Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoZm/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113207875
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113207875.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so
sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni
N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. T. R. XXX, XXX XX H. o zaplatenie zmenkovej sumy 311,- Eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16 CbZm

74/2013-25 zo dňa 5. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/74/2013-25 zo dňa 5. júna 2013 zrušuje a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom návrh zamietol a rozhodol, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 28. 03. 2013 sa navrhovateľ domáhal voči
odporkyni zaplatenia sumy 311,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy
311,- Eur od 28.02.2010 do zaplatenia, so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 311,- Eur od 14.
05. 2010 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t. j. 1,04 Eur, a to podľa Nariadenia
Európskeho Parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Navrhovateľ si pohľadávku uplatnil ako nárok zo zmenky

vystavenej odporkyňou dňa 15. 7. 2009, ktorú priložil k návrhu a príslušný súd určil podľa bydliska
odporkyne.Odporkyňa sanatlačive„C„ (čl.5ods.2a3 Nariadenia)vyjadrila,žeakceptujepohľadávku,
nežiada neriadiť ústne pojednávanie, nežiada náhradu trov konania a uplatňuje si protipohľadávku.

Súd v súlade s čl. 7 ods. 1 písm. c) Nariadenia nariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na
čl. 5 bod 1 Nariadenia, lebo ústne pojednávanie považoval za potrebné vzhľadom na možnosť iného
právneho posúdenia súdom, ako spotrebiteľský vzťah, keďže súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť

zmluvných podmienok. Navyše zo zásady rovnosti všetkých pred zákonom či pred súdom vyplýva, že
všetci účastníci majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým
sporným otázkam, najmä v tomto prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia odporkyni neposkytuje
dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie zmenkou identifikovanou číslom zmluvy XXXXXXXXX,
úverovou zmluvou XXXXXXXXX, exekučným spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

4Er/2084/2010 a zistil, že zmenka, ktorá bola navrhovateľom priložená k návrhu bola vystavená ako
zabezpečovacíprostriedokzposkytnutéhoúveru,ktorýmápovahuspotrebiteľskéhoúveru.Zmenkabola
vystavenádňa15.7.2009vS.naradspoločnostíPOHOTOVOSŤs.r.o.,IČO:3580759,sdoložkou „bez
protestu“, s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola
vpísaná suma 311,- Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 28.02.2010 do zaplatenia. Pôvodný
majiteľ zmenky POHOTOVOSŤ s.r.o. indosoval zmenku rubopisom na navrhovateľa. Súd prvého stupňatiež zistil, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver dňa 15.7.2009 vo výške 200,- Eur, a v zmysle
čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok na zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného ako
dlžníka z úverovej zmluvy bola vystavená zmenka, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum

začiatku úročenia tejto sumy s tým, že remitent bol oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň,
kedy sa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí 4 po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí
len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia
zmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatným celý dlh.

Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto v zmysle čl. 19 Nariadenia

aplikoval slovenské právo, a to Občiansky súdny poriadok, Občiansky zákonník, Zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ako aj Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernicu
2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia kapitoly I čl. 2 ods. 1,
kapitoly II čl. 4, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 7 ods. 1, čl. 19 a čl. 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia, ďalej na čl.

2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, bod 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES, čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES, ďalej na ust. § 121 OSP, § 52 ods. 1
a 2, § 53 ods. 1 a 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, ako aj § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a napokon na § 75, § 76 ods. 2, § 33 ods. 1 a 2 a

§ 48 Zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch.

V odôvodnení ďalej súd uviedol, že z činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky Pohotovosť
s.r.o. vykonáva podnikateľskú činnosť poskytovaním spotrebiteľských úverov v značnom rozsahu na
území celej SR, a zmenka má v tomto prípade zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu,
ktorý má povahu spotrebiteľského vzťahu. Keďže zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok

zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvého stupňa pri uplatnení práva zo zmenky skúmal z úradnej moci
postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa, pričom vychádzal zo záveru, že odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože v spotrebiteľských vzťahoch
bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v rôznom znení do 31. 12. 2007 a od 01.01.2008, a napokon posledná platná právna úprava

v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských
úveroch úplne zakazuje. Úprava § 17 ods. 4 Zák. č. 129/2010 v zmysle ktorého porušením tohto zákazu
veriteľ zodpovedá za škodu spôsobenú spotrebiteľovi je úpravou kogentnou, súd preto zo zákona ex offo
skúma podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vychádzajúc
z rozhodného znenia úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že veriteľ k

