Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612010252
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612010252.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tibora Kubíka a členov JUDr.
Karola Kováča a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému U. F., stíhaného pre pokračovací
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/125/2012 zo dňa 01.07.2013, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 09. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky bol obžalovaný U. F. uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu

s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218
ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť spoločným konaním s inou osobou na skutkovom základe
uvedenom v citovanom rozsudku súdu prvého stupňa.

Za to bol obžalovaný U. F. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, §
36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie a to do výroku o vine ako
aj do výroku o treste, ktoré bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie alebo nezruší rozsudok podľa § 316
ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo

veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd pripomína, že v predmetnej trestnej veci už Krajský súd v Bratislave rozhodoval a to
uznesením sp. zn. 4To/11/2013 zo dňa 26.02.2013, keď postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm.
c/, písm. d/ Tr. por. zrušil predchádzajúci odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn.
3T/125/2012 zo dňa 20.09.2012 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Dôvodom kasačného rozhodnutia odvolacieho súdu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa založil
odsúdenie obžalovaného na výpovedi D. P., ktorú vykonal v prípravnom konaní v procesnom postavení
obvineného. D. P. bol v posudzovanej trestnej veci pôvodne spoluobvinený s U. F., avšak jeho procesné
postavenie obvineného zaniklo právoplatnosťou trestného rozkazu, ktorým bol uznaný vinným zo

spáchania žalovanej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému bol, v trestnej veci obvineného U. F.,
vypočutý na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, pričom odmietol vypovedať. Súd
prvého stupňa následne prečítal jeho výpoveď obvineného z prípravného konania, ktorú považoval za
podstatný usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému U. F..

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil záväzný právny názor, že tento procesný postup

súdu prvého stupňa nebol v súlade so zákonom. Vychádzal pritom z ustálenej judikatúry (napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz 5/2006), z ktorej vyplýva, že bývalý spoluobvinený má právo
ako svedok vždy odmietnuť vypovedať a to aj za situácie, ak je jeho trestná vec právoplatne skončená,
pričom ak toto svoje právo využije, nie je možné jeho výpoveď, ktorú urobil v procesnom postavení
obvineného prečítať. Z tohto pohľadu je dôležité aj to, že takúto predchádzajúcu výpoveď nie je možné

prečítať ani ako listinný dôkaz. Vzhľadom k tomu, že D. P. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať,
neboli splnené podmienky na čítanie jeho výpovede uskutočnenej v prípravnom konaní v procesnom
postavení obvineného v zmysle § 263 ods. 3 Tr. por. Odvolací súd pritom skonštatoval, že nebolo v
súlade so zákonom ani prečítanie výpovede D. P. z prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 4 Tr.
por., nakoľko podľa tohto ustanovenia možno prečítať iba takú zápisnicu o výpovedi svedka, ktorú táto

osoba ako svedok aj uskutočnila. Iba za takýchto okolností môže byť naplnená obligatórna podmienka
splnenia si poučovacej povinnosti podľa § 130 Tr. por. Vzhľadom k tomu, že výpoveď D. P. bola v
prípravnom konaní urobená v procesnom postavení obvineného, teda nebol poučený ako svedok, keďže
procesné postavenie svedka nemal, nemohla (nemala) byť na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa §
263 ods. 4 Tr. por. Odvolací súd uzavrel, že na zápisnicu o výpovedi obvineného D. P. uskutočnenú v

prípravnom konaní súd prvého stupňa už nemôže prihliadnuť, respketíve túto už nebude môcť prečítať.

Súd prvého stupňa sa týmto záväzným právnym názorom odvolacieho súdu neriadil dôsledne, keď na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2013 opätovne prečítal výpoveď svedka D. P. z prípravného
konania, ktorú vykonal ešte v procesnom postavení obvineného. Súd prvého stupňa tak urobil podľa §
264 ods. 1 Tr. por., nakoľko mal za to, že svedecká výpoveď D. P. uskutočnená na hlavnom pojednávaní

(po tom ako D. P. neodmietol vypovedať v procesnom postavení svedka) je rozporná s jeho výpoveďou
z prípravného konania, ktorú urobil v procesnom postavení obvineného. Tento svoj procesný postup
súd prvého stupňa odôvodnil v rozsudku tak, že priamo z dikcie ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por.
vyplýva, že ak vzniknú rozpory medzi výpoveďou svedka a jeho skoršou výpoveďou, bez toho, aby
zákon konkretizoval procesné postavenie vypočúvanej osoby pri skoršej výpovedi, môže sa jeho skoršia

výpoveď prečítať. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nezistil žiadne dôvody, aby ignoroval usvedčujúci
dôkaz vo vzťahu k obžalovanému F. len preto, že sa zmenilo procesné postavenie D. P., pričom
skonštatoval, že ak by sa takýto postup stal obvyklou súdnou praxou smeroval by pravdepodobne k
takým výstupom trestného konania, že osoba, ktorá sa v prípravnom konaní prizná k trestnému činu a
spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, bude odsúdená, avšak trestné stíhanie toho, kto jepáchateľom označený ako spolupáchateľ, skončí zastavením, či oslobodením spod obžaloby v dôsledku
dôkaznej núdze.

