Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213909
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213213909.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: NM Invest s.r.o., so sídlom Nám. SNP 11, Banská
Bystrica, IČO: 36 862 487, zastúpeného spoločnosťou: Ivanič & Partners, s.r.o., so sídlom Dunajská 48,
Bratislava, IČO: 47 246 774, proti odporkyniam: 1. V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom M., K. XXX/X, 2. V. V.,
nar. X.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 612,29 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkýň 1. a
2. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.9.2013 č.k. 14C/76/2013-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporkyne 1. a 2.
prvým odsekom výroku spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 612,29 eur spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne z priznanej sumy od 7.8.2009 do zaplatenia. Druhým odsekom výroku uložil odporkyniam 1. a 2.
spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 95,30 eur na trovách právneho

zastúpenia a 36,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku na označený účet
žalobcu, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňovýsúdrozhodnutievovecisamejodôvodnilprávneaplikáciouustanovení§497Obchodného
zákonníka, § 2, § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
podpísania úverovej zmluvy, § 52 ods.1, 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení

účinnom do 30.6.2010 a § 200ea, § 115a ods. 1, § 142 ods. 1 (Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.). Vecne argumentoval tým, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyne 1. a 2. uzatvorili dňa
3.12.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, avšak vzhľadom
na postavenie odporkýň v predmetnom právnom vzťahu ako spotrebiteliek, aplikuje sa na daný vzťah aj
zákon o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu, bolo preukázané,

že odporkyne čerpali peňažné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré napriek
viacerým výzvam veriteľa nevrátili riadne a včas, preto veriteľ od zmluvy odstúpil. Vzhľadom na to má
navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa nárok na zaplatenie týchto peňažných prostriedkov vo výške
uplatnenej pohľadávky spolu s jej príslušenstvom - úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
odstúpení od zmluvy.

S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd úspešnému navrhovateľovi priznal
náhradu trov, ktoré v odôvodnení preskúmavaného rozsudku špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporkyne 1. a 2. a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňazrušiť,keďpoukázalinaznenie§221ods.1písm.d)O.s.p.stým,ževčasevydanianapadnutéhorozsudku (dňa 20.9.2013) dlžná suma vo výške 612,29 eur a suma 131, 80 eur ako priznaná náhrada
trov konania, navrhovateľovi bola dňa 25.7.2013 uhradená na konkretizovaný účet a súdu predložili
fotokópie potvrdení z banky ako doklad o uhradení pohľadávky (vkladové lístky o vklade hotovosti na

peňažný účet v banke).

Navrhovateľ (resp. jeho právny zástupca) sa k odvolaniu odporkýň 1. a 2. nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľky podľa obsahu použili zákonom

prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní domáha zaviazať odporkyne

1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 612,29 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne
zo žiadanej sumy od 7.8.2009 v dôsledku tej skutočnosti, že jeho právny predchodca a odporkyne 1. a
2. uzatvorili dňa 3.12.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, odporkyne čerpali peňažné prostriedky na
základe tejto zmluvy vo výške 663,88 eur, ktoré dohodnutými splátkami nesplácali a napriek následným
viacerým výzvam veriteľa nevrátili riadne a včas. Preto veriteľ podľa článku 8 bod 8.4 Všeobecných

obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, od zmluvy odstúpil. Účinnosť
odstúpenia od zmluvy nastala v súlade s bodom 12.4. Všeobecných obchodných podmienok dňa
6.8.2009. Dňa 19.2.2009 s ním uzatvoril veriteľ Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe
ktorej mu postúpil aj uplatnenú pohľadávku.

Súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu napadnutým rozsudkom, ktorého

odôvodnenie obsahuje len popis zmluvného vzťahu, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka, skutočnosť
omeškania odporkýň a tým následok odstúpenia od zmluvy právnym predchodcom navrhovateľa,
na ktorého bola pohľadávka postúpená, skonštatovanie, že predmetom konania je drobný spor, na
prejednanie ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, citáciu právnych predpisov. Pokiaľ ide o
závery súdu, tieto sú len strohé, z odôvodnenia rozhodnutia tak vôbec nie je zrejmé na základe čoho k

nim dospel, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov riadil.
Konštatovanie, že „návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu, bolo preukázané, že odporkyne čerpali
peňažné prostriedky na základe zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré napriek viacerým výzvam veriteľa
nevrátili riadne a včas, preto veriteľ od zmluvy odstúpil a vzhľadom na to má navrhovateľ ako právny
nástupca veriteľa nárok na zaplatenie týchto peňažných prostriedkov vo výške uplatnenej pohľadávky

spolu s jej príslušenstvom - uplatneným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po odstúpení od
zmluvy“, je skutočne nepostačujúce. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia je tak v celom svojom
rozsahu všeobecné, nekonkretizované pre danú vec.