15.7.2009 na zabezpečenie spotrebiteľského úveru mohol prijať od dlžníka zmenku len v prípade, ak
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V čl. 17
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) je dohodnuté, že remitent je oprávnený vyplniť
zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane v súlade s VOP splatným celý dlh. Pokiaľ ide o vpísanú

sumu 311,- Eur do zmenky, táto bola vyplnená nad hodnotu 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Veriteľ v danom prípade poskytol úver vo výške 200,- Eur, z ktorého 30% predstavuje sumu
60,- Eur. Veriteľom vyplnená zmenka na sumu 311,- Eur je podľa súdu prvého stupňa neprípustná,
ide o právny úkon, ktorý je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a to pre
rozpor so zákonom. Právny predchodca navrhovateľa konal v priamom rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č.

258/2001 Z.z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prerušujúcimi úverové istiny, a preto
je takýto právny úkon neplatný. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku,
ktorá je podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou, nakoľko ide o podmienku,
ktorej účinkom a dôsledkom by bolo za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa priznanie neprimerane

vysokého príslušenstva pohľadávky, a to zmenkového úroku 0,25% denne zo sumy 311,- Eur od
28.02.2010 do zaplatenia. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo VOP, jej obsah ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, preto ide o neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je potom podľa § 54 ods. 5 OZ neplatná.

Za neplatné považoval okresný súd dojednanie VOP aj s poukazom na čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/

EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,vzmyslektoréhovšetkyaleboniektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme musia byť vypracované zrozumiteľne, a
keď existuje pochybnosť v zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na VOP
absentuje podpis odporkyne, preto sú pochybnosti, či vôbec odporkyňa mala reálnu možnosť sa popri

úverovej zmluve so znením VOP oboznámiť, pričom aj v prípade, ak by sa spotrebiteľ mal možnosť
oboznámiť s úverovými podmienkami, súd prvého stupňa poukázal na to, že tieto sú veľmi rozsiahle,
písané malým, ťažko čitateľným písmom s množstvom odbornej právnej terminilógie a zhustené na
jednej stránke.

Súd prvého stupňa tiež vychádzal zo záveru, že aj zmenka, bez ohľadu na jej abstraktnosť, je právnym

úkonom, pričom každý právny úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom,
a súd v rámci občianskosúdneho konania na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada ex offo.
Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského nie je podľa súdu ani možné, pretože
právevspotrebiteľskýchvzťahochbolopoužitiezmenkyregulovanéaobmedzované.Súdprvéhostupňa
pretozdôvoduneoprávnenevyplnenejzmenkovejsumy,neprijateľnejdohodyovyplneníblankozmenky,
vzložitejčitateľnostiobchodnýchpodmienokpovažovalpostupnavrhovateľa,akonekalúpraktikuatakto

vyplnenú zmenku za neplatný právny úkon.

Súd prvého stupňa hodnotil aj údaje v zmenke z hľadiska účelu zmenky v zmysle úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, v zmysle ktorého veriteľ
smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak
ide o zabezpečovaciu zmenku. Súd dospel k názoru, že by bolo v rozpore s účelom zákona, aby v

zabezpečovacej zmenke bol obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25% ročne, pričom
poukázal aj na právnu úpravu obsiahnutú v §369 ods. 1 Obchodného zákonníka (s účinnosťou od
15. 01. 2009), podľa ktorej ak vznikol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ,
je možné dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej predpismi Občianskeho práva,
teda zákonnej výšky úrokov z omeškania v zmysle vl. nar. č. 87/1995 Z.z. Podľa názoru súdu prvého

stupňa pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne ide o obchádzanie uvedeného zákonného
ustanovenia s úmyslom získať od dlžníka sankčné plnenie v neprimeranej výške. Takéto plnenie je
podľa súdu prvého stupňa aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti plniť včas a riadne, a vzbudzuje odôvodnené pochybnosti, či
skutočnou kauzou právneho úkonu nie je práve získanie takéhoto neprimeraného plnenia. Okresný súd

dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obchádza zákon, preto je právnym úkonom absolútne
neplatným s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, a neplatnosť tejto dohody spôsobuje aj v
zmenke vpísaný úrok vo výške 91,25% ročne, pokiaľ ide o túto časť zmenky.

Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa názoru súdu
prvého stupňa prelomuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17 Zák. č. 191/1950 Zb., čo je vyjadrené v

ustanovení § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca výslovne uviedol, že zákonné
ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Okresný súd považoval za neurčitý aj údaj o splatnosti obsiahnutý v zmenke, pričom poukázal na úpravu
údaju splatnosti v § 1 bod 4 a § 75 bod 3 Zák. č. 191/1950 Zb. V konaní predložená zmenka má ako
splatosť uvedené „zaplatím za túto zmenku pri predložení“, zatiaľ čo v piatom odstavci má splatnosť

stanovenú „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd prvého stupňa má za to, že ide o
neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, a v zmysle §33 ods. 2 Zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto
zmenka považuje za neplatnú.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon uviedol, že v prípade neskúmania
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom by mohlo dôjsť k odopretiu, resp.

k obmedzeniu práv spotrebiteľa, ako slabšej strany právneho vzťahu. Súd prvého stupňa skúmaním
podmienok v spotrebiteľskom úvere tak dospel k záveru, že navrhovateľ neoprávnene zabezpečil úver
zmenkou presahujúcou istinu a príslušenstvo vo výške 30% istiny v čase vyplnenia zmenky. Zmenka
vychádzalazdohodyovyplnenízmenky,ktorúsúdvyhlásilzaneprijateľnúzmluvnúpodmienkuupravenú
v neprospech spotrebiteľa a v konečnom dôsledku samotná zmenka vzhľadom na rozpor údajov

splatnostijepodľasúduprvéhostupňazmenkouneplatnou.Súdprvéhostupňapretonávrhnavrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešná odporkyňa si v konaní trovy
konania neuplatnila, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť
konaťpredsúdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

Navrhovateľ tvrdil, že v tejto veci došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu práva Európskej únie,
konkrétne čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktoré
má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné aj v SR.

Tvrdil, že súd v tomto prípade nemohol nariadiť pojednávanie, nakoľko neboli splnené podmienky čl.
5 ods. 1 Nariadenia. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, výnimočná
možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu,
pojednávanie je možné podľa nariadenia nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania,
kdenebudemožnépotvrdiťalebovyvrátiťichtvrdenialennazákladepredloženýchlistinnýchaleboiných
dôkazov. Súd v tomto prípade nevydal a nedoručil účastníkom konania žiadne rozhodnutie o nariadení

pojednávania v súlade s § 45 a nasl. OSP. Pokiaľ teda súd do nariadenia pojednávania nerozhodol
platne uznesením, nemohlo sa pojednávanie uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť
použité pre meritórne rozhodnutie súdu, nakoľko právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony
súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je podľa navrhovateľa postihnuté
závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167 a nasl. OSP, súd prihliadal na skutočnosti a dôkazy,

na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
bez návrhu vykonané.

Pokiaľ súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozhodnutia vykonal vo veci dokazovanie okrem iného aj
oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, navrhovateľ
namietal, že navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporkyňa dokazovanie úverovou zmluvou,

exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Navrhovateľ tvrdil, že súd prvého stupňa
porušil ust. § 120 O.s.p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou
zásadou, súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Súd prvého stupňa mal podľa navrhovateľa v tejto veci rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, z priebehu konania nevyplynula podľa

navrhovateľa potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy, ako to výnimočne umožňuje § 120 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ tvrdil, že súdu ako dôkaz o svojich nárokoch predložil platnú zmenku, ktorá
spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané Zák. č. 191/1950 Zb., čím dokázal svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany odporkyne neboli voči forme obsahu
zmenky prednesené žiadne námietky, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie

ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa mohol a mal rozhodnúť
o práve navrhovateľa na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky, ktorá
ako listinný cenný papier je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Odporkyňa
mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť voči zmenke námietky, ak tak však neurobila,
musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej

Nariadením. Súd podľa navrhovateľa nie je oprávnený na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 OSP
vznášal námietky voči zmenke za odporkyňu, a pokiaľ tak urobil, ide podľa navrhovateľa o porušenie
princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivý
proces. Odporkyňa sa v konaní nedovolávala obrany ako spotrebiteľ, nerozporovala navrhovateľom
uplatnenú pohľadávku, svojim konaním ju prakticky uznala, súd prvého stupňa však sám iniciatívne

rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre odporkyňu dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu, čím podľa navrhovateľa neobjektívne podporil odporkyňu v tomto konaní. Takéto
správanie súdu podľa navrhovateľa je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do
práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.
Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporkyne, že za zmenku zaplatí, súd prvého
stupňa však posudzoval vec tak, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Súd prvého
stupňa podľa navrhovateľa ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, v zmysle ktorého
odporkyňa vo všeobecnosti nie je oprávnená znášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,

ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v prvom konaní nemôžekonať odporkyňa, tým menej tak podľa navrhovateľa môže konať sám súd. V zmysle § 17 ZŠZ je
preto síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, táto
námietka však musí byť vznesená zo strany odporkyne, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie

svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba (proti vôli odporkyne) prevzal súd
a suploval jej aktivitu. Uvedené námietky majú hmotno-právny charakter, preto v záujme zachovania
rovnosti strán nie je súd oprávnený odporkyňu ani na ne upozorniť (§ 5 ods. 1 OSP). Súd prvého
stupňa podľa navrhovateľ porušil poučovaciu povinnosť (§ 5 ods. 1 OSP), porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo

možné prihliadnuť, pretože v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia nemali byť bez návrhu
vykonané.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka predložená navrhovateľom je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
ide teda o platnú zmenku. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah
medzi odporkyňou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmenku

ako neplatný právny úkon a nárok zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú,
pričom tento jeho záver vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani nikto z účastníkov ich nepreukázal. V zmysle Nariadenia sa nárok považuje za neprípustný, ak v
podmienkach SR nie je vymáhateľný súdnou cestou. Navrhovateľ tvrdil, že v tomto prípade boli splnené
všetky podmienky konania v zmysle OSP, nárok je vymáhateľný súdnou cestou, preto je predikcia súdu

zásadne mylná.

Navrhovateľ namietal aj proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
judikatúru Európskeho súdneho dvora v konaní C - 419/2011, z ktorého rozhodnutia podľa navrhovateľa
oprávnenie súdu z úradnej moci skúmať postavenie odporkyne, ako spotrebiteľa nevyplýva. V tomto
konaní bola riešená odlišná prejudiciálna otázka, a to existencia právomoci súdu konať, ak je táto

odvodená od charakteru odporkyne ako spotrebiteľa. V prejednávanej veci podľa navrhovateľa niet
sporu o tom, že by súd nemal právomoc túto vec prejednať, a ani žiaden z účastníkov, ani sám súd
svoju právomoc nespochybnil. Rozsudok ESD sa týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než
ktoré boli aplikované v tomto konaní, a ide aj o odlišný skutkový základ veci, nakoľko v uvedenom
konaní pred ESD bol charakter účastníka pre určenie právomoci skúmaný na návrh odporkyne a

nárok zo zmenky bol uplatnený priamo prvým majiteľom zmenky, remitentom, zatiaľ čo v tejto veci
je predmetom konania nárok uplatnený zo strany navrhovateľa, ako indosatára. Uvedený rozdiel v
osobách, uplatňujúcich nárok zo zmenky má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a
uplatňovať kauzálne námietky v zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktoré však súd prvého
stupňa podľa navrhovateľa celkom opomenul.

Navrhovateľ nesúhlasil ani s odkazom okresného súdu na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho súdu
(BGH) z 25.02.1965 - II Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und wirtschaftsrecht 191/62 Hamm,
z ktorého malo vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera, pričom
poukazoval na to, že toto rozhodnutie nie je zverejnené a súd prvého stupňa necituje z neho také
významné časti, ktoré by umožňovali dospieť k hodnoteniu, k akému súd prvého stupňa dospel v

odôvodnenísvojhorozhodnutia.Navyšeideorozhodnutie50rokovstaré,ktorébolovydanévčase,kedy
európske spotrebiteľské právo prakticky neexistovalo, a nie je možné z tohto rozhodnutia vychádzať.
Navrhovateľ ďalej namietal, že rozhodnutím Nemeckého súdu nie je možné negovať aplikáciu právnej
úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to Zák. č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový),
navyše, Nemecký súd rozhodoval podľa nemeckého práva, a preto použitie z jeho záverov považuje

navrhovateľ za neprijateľné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal aj proti záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmenky pre
neurčitý údaj splatnosti, keď táto neurčitosť splatnosti mala vyplývať z údajného rozporu medzi údajom
napísaným na zmenke „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote
4rokovodvystavenia“.Výraz„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“predstavujeprípustnú

modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu v zmysle § 34 ods. 1, tretia veta ZZŠ, z ktorej
vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote
4 rokov od jej vystavenia, a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Navrhovateľ
namietal proti záverom súdu prvého stupňa ohľadne postupnej splatnosti zmenky, tento záver nie je
podľa neho správny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci.V závere odvolania navrhovateľ namietal aj proti tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že odporkyni
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, nakoľko toto zistenie podľa navrhovateľa nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a je založené len na domnienke a presvedčení súdu.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo súdom prvého stupňa doručené, nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h)
O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného zistil tiež nasledovné skutočnosti: Navrhovateľ uplatnil
v tomto konaní svoju pohľadávku voči odporkyni vyplnením vzorového tlačiva „A“ v zmysle čl. 4 bod

