Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7601898171
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7601898171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej P. D., S. B. B. L. F. P. D., Q., U. X, I.: XX XXX XXX, proti
povinnému Vladimírovi B.G. P. M. F., C. XX, o vykonanie exekúcie pre 33,18 € s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu 0er/251/2001-14 z 29.5.2013 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr.
Ladislavovi Kováčovi, PhD., Exekútorský úrad, Košice, Južná trieda 93, IČO: 35 505 222 (ďalej len
exekútor) trovy exekúcie 24,85 € a uložil oprávnenej, aby tieto trovy uhradila exekútorovi, v lehote 3 dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávnenej a žiadosť exekútora vydal preňho 15.2.2001 poverenie

na výkon exekúcie pre vymoženie istiny 1 000 Sk (33,18 €) a trov exekúcie, že 6.2.2013 mu predložil
exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku voči povinnému z dôvodu,
že exekúcia je neprípustná, vzhľadom na plynutie času - lehoty ustanovenej § 71 ods.3 Správneho
poriadku,účinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania,ktorájeprekluzívnaazároveňžiadalopriznanie
trov exekúcie a, že oprávnená vo svojom vyjadrení z 22.5.2013 uviedla, že súhlasí so zastavením
uvedeného exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. f) zák.č.233/95 Z. z, nakoľko v danom prípade

po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Vychádzajúc z § 57 ods.1 písm. f),ods.2 a § 58
ods.1zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len EP), ktorých znenie citoval, ďalej uviedol, že
sa oboznámil s obsahom spisu, podaním exekútora a vyjadrením oprávnenej a zistil, že exekučným
titulom (ďalej len titul) je Rozkaz o uložení sankcie Obvodného oddelenie PZ Spišská Nová Ves,
č.p.:ORP-28-12/98 z 22.7.1998, ktoré sa stalo právoplatným 18.8.1998 a vykonateľným 19.8.1998, že

lehota podľa § 88 ods.1 zák.č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase, kedy rozhodnutie
nadobudlo vykonateľnosť (aj jeho znenie citoval), stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo
dňa vykonateľnosti rozhodnutia, že svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na „ktorej“ prihliada z
úradnej povinnosti, že daný titul nadobudol vykonateľnosť 19.8.1998, že podľa cit. ust. 3 ročná lehota
na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konania nielen začaté, ale aj skončené,
uplynula 19.8.2001, že z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo 19.8.2001 podľa §

88 ods.1 zák. o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zák.č.298/08 Z. z. 1.9.2008, ktorým bol
ods.1 z § 88 zák. o priestupkoch vypustený, že preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie
v zák. určenej dobe, že prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou, že v prípade preklúzie
súdprihliadnenazánikprávaexoffo,ajkeďtodlžníknenamieta,žeprekludovanápohľadávkasanemení
na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie
prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním

spojenébezdôvodnéobohatenie.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiacit.zákonnéust.exekúciuzastavil
podľa § 57 ods.1 písm. f) EP, keďže mal za to, že právo priznané rozhodnutím o priestupku v dôsledkuuplynutia prekluzívnej lehoty zaniklo. Citujúc ďalej znenie § 196 a § 200 ods.2 EP uzavrel, že vkonaní
bolo preukázané, že oprávnená zavinila uplynutie prekluzívnej lehoty a teda aj zánik svojho práva tým,
že návrh na vykonanie exekúcie podala až 24.1.2001, z uvedeného dôvodu ju zaviazal na náhradu

trov exekúcie. Konštatoval, že exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom vyčíslil trovy exekúcie spolu s
DPH 119,37 €, uhradené bolo 43,15 € a žiadal priznať trovy exekúcie 76,22 €. Priznal trovy exekúcie
exekútorovi podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhl.č.288/95 Z. z., účinnej ku dňu podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie - 1.2.2001 (ďalej len vyhl.) 6,64 € za vypracovanie vyúčtovania trov a
návrhu na zastavenie a ods.2 vyhl., pozostávajúce z úkonov exekučnej činnosti odmeňované paušálnou

sumou 6,64 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie 3,32 €), poštovné poplatky 7,71 €, podľa § 22 vyhl. a za telekomunikačné 1 €. Poukázal na to,
žeexekútorje„platcom“danezpridanejhodnoty(ďalejlenDPH),ztohodôvodužiadalpriznaťDPH20%
z odmeny a hotových výdavkov, ktoré priznal vo výške 2,86 € a trovy exekúcie priznané exekútorovi tak
činiaspolu24,85€.Nepriznalexekútoroviodmenuzačasovúšpecifikáciujednotlivýchúkonovexekučnej
činnosti podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods.1 písm. a) vyhl. 13,28 €

(preštudovanie spisového materiálu, založenie spisu, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie),
nakoľko prvým odmeňovaným úkonom exekútora je získanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorým
sa v rámci exekučného konania začína exekúcie. Cestovnú náhradu 54,74 € a stratu času 9,24 nepriznal
z dôvodu nepreukázania v exekučnom spise. Ďalej nepriznal náhradu za poštovné 0,23 € za poštovné -
žiadosť o poverenie, nakoľko nebolo v spise preukázané a taktiež nepriznal exekútorovi DPH z poplatku

za poštové služby, pretože podľa § 28 zák.č.222/04 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení,
sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, teda exekútor za nich žiadnu
DPH neplatil.

