Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/409/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211218384
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211218384.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176,
Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi: K. C., nar. XX.XX.XXXX, N. N. Y. XXX, M., o zaplatenie
436,27 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede, č.k.
11C/169/2011-21 zo dňa 28. februára 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajskej
Strede č. k. 11C/169/2011-40 zo dňa 18. júna 2012, v časti zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov

konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti- v časti zamietnutia a súvisiacej časti náhrady trov
konania, r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 350,13 eur, úrok z
omeškania vo výške 0,023 % denne zo sumy 350,13 eur odo dňa 26.06.2007 do zaplatenia a náhradu

trov konania 15,60 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie po aplikácii ust. § 52 ods. 1, 544 ods. 2, 40 ods. 1 O.Z. a ust. § 2 písm. a) zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch odôvodnil tým, že odporca spotrebiteľský úver nesplácal, odo
dňa 26.06.2007 je v omeškaní so splnením tohto peňažného záväzku a navrhovateľovi ako veriteľovi
vzniklo právo na ročný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zo splátkového
kalendára predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ voči odporcovi eviduje pohľadávku

vo výške 600,74 eur. Táto pohľadávka pozostáva z 3 splátok po 32,90 eur, zmluvnej pokuty 3,39 eur,
pokuty za predčasnú splatnosť úveru 77,50 eur, zo splatnenej istiny 415,92 eur, ďalšej zmluvnej pokuty
5,24 eur. V rubrike zaplatené sa udáva celková suma platieb odporcom vo výške 164,48 eur. Rozdiel
medzi položkami 600,74 eur a 164,48 eur predstavuje 436,27 eur. Z tejto sumy však súd odrátal zmluvné
pokuty, to znamená položku 3,39 eur, 5,24 eur ako i pokutu za predčasnú splatnosť úveru 77,50 eur,
teda spolu 86,13 eur. 436,27 eur - 86,13 eur predstavuje sumu 350,13 eur, teda sumu, ktorú odporca

navrhovateľovidlhuje.Súdpokiaľideoprávnystavčodozmluvnejpokutydospelkzáveru,žedojednanie
o zmluvnej pokute úverové zmluva neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute
obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená
písomná forma ako to má na mysli úst. § 544 ods. 2 OZ. V tejto časti je preto návrh navrhovateľa
nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej
pokuty zamietnutý. Vo veci mal navrhovateľ úspech, kedy percento úspešnosti predstavuje 60%. 60%

zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 26 eur predstavuje 15,60 eur. Preto mu priznal v
zmysle § 142 ods. 3 O. s. p. túto náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia podal odvolanie navrhovateľ. Dojednanie o zmluvnej pokute M
jeprávnerelevantnýmdojednanímvrámciexistujúcehozáväzkovéhovzťahu,pretožeideodojednaniev
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, to znamená, že
platným a rovnocenným dojednaním s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Dohodu o zmluvnej pokute

možno uzavrieť buď samostatne, alebo ako súčasť záväzkového právneho vzťahu, ktorého sa zmluvnápokuta týka. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu
má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. To, že dojednanie zmluvnej pokuty je upravené len v
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, v nadväznosti

na zákonnú úpravu zmluvnej pokuty preukazuje, že bolo urobené písomne a formou, ktoré predpokladá
zákonná predajcom rozsahu platná a nespochybniteľné. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi násadu cez
zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním dohodnutých splátok vo výške 3,39 euro a 5,24 euro spolu
8,63 eura. Ušlý úrok, respektíve pokuta predčasného splatenia je podľa úverových podmienok hlava 7
§ 6. Suma 77,50 euro uvedená ako pokuta (predčasná splatnosť úveru), ktorá bola uvedená v prehľade

odčerpania splácaným úveru, ktorú navrhovateľ predložil pri podaní návrhu, nie je možné stotožňovať
s inštitútom zmluvnej pokuty tak ako ho pozná občiansky zákonník. Sumu 77,50 splátkovom kalendári
uvedenú ako pokuta vznikla z toho dôvodu, že odporca nesplácal úver v pravidelných mesačných
splátkach a celý dlh sa stal zročný. Pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné považovať
za inštitút zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka, pretože
ide o vyčíslenie ušlého úroku, ktorý by bol pri riadnom splácaní započítaný v mesačných splátkach