1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľ si podľa návrhu uplatňoval právo
na zmenkovú sumu vo výške 311,- Eur (zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 311,- Eur od
28.02.2010 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 311,- Eur od 14.05.2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,04 Eur a náhradu trov konania. K návrhu navrhovateľ

pripojil originál zmenky označenej č. XXXXXXXXX, vystavenej navrhovateľom, ako vystaviteľom dňa
15.7.2009 na rad obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811
09 Bratislava. Na zmenke bola uvedená zmenková suma 311,- Eur, zmenkový úrok 0,25% denne od
28.02.2010 s poznámkou „bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenku
podpísala odporkyňa ako vystaviteľ. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný

veriteľzmenkyPOHOTOVOSŤ,s.r.o.previedolzmenkunaradnavrhovateľa.Súdprvéhostupňadoručil
odporkyni rovnopis návrhu, fotokópiu zmenky, potvrdenie súdu o prijatí návrhu na začatie konania, ako
aj tlačivo „C“ (zásielka súdu bola doručená odporkyni dňa 15. 04. 2013 do vlastných rúk). Odporkyňa
súdu tlačivo „C“ vyplnené doručila dňa 29.4.2013, pričom nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.

Súd prvého stupňa dňa 10.05.2013 nariadil pojednávanie na 5.06.2013 o 9:30 hod., predvolanie

na pojednávanie bolo doručené navrhovateľovi na adresu jeho právneho zástupcu dňa 15.05.2013,
odporkyni dňa 15. 05. 2013. Navrhovateľ sa podaním zo dňa 30. 05. 2013 vyjadril k postupu súdu
a namietal, že nestačí zo strany odporkyne vyplniť iba časť II. tlačiva „ C“, ale je potrebné vyplniť aj
tlačivo „ A“ z dôvodu potreby opisu a zdôvodnenia uplatneného protinároku. Navrhovateľ z dôvodu
hospodárnosti ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Odporkyňa sa pojednávania zúčastnila osobne

a uviedla, že je pravdou, že si zobrala 200,-Eur pôžičku, z ktorej splatila dve alebo tri splátky. Súd
prvého stupňa prejednal a rozhodol vec na pojednávaní dňa 5.06.2013 v neprítomnosti navrhovateľa
a jeho zástupcu. Zo zápisnice z pojednávania je zrejmé, že prvostupňový súd po vypočutí odporkyne,
konštatoval, že sa oboznamuje obsah spisu, a na to vyhlásil uznesenie, že vyhlasuje dokazovanie za
skončené a následne vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 7 bod 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 75 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), vlastná zmenka
obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;3. údaj zročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 ZZŠ, v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková
doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I, § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na
plateniedojednéhorokuoddátavystavenia.Vystaviteľmôžetútolehotuskrátiť,alebourčiťlehotudlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,

nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom pre tento
prípad (ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením
odseku 6 veriteľom.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ

túto povinnosť nemá.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa sa pri prejednávaní tejto veci dopustil viacerých procesných pochybení, vychádzal z nesprávne
zisteného skutkového stavu a vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ si uplatnil nárok voči odporkyni podľa Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007

o Európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Navrhovateľom je zahraničná právnická
osoba, pohľadávku voči odporkyni si uplatnila návrhom na tlačive „A“ podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia a to
zo zmenky, ktorú v origináli pripojila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra na navrhovateľa
a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné, súd nariadi ústne pojednávanie len vtedy, ak to

považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán sporu.Navrhovateľ ani odporkyňa nariadenie pojednávania v tomto prípade nenavrhli, odporkyňa sa k návrhu
síce vyjadrila, ale len zaslalaním vyjadrenia na tlačive „C“, ktoré jej bolo súdom doručené, a z ktorého
vyplýva, že nevzniesla žiadne kvalifikované výhrady voči uplatnenému návrhu, ani nežiadala vytýčiť

súdne pojendávanie. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a aj zo zápisnice o pojednávaní
zo dňa 5.06.2013 vyplýva, že súd v tejto veci nariadil ústne pojednávanie z dôvodu, že to považoval
za potrebné vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia súdom, a to ako spotrebiteľský vzťah
s odôvodnením, že súd je ex offo povinný skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok. Navrhovateľ
nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie, súd prvého stupňa však napriek tomu vykonal dokazovanie

exekučným spisom OS Banská Bystrica sp. zn. 4Er/2084/2010 a odôvodnenie svojho rozhodnutia oprel
o zistenia týkajúceho sa úverového vzťahu medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s. r. o. a odporkyňou,
ako dlžníčkou, na zabezpečenie záväzku odporkyne z tohto vzťahu bola vystavená navrhovateľom
predložená zmenka.

