Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/135/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612010276.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému G., stíhanému pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/315/2012 zo dňa 17. 05. 2013, na verejnom zasadnutí konanom
v Bratislave, dňa 30. 01. 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G., nar. XX. XX. XXXX v G., sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. uznaný za vinného pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že

dňa 24. 08. 2011 v čase o 14.00 hod. v Malackách viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW 520, ev. č.
G., na križovatke ul. V., pri odbočovaní vľavo na vedľajšiu cestu nedal znamenie o zmene smeru jazdy
a začal s odbočovacím manévrom v čase, keď bol predchádzaný motocyklom zn. Suzuki 650 ev. č. G.,
ktoré viedol D., v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do motocyklistu, ktorý spadol na zem
a utrpel zlomeninu 5. driekového stavca a zlomeninu 3.a 4. predpriehlavkovej kosti pravej nohy, ktoré
zranenia si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 24.08.2011 do 23.12.2011.

Za to okresný súd odsúdil obžalovaného podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. , s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. j/ a § 38 ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest v sume 250,- Euro (slovom: dvestopäťdesiat
euro).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. okresný súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.okresnýsúduložilobžalovanémuajtrestzákazučinnostiviesťmotorové
vozidlá každého druhu na dobu 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému D., nar.

XX. XX. XXXX, bytom R. škodu vo výške 765,20 €.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil jeho obhajca.
Odvolateľ v tomto odvolaní napáda tak výrok o vine ako aj výrok o treste prvostupňového rozsudku.
Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že on riadil svoje vozidlo v súlade s predpismi o cestnej
premávke, lebo už približne 50 m od krížovatky dal znamenie o zmene smeru svojej jazdy. Namieta

vyjadrenie svedka W., ktorý nepochopiteľne uviedol, že znamenie o zmene smeru jazdy dal až po
predmetnej nehode, a to až v čase keď po nehode z vozidla vystúpil. Má za to, že výpoveď uvedenéhosvedka preto nemožno považovať za dostatočnú. Podľa odvolateľa bol to práve poškodený, D., ktorý
v čase nehody viedol svoj motocykel hrubo porušil dopravné predpisy, pokúsil sa so svojim motocyklom
o predbiehanie a to tesne pred úrovňou krížovatky, kde následne došlo k nehode, preto zastáva názor,

že dopravnú nehodu zavinil sám poškodený, následkom čoho utrpel aj zranenia. Domnieva preto, že
závery rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedajú objektívnej situácii v čase nehody, okresný súd
nedostatočne vyhodnotil dôkazy, preto navrhol krajskému súdu zrušiť napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na takto podanom odvolaní obžalovaný zotrval aj na verejnom zasadnutí krajského súdu a spolu aj s
obhajcom žiadali vyhovieť tomuto odvolaniu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry vzhľadom na správne a zákonné výroky rozsudku súdu prvého stupňa
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré
napadnutému rozsudku predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného G. nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Pred súdom prvého stupňa boli vypočutí obžalovaný K., svedok - poškodený D. a znalec z odboru

cestnej dopravy Ing. Anton Guštara, súd prečítal listinné dôkazy - zápisnica o ohliadke mieste dopravnej
nehody, lekárske správy vo vzťahu k poškodenému, zápisnicu o dychovej skúške na alkohol v krvi
ohľadne obžalovaného a poškodeného.

Z kontextu vykonaných dôkazov zistených pred súdom prvého stupňa vyplýva, že dňa 24. 08. 2011

v čase o 14.00 hod. došlo v G. na krížovatke ulíc V. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo ku kolízii -
zrážke osobného motorového vozidla BMW, ktoré viedol obžalovaný G. a motocyklistom - poškodeným
D., ktorý viedol svoj motocykel zn. Suzuki, a to podľa výsledkov znaleckého dokazovania z odboru
cestnej dopravy tak, že obžalovaný nedal zanemenie o zmene smeru jazdy a začas s odbočovacím
manévrom v čase, keď bol predchádzaný motocyklom, ktoré viedol poškodený D.. Vyplýva to aj z

výpovede samotného poškodeného ako aj svedka W., ktorý jazdil za motocyklistom a vozidlom BMW.
Tento svedok uviedol, že videl, ako motocyklista pred ním vyhodil smerovku doľava a začal vozidlo
BMW obchádzať, pričom toto vozidlo začalo náhle bez vyhodenia smerovky odbočovať doľava tak,
že zachytilo predným ľavým blatníkom motocyklistu, ktorý narazil do značky a odtiaľ odletel do múra.
Obžalovaný svojím vozidlom podľa výpovede svedka ešte pokračoval v jazde smere doľava. Svedok

T. taktiež uviedol, že videl ako obžalovaný zapol smerovku až po tom, ako vystúpil zo svojho vozidla,
pričom ho na aj upozornil, že teraz to už môže vypnúť, keď ju nemal zapnutú predtým.