Na tomto mieste je potom potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z
dôvodu nedostatku jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne s

uplatnenými žalobnými dôvodmi, z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, resp. tieto
dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného konania. Dôkazy nestačí len vykonať, ale treba ich
náležite aj vyhodnotiť, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť
pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé.

VzmysleopakovanýchzáverovÚstavnéhosúduSRkaždékonaniesúdu,ktoréjevrozporesozákonom,
je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa
pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivékonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Tieto požiadavky vyjadruje aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd musí pritom dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd pritom nemusí
dať odpoveď na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd preto
musí vysvetliť dôvody, na ktorých je založené jeho rozhodnutie.

Jasné a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí
súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 6/03 z 13.3.2003

a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 154/05 z 28. februára 2006 č. judikátu
14/2006). Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov predstavujúcim súčasť práva na
spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia

odôvodniť spôsobom zakotveným už v cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
stranedruhej.Porušenímprávanaspravodlivýprocesmôžebyťajsituácia,kedyvhodnotenískutkových
zistení, absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS

36/2010).

Odôvodnenie musí obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie a musí byť zrozumiteľné. Súd je povinný
formulovať odôvodnenie spôsobom, aby z hľadiska ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil navzájom si odporujúce
dôkazy a uviesť napr. prečo niektoré z nich pokladá za vierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri
formulácii rozhodnutia do úvahy. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o

ktorých súd nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 114/08 z 12.6.2008).

Porovnaním odôvodneniarozhodnutiasúduprvéhostupňa suvedeným,jezrejmé,žeprvostupňovýsúd
sa danými kritériami dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu (obsahujúceho
hlavne citáciu aplikovaných ustanovení príslušného zákona), nie je možné zistiť vyššie naznačené

základné údaje a skutočnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie v danej
veci a následne pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle cit. § 157 ods. 2 O.s.p.

Naviac podľa ust. § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie
konania (žalobu) odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a
poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.

Súd v rámci prípravy pojednávania preskúma z úradnej povinnosti splnenie všetkých procesných
podmienok, preskúma predpoklady žalovateľnosti a predbežne preskúma aj predpoklady dôvodnosti
návrhu. Z toho vyplývajú pomerne rozsiahle povinnosti súdu, ktoré súvisia s materiálnym chápaním
základného práva na súdnu ochranu, ktoré sa prejavuje vo vyjadrení účelu Občianskeho súdneho
poriadku (§ 1). Príprava pojednávania po doručení návrh na začatie konania odporcovi spolu s prílohami

návrhu do vlastných rúk a poučeniu účastníka podľa § 120 ods. 4., môže vyústiť aj do rozhodnutia vo veci
samej podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania, tak ako to bolo v danom prípade s odkazom
na ust. § 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. V zmysle §
200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu
ide o drobný spor.

V posudzovanom prípade je potrebné súdu prvého stupňa vytknúť významné procesné opomenutie
založené na nedoručení príloh k návrhu na začatie konania (z ktorého návrhu napokon ani nie je zrejmé
aký zmluvný nárok, resp. nároky uplatnená istina pohľadávky predstavuje a ako došlo k ustáleniu jej
výšky) odporkyniam 1. a 2. spolu s rovnopisom návrhu do vlastných rúk, ktoré pochybenie vyplýva
z obsahu spisu, aby odporkyne mali možnosť sa k nim vyjadriť. Ide o procesné pochybenie, ktorým

tiež bola odporkyniam 1. a 2. odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd vo veci ďalej nevykonával
dokazovanie na nariadenom pojednávaní, ale rozhodol vo veci bez jeho nariadenia.

S poukazom na uvedené procesné nedostatky, ktorými došlo k odňatiu odporkyniam možnosti konať
pred súdom, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť
a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu,

ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.), bude opätovne celú vec prejednať, pričom rozhodnutie aj náležite v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. Odvolací súd pritom dáva súdu prvého stupňa do pozornosti
odporkyňami tvrdené zaplatenie uplatnenej pohľadávky spolu s trovami konania navrhovateľovi, ktorú
skutočnosť je potrebné náležite preveriť a v ďalšom konaní zohľadniť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.