Odvolací súd považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý predvolal účastníkov na ústne pojednávania
bez toho, že by to bol niektorý z nich navrhol, ďalej vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z

účastníkov konania a sám ex offo skúmal vzťah medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.
o. ako veriteľom a odporkyňou, ako dlžníčkou, právne posúdenie ktorého však nie je predmetom tohto
konania, za nesprávny.

Predmetom tohto konania je navrhovateľom uplatnený nárok zo zmenky, ktorú navrhovateľ získal ako
indosatárvsúladespríslušnýmiustanoveniamiZmenkovéhoašekovéhozákonaodpôvodnéhomajiteľa

zmenky, obchodnej spološnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Zmenka ako cenný papier je listinou, z ktorej
pre jej majiteľa vyplýva právo na zaplatenie peňažnej sumy uvedenej na zmenke, a to voči osobe, ktorá
svoju povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu na zmenke písomne vyznačila a potvrdila svojim podpisom.
Navrhovateľ, ako majiteľ zmenky predložil spolu s návrhom súdu tzv. vlastnú zmenku, podpísanú
odporkyňou ako vystaviteľkou. Táto zmenka predstavuje abstraktný platobný záväzok vystaviteľa a

obsahuje jeho povinnosť zaplatiť určitú sumu uvedenú na zmenke, a to právoplatnému majiteľovi
zmenky. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu
vystavenia zmenky, je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom.
Zmenka sa vyvinula ako cenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie
sumy uvedenej na zmenke, a to od zmenkových dlžníkov, a to či už od priamych zmenkových dlžníkov

(osoba, ktorá je uvedená na zmenke ako zmenkový dlžník, čo pri cudzej zmenke je jej príjemca,
resp. akceptant, a pri tzv. vlastnej zmenke je priamym dlžníkom jej vystaviteľ), prípadne od osôb,
ktoré sú nepriamymi zmenkovými dlžníkmi (napr. indosanti). Toto právo majiteľa zmenky musí byť
nespochybniteľné, a preto na jeho preukázanie musí stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách sa preto zhodujú v tom, že pri vystavení zmenky musia byť dodržané veľmi

prísne formálne pravidlá, ale na druhej strane aj v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je
jednoduché a rýchle.

Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý vo
vzťahu k zmenke nazývame vzťahom kauzálnym (príčinným). Pohľadávka vyplývajúca zo zmenky je
však od kauzálneho vzťahu nezávislá, tieto 2 právne vzťahy sú právne oddelené, a preto hovoríme o

abstraktnosti zmenky. V dôsledku takéhoto oddelenia perfektnosť zmenky nie je závislá od perfektnosti
jej kauzálneho vzťahu. Prevoditeľnosť zmenky a jej prispôsobenie sa možnosti rýchlej prevoditeľnosti
sa prejavujú v tzv. zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu zmenkového styku v prísnej
zodpovednosti zo zmenkových záväzkov.

V tejto súvislosti je dôležité ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ten, kto je

žalovaný zo zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných záväzkoch voči vystaviteľovi (alebo skorším majiteľom zmenky), okrem prípadu, ak by
preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Práve ust. § 17 ZZŠ
slúži aj na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, avšak bez ohľadu
na to, či tento dlžník je spotrebiteľom. Len za splnenia tejto podmienky, teda preukázania toho, že

navrhovateľ, ako nový majiteľ zmenky pri nadobúdaní tejto zmenky konal vedome na škodu odporkyne,
ako dlžníčky, bolo by možné zaoberať sa námietkami týkajúcimi sa kauzálneho vzťahu medzi veriteľom
a pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou ako dlžníčkou.
Takéto posudzovanie by bolo možné iba v prípade, že dlžník takéto námietky v súdnom konaní voči
navrhovateľovi, ako majiteľovi zmenky uplatní, musí ich však aj zdôvodniť a svoje tvrdenia ohľadnenepoctivého nadobúdania zmenky preukázať. Majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou
samotnou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.
(cit. § 495 OZ).

