Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7810206003
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7810206003.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa E. F. F., Q. Q. V. J., Š. Č.. XX, proti odporcovi D.. P.
J., B. V. J., H. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom so sídlom kancelárie v Rožňave,
Námestie baníkov č. 17/33, o obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.
10 C/65/2006 , o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 21. februára
2012 č.k. 9C/104/2010 - 64 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,58 eura
platbou JUDr. Jánovi Dorkinovi, advokátovi, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd návrh na obnovu konania sp. zn. 10C/65/2006 Okresného súd Rožňava

zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanému trovy konania v sume 308,81 eura.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde
Rožňava pod sp.zn. 10C/65/2006, odôvodneného tým, že súd sa v tomto konaní jednoznačne
nevyporiadal so všetkými ním navrhnutými dôkazmi - projektovou dokumentáciou, stavebným
povolením, rozdielom v charaktere stavieb a neskúmal jeho dovolania sa neplatnosti právneho úkonu

z 15.08.2001, preto takýmto nesprávnym postupom súdu bolo zasiahnuté do jeho základných práv
garantovaných čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd na spravodlivý proces . Ďalej tvrdil, že sa
mu podarilo zabezpečiť sprievodnú technickú správu k projektu vyhotovenému Ing. arch. Rusnákom,
ktorá mu bola odovzdaná dňa 25.06.2010, pričom táto listina nebola súčasťou pôvodného spisu a celá
projektová dokumentácia ani nebola predmetom skúmania v pôvodnom konaní. Tieto listiny považoval
za nové dôkazy, o ktorých sa dozvedel až dňa 25.06.2010, preto podal návrh na obnovu konania a

žiadal, aby súd obnovu konania povolil.

Súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že listiny označené v
návrhu na obnovu konania boli predložené súdu už v pôvodnom konaní (t.j. sp. zn 10C/65/2006)
a existovali aj v čase pôvodného konania, preto nejde o nové dôkazy, ktoré sa v konaní nemohli vykonať
a zároveň môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z toho dôvodu, po právnom

posúdení podľa § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. uzavrel, že návrh žalobcu na povolenie obnovy konania
je nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.), a keďže odporca bol v
konaní plne úspešný, priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 17.12.2010 a písomné vyjadrenie vo veci z toho istého dňa, ako aj účasť

na pojednávaní v dňoch 01.02.2011, 09.12.2011 a 24.01.2012, podľa príslušných ustanovení vyhláškyč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu v sume
308,81 eura, na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného navrhovateľa.

Protitomutouzneseniusúdu prvého stupňapodalvčasodvolanie navrhovateľ. Vobsahovo rozsiahlom
odvolaní (doplneného podaniami zo dňa 23.06.2012 a dňa 02.01.2013) žiadal napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmeniť a jeho návrhu na
povolenie obnovy konania vyhovieť.

Odvolanie odôvodnil tým, že tak rozhodnutie vo veci vednej pod sp. zn. 10C/65/2006 ako aj uznesenie
o zamietnutí návrhu na obnovu konania vychádzajú zo skutkových zistení, ktoré nemajú v podstatnej
časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal pochybenia súdov, ak právny vzťah medzi účastníkmi
konania rozdelili do dvoch etáp a to vykonávanie rekonštrukcie na nehnuteľnostiach žalovaného v
čase, keď ešte nebol vyhotovený projekt rekonštrukčných prác a nebolo vydané stavebné povolenie
a následne na rekonštrukčné práce po jeho vyhotovení a vydaní stavebného povolenia. Tvrdil, že súd

urobil pri takomto posudzovaní podvod, keď sa neoboznámil s obsahom súdneho spisu. Nesprávne
skutkové zistenia preukázal novými dôkazmi pripojenými k návrhu na obnovu konania a to Sprievodnou
správou č. 1 na drobnú stavbu s názvom "Terénne úpravy, oplotenie a plocha pre motorové vozidlá"
zo septembra 2001, ktorá podrobne opisuje jednotlivé práce na pozemku - parcelách Č.. XXX T. XXX/
X, ako aj "Projektovou dokumentáciou prázdninový dom", ktorý je realizovaný na susednom pozemku

- X. Č.. XXX. Označené dokumenty vyvracajú tvrdenie súdu, na ktorom je založené rozhodnutie,
o obnovu ktorého žiada a dokazujú, že existuje len jeden právny vzťah a tento sa nerozdeľuje na
žiadne etapy. Ďalej uviedol, že k zmluve o dielo nebolo potrebné stavebné povolenie, pretože zhotoviteľ
nebol účastníkom stavebného konania. V tej súvislosti poukazoval na nesprávne stanovenie okamihu
vzniku povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu za vykonané práce. V pôvodnom konaní

súdy vychádzali pri rozhodovaní zo Sprievodnej správy č. 1, aj keď po vypracovaní projektu garáže v
roku 2002 bol vydaný súhlas so stavbou v záhrade s novou prepracovanou projektovou dokumentáciou
(Sprievodná správa č. 2), kde čiastočne bola zmenená drobná stavba. Uznal, že aj táto sprievodná
správa sa nachádza v súdnom spise, opätovne ju však predložil pre porovnanie. Súdy sa tak
nevyporiadali s rozdielom medzi uznanou zmluvou z roku 2001 a Sprievodnými správami č. 1 a č. 2. V

závere uviedol, že v pôvodnom konaní nebol v dôkaznej tiesni, a to hlavne pre vyhlásenie sudcu, ktorý
podľa vyjadrenia pôvodného právneho zástupcu navrhovateľa výslovne na pojednávaní prehlásil, že v
spore by mal vyhrať jeho mandant, že rozumel, že sú tu dve zmluvy a vzniknuté prekážky, pre ktoré
sa zastavili práce.

