Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/131/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211218980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4211218980.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35
940 875, proti povinnej: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. H. XX, o vymoženie sumy 1.648,19 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno z 27. mája 2013,
č. k. 8Er/1351/2011-20, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava
Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41
ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5,
§ 54 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal u súdneho exekútora voči povinnému
vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., sp. zn. IIC0410285
zo dňa 10.06.2011. Súd prvého stupňa pri odôvodnení rozhodnutia vychádzal z rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 a sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa
18.01.2012 v zmysle ktorých, ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Na základe uvedeného, súd prvého stupňa skúmal, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Súd prvého stupňa za
tým účelom preskúmal zmluvu o úvere č. 2825166408 zo dňa 25.08.2008 (kde pôvodným veriteľom
bola T. F.,.), Obchodné podmienky pre úver, a to článok 11.2 Prechodných a záverečných ustanovení
a Všeobecné obchodné podmienky, konkrétne bod 10.2.2, v ktorom je obsiahnutá rozhodcovská
doložka. Uvedenú rozhodcovskú doložku súd nepovažoval za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú
rozhodcovskú doložku. Uviedol, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob
riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Nešlo o individuálne dojednanie
tejto doložky, na ktoré by bol povinný zvlášť upozornený, ktoré by bolo s ním zvlášť dojednané, bol by

s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Súd prvého stupňa vyjadril
názor, že podpis na úverovej zmluve nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou
doložkou. Na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov
zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a
možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na základe uvedeného, vyhodnotil rozhodcovskú doložku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ako neplatnú. Uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský
rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože
nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Na základe uvedeného súd zistil, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo
materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Domáhal sa zmeny napadnutého
rozhodnutia tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne vec posúdil a odňal mu možnosť konať pred
súdom. Poukázal na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok
všeobecného súdu a exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil
rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného
titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný
súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2
OSP, ktorý platí aj v prípade rozsudku rozhodcovského orgánu. V zmysle ustanovenia II. časti bodu
10 Všeobecných obchodných podmienok, T. F.. postupovala v súlade s § 93 b) Zákona o bankách,
ktorý jej ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom
bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol
vydaný v rozhodcovskom konaní avšak opomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný
klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak nerobil, došlo by k porušeniu zákona
o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením
zákonnej povinnosti dôvodil zamietnutie poverenia. V rámci konania o návrhu súdneho exekútora na
vydanie poverenia nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne
závery) rozsudku všeobecného súdu a ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje
právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Exekučný súd nemôže naprávať
prípadné chyby povinného v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45
ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba
na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je
predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá
bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike, v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo
dohľadu Národnej banky Slovenska. V obdobnej veci podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky
mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vydal
uznesenie sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011, ktorým uznesenie prvostupňového súdu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Prešove
vo svojom uznesení sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011. Ďalej poukázal na nález Ústavného
Súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 192/06 z 3. novembra 2006, nález Ústavného Súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 335/06 z 30. októbra 2007, nález Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 244/09 z 29. septembra 2009 a nález Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07
z 3. júla 2008. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej

povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. V tejto súvislosti poukázal
na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia § 219 ods.
1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

V zmysle ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať
rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk
uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj
povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje
rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje
predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom
prípade sú úverová zmluva, Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej
veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti
spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu
sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/
EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia

konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej
formy. Má za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.01.2008, nie je splnená. V zmysle ustanovenia
§ 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zák.
č. 244/2002 Z. z. o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho
výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola.
Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o úvere, z pripojených Obchodných podmienok pre
úver a Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že rozhodcovská doložka nespĺňa náležitosti,
ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených Všeobecných obchodných podmienok
obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Na platné založenie
rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve o úvere na Všeobecné obchodné podmienky, pokiaľ
tieto neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Nie je možné posúdiť, či Obchodné podmienky
pre úver a Všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou zmluvy o úvere a boli s ňou technicky
spojené, avšak ani z ich samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú
nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné
strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými podmienkami obsahujúcimi rozhodcovskú
doložku vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli stranám
uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi
zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť Obchodných podmienok pre
úver a Všeobecných obchodných podmienok preukázať. Štandardná rozhodcovská doložka má byť
správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.

Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania -
povinná osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.