Zistenia súdu prvého stupňa pokiaľ ide o to, že zmenka bola vystavená odporkyňou na rad prvého
zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., a to ako zmenka zabezpečovacia
považuje odvolací súd za správne. Je potrebné však opakovane zdôrazniť, že predmetom sporu nie
je nárok veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok navrhovateľa, ako majiteľa zmenky zo zmenky,
ktorá zmenka indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na

platenie. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva tiež, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako veriteľom a odporkyňou, ako dlžníčkou bola uzavretá
úverová zmluva, na základe ktorej poskytol veriteľ odporkyni konkrétnu sumu, návratnosť ktorej
bola zabezpečená vystavením blankozmenky, ako vlastnej zmenky dlžníka. V blankozmenke nebola
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, a podľa dohody o vyplňovacom
práve v čl. 17 VOP bol veriteľ oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, kedy sa stane

splatným celý dlh vo výške, ktorá zostala neuhradená. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
vyplýva, že zmenka predložená navrhovateľom mala zabezpečovací charakter v zmluve o úvere, ktorý
bol vzťahom spotrebiteľským, a to medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., ako podnikateľom
poskytujúcim úvery a odporkyňou, ktorá je fyzickou osobou, nepodnikateľom. Ako však už bolo uvedené,
predmetom sporu nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila

charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Je potrebné opakovane
upozorniť, že odporkyňa v konaní nenamietala, že k indosácii došlo na jej škodu (§ 17 ZZŠ).

Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 6 v znení účinnom v tomto prípade obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ
smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru

len, ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max. 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo
postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch teda určoval pravidlá pre vyplnenie tzv.
zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so spotrebiteľskými úvermi, ktoré boli podľa legislatívy platnej

v čase vystavenia v konaní predloženej zmenky prípustné (ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v
súčasnosti platná právna úprava v § 17 ods. 3 Zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmenku v
spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje). Porušenie postupu v zmysle cit. § 4 ods.6 Zák. č. 258/2001
Z.z. však nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale iba zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením týchto pravidiel (cit. §4 ods. 7 Zák. č. 258/2001 Z.z.). Pokiaľ teda pôvodný

veriteľ zmenky porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku
postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, by
pôvodný veriteľ zodpovedal spotrebiteľovi (spotrebiteľ by mal právo uplatniť si voči pôvodnému veriteľovi
nárok na náhradu škody). Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. však
nespôsobujeabsolútnuneplatnosťzmenkyprerozporsozákonomtak,akotovyvodilsúdprvéhostupňa.

Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvého stupňa, že aplikáciou § 4 ods. 6 Zák. č. 258/2001
Z.z. došlo k prelomeniu zásady stanovenej v § 17 Zák. č. 191/1950 Zb.

Odvolací súd tiež upozorňuje, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú len z jeho zistení, z
dokazovania, ktoré vykonal sám, pretože odporkyňa ako dlžníčka zo zmenky žiadne kauzálne námietky
nevzniesla,aaninepreukázala.Navyše,vpredmetnejveci,keďdošlokindosovaniuzmenky,bybolitieto

kauzálne námietky prípustné len za splnenia podmienok vyššie cit. § 17 ZZŠ. Zákon v § 120 ods. 1 O.s.p.
umožňuje súdu, aby výnimočne vykonal aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci konania, pokiaľ to považuje
za potrebné, takéto dokazovanie však súd vykonáva za účelom preukázania tvrdení, ktoré účastníci v
konaní uviedli. Ani § 120 ods. 1 O.s.p. nezakladá súdu právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu,
pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k návrhu na začatie konania nevzniesol. Súd prvého

stupňa však napriek pasivite odporkyne v konaní nariadil pripojenie spisu odkazujúceho na kauzálny
vzťah medzi odporkyňou, ako zmenkovou dlžníčkou a prvým majiteľom zmenky (POHOTOVOSŤ, s. r.
o.). Takýto postup súdu nemá oporu v platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na
spravodlivýsúdnyproces.Spájanienavrhovateľa,ktorýzmenkunadobudolindosamentom,skauzálnym
vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky, by bolo možné výlučne na základe vznesenia

námietky zo strany dlžníčky a zároveň za predpokladu, že by dlžníčka uniesla dôkazné bremeno vzmysle § 17 prípadne § 10 ZZŠ. Iba v prípade relevantných námietok vznesených v zmysle zákona
zmenkovéhoašekového,bymoholsúdvyhodnocovaťajkauzálnyvzťahmedziprvýmmajiteľomzmenky
a odporkyňou, vykonať prípadne aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vyvodiť z neho závery.

