Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Krajčovičová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/350/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212210773
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212210773.3
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobkyne: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., F. XX, zastúpená
advokátom: JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., so sídlom Bratislava, Karloveská 32, proti žalovanej: B. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., J. XXXX/XX, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24.11.2012, č.k. 12C/80/2012-85, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil právne s použitím ust. § 80 písm. c), § 90, § 91 ods. 1 a 2, § 159 ods. 2 O.s.p. a v
čast i o trovách konania s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade sa
žalobkyňa domáha žalobou určenia vlastníckeho práva pre ňu a zároveň aj pre druhého predávajúceho
- V. L., ktorý však nie je účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa ho do okruhu účastníkov v žalobe
neuviedla. Vecnou legitimáciou rozumieme stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník
je subjektom (nositeľom) práva/povinnosti, ktoré je predmetom konania. V občianskom súdnom konaní
musí byť účastníkom ten, koho sa spor týka. Žalobkyňa sa tu domáha určenia vlastníctva aj v prospech
osoby, ktorá sa nestala účastníkom konania, pričom v spore napáda platnosť zmluvy týkajúcej sa
prevodu nehnuteľnosti uzavretej medzi tromi osobami a v danom prípade sú účastníci zmluvy nerozluční
spoločníci. Určujúci výrok má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám,
je potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom by boli účastníkmi konania všetci, ktorí sú zapísaní
v katastri nehnuteľnosti ako vlastníci. Ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže
súd návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva. Na základe
uvedeného súd žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov zamietol. Súd vo veci vykonal
dokazovanie v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, keď neospravedlnil jej neúčasť na
pojednávaní nariadenom na deň 24.10.2012, hoci žiadala pojednávanie odročiť v písomnom podaní
zo dňa 16.10.2012, v ktorom uviedla, že jej bol pridelený advokát Centrom právnej pomoci, ktorý v jej
mene podal žalobu o určenie vlastníckeho práva. Následne stratila voči pridelenému advokátovi dôveru
a požiadala o pridelenie iného advokáta. Uviedla, že bola upozornená na skutočnosť, že do termínu
pojednávania je nový advokát ustanovený nebude. Súd nepovažoval predmetný dôvod za odôvodňujúci
odročenie pojednávania vzhľadom na dostatok času, počas ktorého si mohla žalobkyňa zabezpečiť
právne zastúpenie, Navyše dôvod uvádzaný žalobkyňou k žiadosti o pridelenie nového advokáta sa javí
byť svojvoľným. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si k náhrade trovy neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní
došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - ako účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. V predmetnej veci bolo vytýčené pojednávanie na deň 24.10.2012,
žalobkyňa dňa 16.10.2012 súdu oznámila ukončenie právneho zastúpenia a požiadala o odročeniepojednávania do ustanovenia nového právneho zástupcu, súd však jej žiadosť neakceptoval a vo veci
rozhodol v jej neprítomnosti, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa ústne vo veci samej, robiť procesné
návrhy. Žalobkyni postačovalo na pojednávaní navrhnúť vstup ďalšieho účastníka do konania, i keď zo
žaloby bolo zrejmé, že smeruje voči všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu. Súd prvého
stupňa v danej veci vydal v prospech žalobkyne predbežné opatrenie, preto bol na mieste citlivejší a
spravodlivejší postup súdu s ohľadom na osobnosť a pomery žalovanej.
K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Odvolacie dôvody žalobkyne považuje za nedôvodné, rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, postup, ktorý mu predchádzal, bol správny a zákonný, rozsudok je dostatočne
vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne zdôvodnený. Súd postupoval správne, keď konal a rozhodol v
neprítomnostižalobkyne.Súdtiežjasneazrozumiteľnevysvetlilprocesnúprekážku,ktorábránilavoveci
konať a bola dôvodom pre zamietnutie návrhu, v zmysle § 80, § 91 ods. 1 a § 159 ods. 2 O.s.p. Aj keby
žalobkyňa bola prítomná na pojednávaní, súd by ani v takom prípade nemohol inak rozhodnúť, nakoľko
žaloba trpela vytýkanou vadou, nedostatkom vecnej legitimácie účastníkov. Žalobkyňa nepreukázala ani
danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O.s.p.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolaniu prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, v dôsledku
čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobou zo dňa 03.07.2012 sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určenia
vlastníctva jej a jej bývalého manžela k spornému bytu do spoločného spoluvlastníckeho podielu 1/1.
Súd prvého stupňa určil vo veci termín pojednávania na 24.10.2012.
Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.10.2012 požiadala o odročenie
pojednávania určeného na 24.10.2012 s odôvodnením, že dňa 12.10.2012 požiadala Centrum právnej
pomoci, ktoré jej ako osobe v hmotnej núdzi ustanovilo advokáta JUDr. Matúša Košaru, o zmenu
advokáta z dôvodu straty dôvery, pričom do konania súdu nový advokát ustanovený nebude, preto
požiadala o odročenie pojednávania na dobu, kým jej nebude ustanovený nový advokát. K podaniu
doložila kópiu žiadosti o zmenu advokáta.