Odvolací súd konštatuje, že procesný postup súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 01.07.2013 ako aj následné zdôvodnenie tohto postupu je nielen v rozpore so záväzným právnym
názorom, ktorý vyslovil odvolací súd v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí, ale je aj v rozpore s
ustanovenami Trestného poriadku ako aj judikatúrou.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenia § 261 až § 267 Tr. por. sa týkajú vyslovene len dokazovania
výsluchom svedka (s výnimkou ustanovenia § 263 ods. 3 Tr. por., ktoré sa týka aj obžalovaného, pretože
stanovuje špecifické dôvody na čítanie výpovedí z prípravného konania), čo možno vyvodiť z toho,

že sú zaradené pod samostatnú kapitolu dokazovania na hlavnom pojednávaní s názvom „Výsluch
svedka“. Predmetné ustanovenia sa týkajú nielen samotnej výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní,
ale stanovujú aj podmienky na zákonné čítanie výpovedí svedka z prípravného konania. Keďže ide o
vykonávanie dôkazu výsluchom svedka je logickým, že aj skoršou výpoveďou, ktorá by sa prípadne
mohla čítať na hlavnom pojednávaní, musí byť predchádzajúca výpoveď svedka vykonaná v prípravnom

konaní a to v tej istej trestnej veci.

Ak teda ustanovenie § 264 ods. 1 Tr. por. stanovuje, že ak sa svedok (na hlavnom pojednávaní) odchýli
v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi
predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach, myslí sa tým len skoršia výpoveď tej istej
osoby vykonaná v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka (nie teda v inom procesnom

postavení,napríkladvprocesnompostaveníobvineného).Alebopovedanéinak,svedok,ktorývypovedá
na hlavnom pojednávaní môže byť, v zmysle § 264 ods. 1 Tr. por., konfrontovaný len s takou svojou
predchádzajúcou výpoveďou, ktorú urobil v prípravnom konaní, v tej istej trestnej veci a to v rovnakom
procesnom postavení, t. j. v procesnom postavení svedka.

Tu treba pripomenúť, že ustanovenie § 264 ods.1 Tr. por. nehovorí vyslovene ani o tom v akom konaní

mala byť uskutočnená „skoršia výpoveď“, ktorá sa predkladá svedkovi na odstránenie rozporov (t.
j. toto ustanovenie vyslovene nehovorí ani o tom, že „skoršou výpoveďou“ je len výpoveď, ktorá by
mala byť uskutočnená v prípravnom konaní a ani to, že ide o „skoršiu výpoveď“ uskutočnenú v tej
istej trestnej veci). Ak by sme teda pripustili výklad súdu prvého stupňa, že ustanovenie § 264 ods. 1
Tr. por. vyslovene hovorí len o „skoršej výpovedi“ bez toho, aby toto ustanovenie konkretizovalo aké

musí byť procesné postavenie vypočúvanej osoby pri skoršej výpovedi, museli by sme pripustiť aj to,
že takouto „skoršou výpoveďou“ môže byť akákoľvek výpoveď uskutočnená v akomkoľvek konaní o
tom istom skutku, ktoré predchádzalo hlavnému pojednávaniu, teda napríklad aj výpoveď neskoršieho
svedka do zápisnice o podanom vysvetlení v zmysle zákona o policajnom zbore, prípadne výpoveď
svedka uskutočnená v prípravnom konaní v úplne inej trestnej veci o tom istom skutku (napríklad v

prípadoch, ak sa vedú paralelné trestné stíhania o tom istom skutku), respektíve výpoveď neskoršieho
svedka uskutočnená napríklad v daňovom, priestupkovom, či občianskoprávnom konaní v prípadoch,
ak sa pred trestným stíhaním viedli takéto konania aj ohľadne skutkových okolností, ktoré sú predmetom
následného trestného stíhania. Takýto výklad je neprijateľný a jeho dôsledná aplikácia by viedla k
absurdným záverom. Vzhľadom k uvedenému je nutné, pri výklade ustanovenia § 264 ods. 1 Tr. por.,

vychádzať z logického ako aj systematického výkladu (teda z toho, kde je predmetné ustanovenie
zaradené a k čomu má slúžiť), z ktorých vyplýva, že „skoršou výpoveďou“, ktorú je možné predložiť
svedkovi na hlavnom pojednávaní na odstránenie rozporov, možno rozumieť len jeho predchádzajúcu
výpoveď, ktorú urobil v tom istom procesnom postavení v akom vypovedá na hlavnom pojednávaní,
t. j. v procesnom postavení svedka s tým, že musí ísť o výpoveď svedka uskutočnenú v prípravnom