Súd však nie je oprávnený urobiť to za dlžníčku. Postup súdu, ktorý takto narušil procesnú rovnosť strán,
považuje odvolací súd preto za nesprávny.

Podľa Zmenkového a šekového zákona bol súd prvého stupňa oprávnený skúmať len to, či zmenka
obsahuje všekty náležitosti ustanovené pre jej platnosť zákonom zmenkovým a šekovým, nie však
zaoberať sa podmienkami vystavenia zmenky a jej prípustnosťou.

Odvolacísúdnesúhlasísozáveromsúduprvéhostupňa,ženavrhovateľomvkonanípredloženázmenka
je neplatná pre rozpor v údajoch splatnosti. Pri vystavení tzv. blankozmenky nie je možné určiť, kedy
bude skutočne splatná, rozhodnutie o splatnosti zmenky je na majiteľovi zmenky, ktorý môže zmenku
na platenie predložiť povinnej osobe kedykoľvek v rámci lehoty na predloženie. Blankozmenka je v čase
jej vystavenia zmenkou neúplnou, skutočnou zmenkou sa stane až potom, keď do nej oprávnená osoba
dopíšedlžnúsumuasplatnosť.Nazmenkepredloženejnavrhovateľomvtomtokonaníjeuvedenálehota

splatnosti, a to lehota 4 rokov od vystavenia zmenky. Pokiaľ je na zmenke uvedené „zaplatím za túto
zmenku pri predložení“, ide o zmenku splatná „na videnie“ tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového. Zmenka na videnie je splatná pri predložení. Zákon v § 34 ZZŠ upravuje
povinnosť predložiť zmenku na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia, táto lehota však môže byť
skrátená alebo môže byť určená lehota dlhšia (§ 34 ods. 1 ZZŠ). Pokiaľ teda vystaviteľ (odporkyňa)

podpísala zmenku s údajom „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je tým splnená
podmienka určenia dlhšej lehoty v zmysle § 34 ods. 1 ZZŠ. Rovnako tak úročenie vo výške 0,25% denne
nie je v rozpore s § 5 ods. 1 ZZŠ, ktorý pri zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
pripúšťa zúročenie zmenkovej sumy za splnenia tam stanovených podmienok (uvedenie úrokovej miery
a dátumu od ktorého sa úrok počíta). Akékoľvek úvahy súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o

vyplnení zmenky obsiahnutej vo VOP a neplatnosti zmenky, pokiaľ ide o úrok vpísaný na zmenke, a to
aj v prípade, že úrok 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne sú v tomto prípade neodôvodnené.

Ako už odvolací súd opakovane zdôraznil, odporkyňa nepreukázala, ale ani nenamietala, že
navrhovateľ, ako terajší majiteľ pri nadobúdaní zmenky od pôvodného majiteľa, veriteľa odporkyne z
úverovej zmluvy obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., konal vedome na škodu odporkyne,

ako dlžníčky. Výklad súdu prvého stupňa, ktorý pripúšťa prelomenie § 17 ZZŠ, keď súd bez akýchkoľvek
námietok dlžníka posudzuje kauzálny vzťah len z dôvodu, že dlžník je spotrebiteľom, je neprípustný.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. zrušil, a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle nariadenia, ktorým sa ustanovuje

európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou veci, a z hľadiska hmotného práva bude postupovať
podľa príslušných ustanovení Zmenkového a šekového zákona. Prejedná návrh navrhovateľa, ktorý
si uplatnil právo zo zmenky, pričom ako indosatár nie je povinný preukazovať existenciu pôvodného
záväzkového vzťahu. Zmenka, pokiaľ aj pôvodne mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku
indosácie stala zmenkou na platenie, a pokiaľ dlžník v rámci svojej obrany nepodal také námietky, ktoré

byodôvodňovalipostupsúdupodľa§17ZZŠvočiterajšiemumajiteľovizmenky,niejesúdprvéhostupňa
bez takýchto námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového
vzťahu, aj keď je to záväzkový vzťah spotrebiteľský. Nárok zo zmenky posúdi podľa ZZŠ, pričom
bude vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu v tom, že navrhovateľom predložená zmenka je
zmenkou platnou, a to tak pokiaľ ide o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu, ako aj pokiaľ ide

o obdobie jej úročenia.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí vo veci.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.