Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113226180
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113226180.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, zastúpený: verita, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Karpatská
18, IČO: 35 940 875, proti povinnému: C. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K C. XX, o vymoženie sumy
vo výške 308,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra,
č. k. 19Er/943/2013-10 zo dňa 19. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením č. k. 19Er/943/2013-10 zo dňa 19. 08. 2013 zamietol žiadosť súdnej
exekútorky Mgr. Jany Sitášovej, so sídlom Exekútorského úradu Astrová 2/A, Bratislava, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1610/13. Svoje rozhodnutie odôvodnil s

poukazom na obsah ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods.
1, 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods.

1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r/, 5, ako aj čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrhom zo
dňa 16. 04. 2013 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdnu exekútorku Mgr. Janu Sitášovú vykonaním
exekúcie voči povinnému a vymožením pohľadávky vo výške 308,91 eura príslušenstvom. Exekučným
titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č. k. PV-B/1011/0558 zo dňa 07. 12. 2012, ktorý
vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., so sídlom v

Bratislave. Súd prvého stupňa považoval za preukázané, že právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného, Poštovou bankou, a povinným vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 3199001807
uzatvorenej dňa 02. 03. 2007. Právny predchodca oprávneného mal pri uzatváraní zmluvy postavenie
dodávateľa a povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení
spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola predmetná zmluva vyhodnotená ako spotrebiteľská,

na ktorú bolo potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva. Preskúmaním Obchodných podmienok,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej Zmluvy, je v čl. 9, bod 9. 2 obsiahnutá rozhodcovská
doložka, v rámci ktorej vyplýva, že spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere (ZoÚ) a Obchodných
podmienok (OP), budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov
o platnosť, výklad alebo zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom

zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. podľa jeho vnútorných
predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude prenich konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Na základe týchto skutočností
súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy
o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že táto

doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského
konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne
nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mal len

možnosťzmluvuakocelokodmietnuť,alebopodrobiťsavšetkýmúverovýmpodmienkam,atedaajtomu,
že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, už len tieto skutočnosti
možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na
zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na
to, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom a akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej

doložky je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na základe týchto skutočností dospel k záveru,
že žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby príslušný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú len
dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny postup

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným
súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako ako
rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že v zmysle ust. II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok, Poštová banka, a.s., postupovala v súlade s § 93 b/ zákona o bankách, ktorý jej ukladá

povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Ďalej uviedol, že exekučný súd v rámci
posudzovania zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekučného
titulu nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného
súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie,

ktoré je exekučným titulom. Poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom
konaní, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou. Svoju pozornosť upriamil
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011. Zároveň zdôraznil,

že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky
predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V závere
uviedol, že zákon o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v ustanovení § 93b ods.
1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného

konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného tituluso zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorým je v danom
prípade úverová zmluva.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 15. 07. 2013, kedy bol súdnej

exekútorke, Mgr. Jane Sitášovej, Exekútorský úrad so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, doručený návrh
oprávnenéhonavykonanieexekúcieprotipovinnému.Súdnaexekútorkapísomnýmpodaním,ktorébolo
súdu prvého stupňa doručené dňa 07. 08. 2013 požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so

sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, vedeného pod sp. zn. PV-B/1011/0558 zo dňa
07. 12. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. 01. 2013 a vykonateľnosť dňa 04. 02. 2013. Súd
prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, v ktorom predmetnú
žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietol. Oprávnený proti tomuto uzneseniu podal
odvolanie, ktorému zákonná sudkyňa nemienila vyhovieť.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný na plnenie,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť samotný rozhodcovský rozsudok a zároveň aj plnenie

uloženévovýrokovejčastirozsudkuzhľadiskarozporusdobrýmimravmi.Uvedenéposudzujeexekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav vo veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v danej právnej veci v celom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
219 ods. 1, 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

individuálneho ovplyvnenia týchto podmienok zo strany spotrebiteľa. Jedná sa o adhézny typ zmluvy,
kde sú podmienky a pravidlá vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné
dojednávanie prípadne zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných
partnerov.

V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení

spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je v exekučnom konaní oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere, uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení

Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k

zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako
aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného

odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv
dodávateľom.

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2

Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku),
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80,

Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009. Z výroku
uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní
umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, lebo zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými

mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
ako na svoje vlastné a stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti
uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z čl. 9 Prechodných a záverečných
ustanovení, v bode 9.2, vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinný toto
dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Následne súd zdôrazňuje aj

mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej doložky, keďže v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia
odporcom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo
strany dodávateľov na rozhodcovský súd ako tomu bolo i v tomto prípade.Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka de facto vylučuje všeobecný
súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť
prejednané iba pred rozhodcovským súdom určeným v rozhodcovskej doložke. Odvolací súd dospel

k záveru, že táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnému) v celom rozsahu domáhať
sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú
doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.

Legislatíva na európskej úrovni má za cieľ zabezpečiť a zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje
jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom
dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom
poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto
potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov

najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese
kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje
od spotrebiteľa. Každý sa má predovšetkým starať o svoje veci sám, tzn. sám musí niesť dôsledky
svojich rozhodnutí, preto možno uzavrieť, že nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za
neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. Súdnu ochranu však nemožno uprieť

ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a
rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda
zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je najmä ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí

tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach. Odvolací súd nechce stanovovať všeobecný návod na prijateľnú rozhodcovskú doložku,
dovolí si však uviesť, že v prípade, ak rozhodcovská doložka bude so svojimi dôsledkami ozrejmená
spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný
spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči

a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať
rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale
musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.

Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa ako exekučný súd správne, v štádiu posudzovania
rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného

a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na
základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, keďže rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu
povinnému nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.