Oprávnená v zák. stanovenej lehote podala z dôvodu, že podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, proti výroku o svojej povinnosti uhradiť

exekútorovi trovy exekúcie 24,85 €. Uviedla, že súd ju zaviazal na úhradu trov exekučného konania
24,85 € na základe presvedčenia, že k zastaveniu exekúcie došlo jej zavinením a, že sa nestotožňuje
s názorom súdu, podľa ktorého zavinila uplynutie prekluzívnej lehoty a teda zánik svojho práva tým,
že návrh na vykonanie exekúcie podala až 24.1.2001, pričom k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo
19.8.2001 a z tohto dôvodu ju zaviazal na náhradu trov exekúcie. Namietala, že nezavinila zastavenie

exekúcie tak, ako konštatoval súd a, pretože k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času,
ktorý je zák. určený na vymáhanie pohľadávky a, že uplynutie prekluzívnej lehoty nemožno považovať
za jej zavinenie, teda ani za dôvod, pre ktorý by jej mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie.
Tvrdila, že názor súdu je pri priznávaní trov exekúcie postavený na jej zavinení v nadväznosti na
nedostatočný časový predstih podania návrhu na vykonanie exekúcie pred uplynutím prekluzívnej

lehoty, ale skrátenie tohto časového priestoru a jeho vplyv na možnosť úspešne vykonať exekúciu nie
je dostatočne podložené. Považovala za potrebné brať zreteľ najmä na výšku vymáhanej pohľadávky,
potrebu zisťovania pobytu povinného, sústredenosť, príp. nečinnosť exekútora pri vykonávaní úkonov
smerujúcich k vymoženiu pohľadávky a p. a vytýkala súdu, že tak nepostupoval, preto jeho záver o
jej zavinení na zastavení exekúcie vychádza z nedostatočného preskúmania pomerov vykonávanej

exekúcie. Zastávala názor, že dobu 7 mesiacov, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
24.1.2001 a 3 ročná lehota na vykonanie rozhodnutia uplynula 19.8.2001, možno - vzhľadom na výšku
vymáhanej pohľadávky 33,18 € - považovať za dostatočný časový priestor na úspešné vykonanie
exekúcie. V tejto súvislosti považovala za potrebné tiež zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ňou predložený
návrh na vykonanie exekúcie exekútor akceptoval, keďže požiadal súd o vydanie poverenia, z čoho

možno vyvodiť logický záver, že jej úspešné vykonanie v zostávajúcom čase považoval za reálne.
Napokon uviedla, že na základe uvedeného je presvedčená, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný
včas a citovala z odôvodnenia uznesenia NS SR 2MCdo10/2009 z 29.7.2010. Na základe uvedeného
navrhla zrušiť uznesenie.

Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie odvolaním nebolo napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§

206 ods.1,3 O. s. p), preto nebolo v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.
neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že - čo sa týka výroku o trovách
exekúcie - nie sú podmienky ani pre potvrdenie (§ 219) uznesenia, ani pre jeho zmenu (§ 220), lebo súd

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočnezistil skutkový stav, preto uznesenie, podľa § 221 ods.1 písm. f),ods.3 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie.

Exekučné konanie v prejednávanej veci sa podľa § 36 ods.2 prvá veta EP začalo 24.1.2001 (č.l.2).

Podľa v tom čase účinného znenia § 203 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Keďže zákonodarca v § 235 ods.2 EP stanovil, že exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov, bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzať z
cit. § 203 EP, bez zreteľa na to, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie.

Povinnosťou súdu bude preto vo veci opätovne rozhodnúť, pričom vezme do úvahy, že EP v § 196 a §
197 ods.1 určuje zásadu, že odmenu patriacu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho
hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný a len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, avšak uváži, či mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, t. zn., že cit. § 203 ods.1 EP umožňuje súdu pri

zastavení konania prelomiť zásadu stanovenú v § 197 ods.1 EP, t.j. že náklady exekútora uhrádza
povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému, ale podmienkou takéhoto postupu
je určitá forma procesného zavinenia oprávneného. Pod zavinením oprávneného (podľa cit. ust.) treba
rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený
vzniktrovexekúciealebotakéjehokonanie(úkony),ktorébyspôsobilozastavenieexekúcie,pretopokiaľ

oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na
zastavení exekúcie z dôvodu zániku práva, keďže oprávnený postup exekútora v exekučnom konaní,
ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do zániku práva v
priebehu konania, nemohol ovplyvniť.

Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť, lebo by tým porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.).

Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

PodľaČl.6(Právonaspravodlivésúdnekonanie)bod1.Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z. ) každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1
Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia,pričomobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov SR a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami,
porušuje ústavnoprávne princípy.O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl.36 ods.1
Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú
aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo
účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože by im
odoprel právo, na základe ich odvolania, namietať správnosť právneho názoru odvolacieho súdu.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách odvolacích konaní (§ 224 ods.3 O. s. p.) a tiež o
trovách dovolacieho konania (§ 243d ods.1 O. s. p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.