Podľa rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. N 648/11 zo dňa 24.10.2012 bol žalobkyni zmenený
ustanovený advokát a určený advokát JUDr. PaedDr. Ivan Pecník, PhD., so sídlom Bratislava,
Karloveská 32, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a účelnú ochranu práv oprávnenej osoby.
Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011,
ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániťv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem
rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v
zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,ženezávislosťrozhodovania
všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,
ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasťprávanaspravodlivýproces(čl.46ods.1ústavy,čl.6ods.1dohovoru)avylučujúcichľubovôľupri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§
157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými
slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto
premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
radeajspravodlivéapresvedčivé.Všeobecnýsúdpritommusísúčasnevychádzaťzmateriálnejochrany
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§
1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé
súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS
76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj
vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia
aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj
právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne, keď
neakceptoval jej žiadosť o odročenie pojednávania.
V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže súd vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ak sa napriek
riadnemu predvolaniu nedostaví na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Je úlohou konajúceho súdu, aby s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci zvážil, či dôvod
uvedený v žiadosti účastníka o odročenie pojednávania je dostatočne dôležitý na to, že odôvodňuje
odročenie pojednávania. Žiadosti o odročenie pojednávania zo strany účastníkov a ich právnych
zástupcovsúpomernečastýmjavom,vždyjepotrebnéstarostlivoposúdiť,vktorýchprípadochježiadosť
akceptovateľná a v ktorých prípadoch ide o zrejmú snahu účastníka alebo jeho právneho zástupcu o
predlžovanie konania. V danom prípade žalobkyňa odôvodnila svoju žiadosť o odročenie pojednávania
zo dňa 16.10.2012 tým, že dňa 12.10.2012 požiadala Centrum právnej pomoci o zmenu ustanoveného
advokáta, pričom pojednávanie bolo určené na 24.10.2012, išlo o prvé pojednávanie v danej veci.
Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého uvedený dôvod žiadosti
o odročenie pojednávania neodôvodňoval odročenie, súd skonštatoval, že žalobkyňa mala dostatok
času na zabezpečenie právneho zastúpenia, jej žiadosť o pridelenie nového advokáta vyhodnotil ako
svojvoľnú. Uvedené konštatovania prvostupňového súdu však nemajú žiadnu oporu v obsahu súdneho
spisu. Právo účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom, ako aj právo požiadať o ustanovenie
advokáta, je jedným zo základných a nespochybniteľných práv účastníka, ktoré je povinný konajúci
súd rešpektovať. Účastník má zároveň právo zmeniť či už zvoleného alebo ustanoveného advokáta.
Preto ak účastník v primeranom časovom predstihu pred termínom pojednávania požiada o odročenie
pojednávania z dôvodu, že si chce zvoliť advokáta, resp. že požiadal Centrum právnej pomoci o
ustanovenie alebo zmenu už ustanoveného advokáta, ide o realizáciu jeho práva byť v konaní zastúpený
advokátom a preto ide o dostatočne dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. V danom prípade
žalobkyňatútoskutočnosťoznámilakonajúcemusúduvprimeranomčasovompredstihu,čoumožňovalooznámiť aj druhému účastníkovi konania, že pojednávanie bude odročené. Ako vyplýva z rozhodnutia
Centra právnej pomoci, o zmene ustanoveného advokáta bolo rozhodnuté 24.10.2012, t.j. odročením
pojednávania a určením nového termínu v horizonte 1 až 2 mesiacov od 24.10.2012 by nedošlo k
žiadnym zbytočným prieťahom v konaní, o to viac, že o odročenie žiadala žalobkyňa.
Odvolací súd vidí ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa aj v tom, že sa dostatočne, resp. primeraným
spôsobom nezaoberal vadami žalobného návrhu. Z obsahu žalobného návrhu a najmä z jeho petitu je
jednoznačné, že žalobou zo dňa 03.07.2012 sa žalobkyňa voči žalovanej domáha určenia vlastníctva
jej a jej bývalého manžela k spornému bytu do spoločného spoluvlastníckeho podielu 1/1.
Základnou náležitosťou návrhu na začatie konania v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. je riadne označenie
účastníkov konania. Žalobkyňa označila ako účastníkov konania seba ako žalobkyňu a žalovanú, za
účastníka konania neoznačila svojho bývalého manžela. Vzhľadom na tento nesúlad medzi obsahom
žaloby a označením účastníkov konania bol na mieste procesný postup prvostupňového súdu podľa §
43 ods. 1 O.s.p., t.j. vyzvanie účastníka na odstránenie uvedenej vady návrhu.
Vzhľadom na to postup prvostupňového súdu, ktorým s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu
porušil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku čoho žalobkyni znemožnil realizáciu jej
zákonom priznaných procesných práv, je odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom.
S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo zamietnutie žalobného
návrhu predčasným, nakoľko súd prvého stupňa svojím nesprávnym procesným postupom odňal
žalobkyni možnosť konať pred súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, vyzvať žalobkyňu na odstránenie vád jej
podania postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., zodpovedať všetky relevantné právne otázky, na ktoré
bolo poukázané vyššie, vykonať riadne dokazovanie, jeho výsledky riadne vyhodnotiť, vysporiadať
sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
V novom rozhodnutí potom prvostupňový súd rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 a 4 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.