Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/245/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713201036
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8713201036.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, P., proti
žalovanému J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, J., o vypratanie domu s prísl., o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.09.2013 č.k. 17C 23/2013 - 44 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, nepriznal účastníkom náhradu trov
konania a nariadil vrátiť žalobkyni zaplatený súdny poplatok vo výške 92,87 Eur prostredníctvom
Daňového úradu Prešov do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia príslušnému daňovému
úradu.

Zastavenie konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 3 O.s.p. s tým, že pred prvým

pojednávaním žalobkyňa vzala žalobu späť. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa
podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Zdôraznil, že žalovaný by mal právo na
náhradutrovkonania,keďžezastaveniekonaniaprocesnezavinilažalobkyňa.Nastranežalobkynevšak
súd prvého stupňa zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovanému náhradu trov nepriznal
a za tieto považoval nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, ako aj jej nízky príjem, ktorý pozostáva zo
starobného dôchodku vo výške 208 Eur. Podľa súdu prvého stupňa žalobkyňa nie je schopná uhradiť

žalovanému trovy konania bez toho, aby boli vážne ohrozené jej životné potreby. O vrátení súdneho
poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3,4, 6 Zákona o súdnych poplatkoch.

Protitomutouzneseniu,atoprotivýrokuotrováchkonaniapodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanie
žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie. Vytýka súdu prvého stupňa, že prihliadol na žalobkyňou uvádzané skutočnosti bez toho, aby
ďalším spôsobom skúmal dôveryhodnosť týchto výrokov, resp. riadnym a náležitým spôsobom zistil
pomery žalobkyne. Žalovaný uvádza, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa popri starobnom dôchodku

turnusovopracujevRakúskejrepublikeakoopatrovateľka,pričomtútoskutočnosťpredsúdomzamlčala.
Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil pomery žalobkyne a teda nezistil, či skutočne
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v dôsledku čoho je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné
a vecne nesprávne. Súd ďalej nijako neskúmal sociálny status žalobkyne, neurobil tak ani vo vzťahu
k žalovanému a nepresvedčil sa, či tým, že mu neprizná náhradu trov konania, ktoré vznikli, mu
nespôsobí výrazný pokles jeho pomerov. Súd sa nezaoberal otázkou okolností, ktoré viedli žalobkyňu k

uplatneniu nároku. Podľa žalovaného žaloba bola podaná nedôvodne, keďže žalovaný do vlastníckych
práv žalobkyne nijako nezasahoval a jej vlastníctvo neužíval. Aj táto skutočnosť má podľa jeho názoru
vplyv na rozhodovanie o náhrade trov úspešného účastníka konania. V zmysle týchto dôvodov navrhol
žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že nie sú dané podmienky pre potvrdenie, ani
pre zmenu preskúmavanej časti rozhodnutia, keďže súd prvého stupňa sa nevyporiadal so všetkými
okolnosťami potrebnými pre správne rozhodnutie o trovách konania účastníkov.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za
výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že
v prípade, ak navrhovateľ vezme späť návrh na začatie konania a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta
druhá O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
nahradiť ostatným účastníkom vzniknuté trovy.

Súdprvéhostupňasprávnepoukázalnato,žežalobkyňa,pokiaľbezbližšiehozdôvodneniavzalažalobu
späť, nepochybne nie pre správanie sa žalovaného, procesne zavinila zastavenie konania, a preto je v
zásade daná jej povinnosť nahradiť žalovanému vzniknuté trovy.

Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako
neprimeraná tvrdosť, ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch

z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa, účastníkovi ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania,
túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal.

Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné zvláštneho zreteľa,
súd prihliada predovšetkým k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov

konania, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal uhradiť trovy konania, ale
musí taktiež uvážiť, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávneného účastníka,
prihliada sa k okolnostiam, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a podobne.

Súd prvého stupňa sa v preskúmavanom rozhodnutí nezaoberal dostatočným spôsobom existenciou
podmienok hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1

O.s.p. Je zrejmé, že súd prvého stupňa vychádzal len z vyjadrení samotnej žalobkyne, obsah spisu
nepotvrdzuje, aká je konkrétna sociálna, majetková a príjmová situácia žalobkyne a nie je ani zrejmé,
aké sú tieto pomery na strane žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že výnimočnosť použitia citovaného
zákonného ustanovenia, ako i to, v čom súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa, musí príslušný
súd náležite odôvodniť. Za situácie, že s podmienkami aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. sa súd prvého

stupňa náležitým spôsobom nevyporiadal, je uznesenie v napadnutom výroku o trovách prvostupňového
konania nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov, v dôsledku čoho odvolací súd uznesenie
v tomto výroku zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.

3 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.