- hlava 7 a § 6 úverových zmluvných podmienok. Preto navrhovateľ so záverom súdu o neplatnosti
dojednania zmluvnej pokuty nesúhlasí, nakoľko v zmysle ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola
zmluvná pokuta urobená vo forme, ktorú vyžaduje zákon tzn. písomne dojednania, ktoré sú vedené v
úverových zmluvných podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými
dojednaniami, nie možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď súprave

zmluvné podmienky takzvanými typovými, ich platnosť a právnou vymožiteľnosť prejudikujú právne
predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Celistvosť listiny je zachovaná aj
vtedy, ak jednota viacerých listine z poznateľná sa obsahu právneho úkonu, a tak spolu náležitosť
jednotlivých listine nesporná. Žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujú svet
písomný prejav umiestnený podpis. Súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré

sú označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané. Preto
navrhol zmeniť rozhodnutie súdu 1. stupňa tak, že v celom rozsahu návrhu navrhovateľa vyhovie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňa nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd

dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú
musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je vrozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia v zamietajúcej časti uvádzal, že pokiaľ ide o
právny stav čo do zmluvnej pokuty dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute úverové zmluva
neobsahuje. To nemôžu zhojiť ani dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných

podmienkach, ktoré nie sú odporcom podpísané. Nie je tak splnená písomná forma ako to má na mysli
úst. § 544 ods. 2 OZ. V tejto časti je preto návrh navrhovateľa nedôvodný, súd mu nemohol poskytnúť
právnu ochranu, v dôsledku čoho bol návrh v časti zmluvnej pokuty zamietnutý.

Predmetná zmluvná pokuta vo výške ušlého úroku bola dohodnutá č Hlave 7 § 6 a zmluvná pokuta v
prípade omeškania s úhradou splátky úveru v Hlave 14 Záverečné ustanovenia, § 3, pričom tieto tvoria

neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy 1. 3. 2007, aj zmluvná pokuta za omeškanie platby súhlasil
odporca, že zaplatí navrhovateľovi ktorý bude oprávnený pripísať sumu akýchkoľvek nákladov na ťarchu
jeho účtu, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru (vyplýva z toho, že výška zmluvnej
pokuty za omeškanie platby je v obchodných podmienkach jednoznačne určená). Podpisom zmluvy o
úvere tak odporca prehlásil, že si obchodné podmienky vzťahujúce sa k zmluve prečítal porozumel im

a pokladá ich ustanovenia za záväzné.

Tieto obchodné podmienky však súd vôbec nehodnotil

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne :

- v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007.
Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v
ostatnomznenímáv§3ods.3zakotvené,žekaždýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. §

52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou
od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3
cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti akododávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné

a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné

pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväznépre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom

v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Prvostupňový súd ak zamietne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia
o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153
ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to

priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi,
v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu je teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne
uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. (§ 153 ods. 4 O.s.p.)

Ak sa preto zdôvodňuje zamietnutie v časti zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá

spôsobuje nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu, musí ju okrem iného súd vo
výroku určiť ako neprijateľnú a odcitovať jej znenie vo výroku v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p. Týmto
sa súd vôbec nezaoberal.

Rozsudok súdu prvého stupňa bol, preto v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania zrušený s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa tým účastníkom odňala možnosť

konať pred súdom a podľa ods. 2 vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaním správne posúdiť zmluvu a ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, a to v častiach čo sa
týka zmluvnej pokuty i úroku z omeškania. Prihliadne pritom tiež na aplikáciu ustanovenia § 153 ods.
3 a ods. 4 O.s.p. Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo i v ich súhrne podľa ustanovenia § 132 O.s.p.

a rozhodnutie vyhotoví zmysle ustanovenia § 157ods. 2 O.s.p., aby mohol byť preskúmateľný
to znamená že jasne, výstižne, stručne uvedie, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy, ako vec právne posúdil.

V zmysle ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. zároveň rozhodne prvostupňový súd aj o trovách tohto

odvolacieho konania, nielen o všetkých trovách konania pred súdom prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.