Z takto vykonaného dokazovania aj krajský súd osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keďže
obranaobžalovanéhobolajednoznačnevyvrátená.Ajzoznaleckéhoposudkuzodborudopravyvyplýva,

že vodič - obžalovaný jazdil rýchlosťou cca. 40 km/hod., čo síce bolo vzhľadom na rýchlosť jazdy
v obci technicky správne, aj pokiaľ ide o spomaľovanie pred krížovatkou. Pokiaľ, ak však nedal
znamenie o zmene svojho smeru jazdy pred krížovatkou a v dostatočnom dlhom čase pred začiatkom
odbočovania, to bolo z jeho techniky jazdy nesprávne, i keď sa to technicky nedá preukázať. Znalecvychádzajúc z výpovede iného účastníka cestnej premávky konštatuje, že pokiaľ obžalovaný ako vodič
motorového vozidla začal odbočovať v čase, keď bol prechádzaný motocyklistom, čo bolo z jeho
strany technicky nesprávne, čo vyvolalo dopravnú kolíziu. Podľa § 19 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič pri

odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú
opatrnosť. Podľa znalca motocyklista podľa simulácie išiel rýchlosťou cca. 40 km/hod.. Technicky
sa nedá preukázať, na akú rýchlosť spomalil ani to, v akej vzdialenosti za vozidlom obžalovaného sa
motocyklista nachádzal v čase začiatku predchádzania. Podľa znalca príčinou dopravnej nehody boli
rôzne prvky, a to odbočovania vozidla BMW - obžalovaného doľava v čase, keď bol predchádzaný

motocyklom Suzuki a tak ohrozil motocyklistu, idúceho za ním, vodič BMW sa ďalej plne nevenoval
vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke za sebou. Následkom tejto nehody utrpel
poškodený D. zlomeninu 5. Driekového stavca a zlomeninu 3. a 4. predpriehlavkovej kosti pravej
nohy, ktoré si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní od 24. 08. 2011 do 23. 12. 2011
(lekárske správy G.).

Krajský súd ako súd odvolací sa plne stotožňuje so závermi dôvodov rozsudku I. stupňového súdu,
pokiaľ ide o preukázanie viny obžalovaného G., ktorý nesprávnou technikou jazdy zavinil dopravnú
kolíziu s motocyklistom, následkom ktorej došlo k vyššie uvedeným zraneniam poškodeného. Skutok
bol správne kvalifikovaný súdom prvého stupňa ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Konanie obžalovaného bolo vyhodnotené ako vedomá nedbanlivosť v zmysle

ustanovenia § 16 písm. a/ Tr. zák., podľa ktorého vedel, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov
sa spoliehal , že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu

o vine vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. vecne správne v
napadnutom rozsudku odôvodnil. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa teda vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné tak na rozhodnutie o vine ako aj na rozhodnutie ohľadom

trestu tak, ako to predpokladá zákon.
Ublíženiu na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. sa dopúšťa, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú
ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa 2. odseku citovaného zákonného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

písm. a/ závažnejším spôsobom konania, alebo písm. b/ na chránenej osobe..

Podľa § 123 ods. 1 Tr. zák. ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie
zdravia iného.
Podľa 2. odseku citovaného zákonného ust. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také

poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Podľa 3. odseku uvedeného ustanovenia zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa 4. odseku poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha,
ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva

kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
V nadväznosti na uvedené konanie obžalovaného súd prvého stupňa konanie obžalovaného správne
právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.Krajský súd sa stotožnil aj s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, aj pokiaľ ide o uložený trest, pritom
poukazuje na skutočnosť, že na obžalovaného sa ako na netrestného, v evidenčnej karte vodiča však
má jeden starší záznamov z roku 2006 za dopravné priestupky pri nedodržaní povinnosti účastníka

cestnej premávky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ okresný súd uložil obžalovanému G. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 57 ods. 2 Tr. zák.
peňažný trest vo výmere 250,- €, aj s eventuálnym náhradným trestom odňatia slobody podľa § 57 ods.
3 Tr. zák. v trvaní 1 roka, krajský súd nemá žiadne námietky, keďže podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný

trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal
alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa 2. odseku tohto zákonného ustanovenia bez splnenia
podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom
na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Takto
uložený trest možno aj z hľadiska krajského súdu považovať za primeraný a zákonný.

V nadväznosti na porušenie dôležitej povinnosti vodiča v cestnej premávke, správne bol uložený
obžalovanému podľa ustanovenia § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 1 roka.

So zreteľom na vykonané dokazovanie a procesný postup krajský súd za správny považoval aj výrok
rozsudku súdu I. stupňa aj ohľadom výroku o náhrade škody, ktorým podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol
obžalovaný zaviazaný na náhrady spôsobenej škody poškodenému D. v sume 765,20 €, ktorá výška
bola riadne vyčíslená a včas uplatnená.

Odvolací súd teda nevzhliadol žiadne pochybenia vo výrokoch napadnutého rozsudku. Súd I. stupňa pri
ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh a výmeru určil v súlade
s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.. Konkrétna výmera trestu teda zodpovedá zákonu.

V súhrne vyššie uvedených skutočností odvolací súd v podstate plne osvojil aj odôvodnenie

napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu výroku napadnutého rozsudku o
uloženom treste, ani ohľadne výroku o náhrade škody, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.