Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9CoE/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103898940
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2103898940.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807
598, Bratislava, Pribinova 25, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska5,IČO:36613843,aadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,Bratislava,Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, konajúcou advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., proti povinnému:
M. J., naposledy bytom S., I. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený B. Q., súdnou tajomníčkou

Okresného súdu Trnava, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava, Záhradnícka
60, o vymoženie 434,50 eur s príslušenstvom na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Trnava č. k. 18Er/280/2003-25 zo dňa 27. januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu
dvoru Európskej únie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustan. § 53 ods. 1 a 5, § 54 ods. 1 a 2 OZ, smernicou Rady 93/13/EHS. Exekučným titulom je notárska
zápisnica, spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal, splnomocnenie na
konkrétnu osobu bolo zakotvené v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť túto skutočnosť
zmeniť.Tátozmluvnápodmienkajeneprijateľná,jejpodpisomsispotrebiteľzásadnýmspôsobomzhoršil

svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je takáto neprijateľná podmienka neplatná. Z toho
dôvodu notárska zápisnica, obsahujúca neprijateľné podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený. Nestotožňuje sa s uznesením
súdu prvého stupňa. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola predmetom skúmania súdu už pri
udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Povinný mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere
udelené plnomocenstvo odvolať, čo neurobil. Súd vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú, hoci

od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu.
Oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul vzhľadom na premlčanie pohľadávky.
Navrhoval napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou -
účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, návrh oprávneného na
prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie je potrebnézamietnuť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.
757/2004 Z.z.).

Exekučný súd je oprávnený i povinný už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný žiadosť
zamietnuť, v neskoršom štádiu exekučného konania exekučné konanie zastaví v zmysle Exekučného
poriadku.

Zvláštnym exekučným titulom je notárska zápisnica podľa ustanovenia § 41 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Notárska zápisnica je titulom spôsobilým pre výkon rozhodnutia alebo pre výkon exekúcie iba za
predpokladu, že bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti, aké predpokladá ustanovenie § 46
a nasl. Notárskeho poriadku. Súčasne musí obsahovať právny záväzok s označením oprávnenej a
povinnej osoby, právny dôvod záväzku, predmet plnenia, čas plnenia, údaj o tom, že povinná osoba s

vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí.

Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice listinu, ktorá
je spôsobilá na nútený výkon povinnosti, uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie
povinného, že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným

účelom a cieľom. Týmto prejavom vôle povinného sa završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak
zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Výlučne len v dôsledku tohto právneho úkonu
povinného, ktorý vzhľadom na svoj cieľ a účel je procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva
exekučnýtitul,ktorémuzákonpriznávarovnaképrávneúčinky,aképriznávavykonateľnémurozhodnutiu
súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na

plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici.

Týmto rozhodnutím povinná osoba môže zároveň prejaviť vôľu vyhnúť sa súdnemu sporu, pokiaľ ide
o rozhodnutie o jej záväzku voči oprávnenej osobe. Zákon účastníkom hmotno-právneho vzťahu za
splnenia istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska
hmotného práva preskúmal súd v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné

rozhodnutie.

Pri posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a pri posudzovaní
vykonateľnosti rozhodnutia súdu podľa príslušných predpisov procesného práva sa uplatňujú obdobné
kritériá. Posudzovanie vykonateľnosti notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním
vykonateľnostirozhodnutiasúduprísnejšievzhľadomnato,ženotárskejzápisniciakoexekučnémutitulu

nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska
hmotného práva, ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu.

Oprávneného zastupuje v tomto exekučnom konaní advokát, ktorého substitučný zástupca bol spísať
notársku zápisnicu a vyhlásil uznanie právneho záväzku povinného so súhlasom s vykonateľnosťou
a s exekúciou. Z tejto okolnosti možno vyvodiť, že v podstate vyhlásenie o uznaní právneho záväzku

a o súhlase s vykonateľnosťou alebo s exekúciou urobil oprávnený a nie povinný. Prieči sa nielen
právnemu predpisu, ale zdravému sedliackemu rozumu skutočnosť, že by ten istý právny zástupca pri
výkone rozhodnutia alebo v exekúcií zastupoval oboch účastníkov tohto konania, teda oprávneného i
povinného. Takýto postup nedovoľuje ani etika advokáta.

Ak povinný chcel, aby mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver, bol nútený súčasne na predtlači

zmluvy o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, v ktorom ho splnomocnil naspísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského
úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Tomáša Kušníra a s poverením na spísanie
notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, ktorej právnym dôsledkom podľa § 53 ods. 4 a § 39 Občianskeho zákonníka
platného v čase uzavretia zmluvy, je jej absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom, a to od počiatku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje
s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej
únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/

EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku

267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor
Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke
podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a
medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade
zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej

únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym
dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože
v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu
a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázkejezakotvenávdruhejvetečlánku267ZFEÚ.Tútopovinnosťvšaknemožnovykladaťabsolútne,t.
j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný
súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke
o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, a rovnako predpokladom

takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje
ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom
povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle
ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca

sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslomriešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc
aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), musí mať bezprostredný

súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

Prvouotázkou,ktorámalabyťpodľaodvolateľaSúdnemudvoruEÚpredložená,jeotázka,čijemožnéza
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy?

Uvedenú otázku považuje odvolací súd za akademickú, ktorá nemá základ v prejednávanom spore,
a teda nespôsobilú ovplyvniť jeho výsledok. Plnomocenstvo udelené advokátovi, zastupujúceho
oprávneného, nebolo udelené platne a v súlade so zákonom. Advokát a povinný neuzatvorili riadnu
dohodu o zastupovaní, ako to vyžaduje právny poriadok SR. Advokát nemohol platne uznať dlh v
mene povinného. Notársku zápisnicu nemožno považovať za exekučný titul. Dojednanie o udelení

splnomocnenia treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 OZ je takáto
neprijateľná podmienka neplatná. Túto otázku je povinný a oprávnený vyriešiť súd prejednávajúci vec,
nie je dôvod na predloženie otázky Súdnemu dvoru EÚ.

Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa odvolateľa Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v
súlades čl.17a čl.47ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúc

vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05)
a vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) uviedol, že systém
ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo

dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a
predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom - vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice,
teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k
splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Ďalej uviedol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého

vychádza ochrana, ktorú Smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ešte ďalej išiel Súdny dvor EÚ v judikáte
vo veci Pohotovosť (C-76/10), kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských
zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu)

posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so
spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere
považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou
uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom
ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.Už z citovaných judikátov Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ
pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
V prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť

všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Dôsledkom je zamietnutie
žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči spotrebiteľovi
nie je možné v exekučnom konaní vymôcť. Nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo
všeobecnosti môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Toto nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 Charty o práve na spravodlivý proces. Takéto posúdenie bol odvolací
súd spôsobilý uskutočniť sám na základe existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ bez
potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ. Posúdenie a zhodnotenie neexistencie
potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou
acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru

EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je založená na koherencii a
vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej.
Predstavujesnahuoto,abysaneodpovedalonazodpovedanéa neriešilisaproblémy,ktoréproblémami
v dôsledku existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo
konanie zrozumiteľné) je založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné

v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa
s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť a požiadať
Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a sekundárneho úniového práva
tak, ako to požadoval odvolateľ.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.