V neskorších písomných doplneniach podaného odvolania (podaných po uplynutí odvolacej lehoty
navrhovateľa) namietal nesprávne právne závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, najmä
vo vzťahu k posúdeniu dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ako aj otázky premlčania
uplatneného nároku.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ v konaní neuviedol, nenavrhol a nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré by akýmkoľvek spôsobom
mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keď všetky dôkazy, ktoré uviedol navrhovateľ
v konaní o povolenie obnovy boli známe už v čase konania vedeného pod sp. zn. 10C/65/2006. Ďalej

konštatoval, že túto skutočnosť navrhovateľ aj sám na pojednávaní uznal. Zároveň žiadal priznať trovy
odvolacieho konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2

O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa na obnovu konania pôvodne vedeného
na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 10C/65/2006 zamietnutý je vecne správne, preto odvolací

súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Stručné, no presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom, ktoré obsahuje napadnuté
uznesenieprvostupňovéhosúdu,sprihliadnutímnadôvodyodvolanianavrhovateľauvádzanasledovné:

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak :
a/ sútuskutočnosti,rozhodnutiaalebodôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným

finančným zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení
pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností

slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Ani
vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim
procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 15/2000).

Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p.. Návrh na obnovu
konania je oprávnený podať len ten, kto bol účastníkom pôvodného konania, o obnovu ktorého ide. Z
iných dôvodov, ako sú uvedené v ust. § 228 ods. 1 O.s.p., obnova konania prípustná nie je. Taktiež nie
je prípustná len proti dôvodom rozhodnutia.

Dôvodom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je existencia skutočností,
rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať podmienky, že tieto nemohol účastník
pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v takomto prípade
posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase
pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol

oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel. V
prípade obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. na rozdiel od dôvodov obnovy podľa
písm. a/, pôjde o také procesné situácie, keď účastník konania riadne splnil svoju povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť, riadne označil dôkaz, ktorý navrhol vykonať, avšak z dôvodov objektívnej povahy
takýto dôkaz nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať.

Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že podstatou podaného návrhu na obnovu konania je tvrdenie
navrhovateľa o nesprávnych skutkových zisteniach a následnom nesprávnom právnom posúdení
v pôvodnom konaní, keď súdy (prvostupňový a odvolací) sa jednoznačne nevyporiadali s ním
navrhovanými dôkazmi a to projektovou dokumentáciou, stavebným povolením, charakterom stavieb

a v konaní ani neskúmali dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu za 15.08.2001. Navrhovateľ vo
svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 21.02.2012 výslovne uviedol, že dňa 25.06.2010 sa mu
podarilo zabezpečiť sprievodnú technickú správu k projektu vyhotovenú D.. T.. J., ktorá nebola súčasťou
pôvodného spisu sp. zn. 10 C/65/2006 a zároveň predložil aj projektovú dokumentáciu , ktorá podľa jeho
tvrdenia takisto nebola predmetom skúmania pôvodného konania. Zároveň poukázal aj na Sprievodnú

správu č. 2.

Zobsahu navrhovateľomoznačenýchlistinnýchdôkazovnepochybnevyplýva,žetietobolivyhotovenév
roku2001,resp.2002. Jenesporné,žetechnickésprávykprojektu bolipredloženéužvpôvodnomspise(č.l. 99), a súdy sa pri svojom rozhodovaní týmito listinnými dôkazmi zaoberali. V prípade projektovej
dokumentácie predloženej navrhovateľom, táto nebola súčasťou pôvodného spisového materiálu v
pôvodnom konaní, avšak tento dôkaz nepochybne bol k dispozícii aj v čase pôvodného konania pred

súdom a navrhovateľovi nič nebránilo v jeho označení ako dôkazu na preukázanie ním tvrdených
skutočností.

Navrhovateľ v konaní ani netvrdil, prečo ním označené dôkazy nemohol použiť bez svojej viny v
pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) , alebo prečo ním riadne označené dôkazy nebolo

možné vykonať v pôvodnom konaní (pís. b/ označeného ustanovenia).

Odvolací súd preto konštatuje, že vecne správne sú dôvody súdu prvého stupňa, ak uzavrel, že
navrhovateľom označené a predložené listiny v preskúmavanej veci, ktoré označuje ako nové dôkazy, a
z existencie ktorých odvodzuje povolenie obnovy konania existovali aj v čase pôvodného konania, teda
nejde o nové dôkazy, ktoré by sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre navrhovateľa

priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa ust § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.. Navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov právneho
zastúpeniazajedenúkonprávnejpomoci-vyjadreniekpodanémuodvolaniuvovýške58,69eura(podľa
§ 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb), režijný paušál 7,63 eura (§ 16 ods. 3) a 20 % daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3)
vo výške 13,26 eura, spolu v sume 79,58 eura, na náhradu ktorých zaviazal neúspešného navrhovateľa
k rukám zástupcu odporcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.