konaní v tej istej trestnej veci. Konfrontovať rozdielne výpovede na hlavnom pojednávaní teda možno len
vtedy, ak tieto výpovede boli urobené v rovnakom procesnom postavení. Podporne tu možno vychádzať
aj z ustanovenia § 258 ods. 4 Tr. por., ktoré sa týka čítania predchádzajúcej výpovede obžalovaného,
z ktorého taktiež možno len výkladom vyvodiť, že je neprijateľné, aby sa takouto skoršou výpoveďou
obžalovaného myslela napríklad jeho predchádzajúca výpoveď v procesnom postavení svedka, ktorú

vykonal v prípravnom konaní ešte pred vznesením obvinenia (ustanovenie § 258 ods. 4 Tr. por. pritom
taktiež nič nehovorí vyslovene o tom, že by taký postup nebol možný, avšak je neprijateľný práve z tohodôvodu, že v tej istej trestnej veci možno konfrontovať len výpovede tej istej osoby, ktoré boli urobené v
rovnakom procesnom postavení). Tak ako nemožno predložiť na hlavnom pojednávaní obžalovanému
jeho skoršiu výpoveď vykonanú v procesnom postavení svedka na odstránenie rozporov, tak nemožno

ani predložiť, na hlavnom pojednávaní, svedkovi jeho skoršiu výpoveď, ktorú uskutočnil v procesnom
postavení obvineného.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru (R 27/1989, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 1 Tz 33/1988), z ktorej vyplýva, že zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odporieť výpoveď je
možné prečítať na hlavnom pojednávaní len za predpokladu, že pred výsluchom, ktorého sa zápisnica

týka, bol o svojom práve riadne poučený. Táto podmienka platí nielen pre prípad čítania zápisnice o
výpovedi svedka, ktorý odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, ale platí aj pre prípad, že sa svedok
na halvnom pojednávaní odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovedi. Aj z judikatúry
je evidentné, že čítaním skoršej výpovede, z dôvodu odstránenia rozporov (či preložením zápisnice o
skoršej výpovedi z dôvodu odstránenia rozporov), sa má na mysli len výpoveď, ktorá bola, v prípravnom
konaní, vykonaná v procesnom postavení svedka, pretože len vtedy je osoba poučovaná o práve

odoprieť vypovedať podľa § 130 Tr. por. Judikatúra teda vychádza z toho, že odstraňovať rozpory medzi
výpovedami tej istej osoby možno len v prípadoch, ak vypočúvaná osoba mala pri svojich výpovediach to
isté procesné postavenie. Len pre úplnosť odvolací súd pripomína, že zápisnica o výpovedi obvineného
vykonaná v prípravnom konaní zostáva stále dôkazným prostriedkom, ktorý zachytáva obsah výpovede
obvineného a nestáva sa výpoveďou svedka len preto, že procesné postavenie obvineného, v priebehu

vedenia trestného stíhania, zaniklo a takáto osoba už musí vypovedať v procesnom postavení svedka
(zápisnica o výsluchu obvineného vykonaná v prípravnom konaní nie je preto skoršou výpoveďou
osoby, ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedá v procesnom postavení svedka, pretože nielen že ide
o výpovede vykonané v rozličných procesných postaveniach, ale zápisnica o výsluchu obvineného
neobsahuje ani potrebné poučenia svedka týkajúce sa jeho možnosti odoprieť výpoveď). Napokon, aj

staršia judikatúra (R 33/1975, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tz 114/1971) vychádzala z toho,
že zápisnicu o výpovedi spoluobvineného v prípravnom konaní, voči ktorému nebola podaná obžaloba
(respektíve, voči ktorému sa už trestné stíhanie nevedie) možno na hlavnom pojednávaní prečítať len
za podmienok, ktoré v súčasnej právnej úprave zodpovedajú ustanoveniu § 263 ods. 3 Tr. por.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že prečítanie výpovede D. P. na hlavnom

poednávaní postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por., ktorú vykonal v prípravnom konaní v procesnom
postavení obvineného bolo podstatou chybou konania, ktorá predchádzala napadnutému rozsudku,
pričom ak nemožnosť prihliadnutia na takto vykonaný dôkaz má za následok dôkaznú núdzu vedúcu k
uplatneniu zásady in dubio pro reo, ide súčasne o porušenie ustanovení Trestného zákona vo vzťahu
k otázke viny (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.).

V ďaľšom priebehu trestného konania bude súd prvého stupňa vychádzať zo záväzného práveho
názoru odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.), ktorého dôsledkom je to, že na výpoveď D. P.
z prípravného konania nebude možné prihliadnuť, teda súd prvého stupňa bude vychádzať z toho,
akoby k prečítaniu jeho výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní nikdy nebolo
došlo (procesná nepoužiteľnosť uvedeného dôkazu). Súd prvého stupňa tak prihliadne len na dôkazy

vykonané zákonným spôsobom a len tieto dôkazy následne vyhodnotí v zmysle ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por. Ak na základe hodnotenia len zákonne vykonaných dôkazov nebude mať súd prvého stupňa
vinu obžalovaného preukázanú bez rozumných pochybností, bude potrebné, aby sa dôsledne zaoberal
aj prípadnou aplikáciou zásady in dubio pro reo.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania

obžalovanými, napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.