/ Tr.por. ako nedôvodnú zamietol, keďže pre zmenu
napadnutého uznesenia nezistil dôvody.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.