Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217853
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112217853.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XXXX/X, XXX XX F. F., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 853,22 Eur s príslušenstvom,
vedenej pod sp. zn. EX 3542/2012 súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad so

sídlom ul. 29. augusta 2, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 2Er/1968/2012-14 zo dňa 27. augusta 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1968/2012-14 zo dňa 27. augusta 2012 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 2Er/1968/2012-14

zo dňa 27. augusta 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadenýmpriRozhodcovská,ArbitrážnaaMediačná,a.s.,sosídlomTrnavskácesta7,83104Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. G1109512 zo dňa 09. júna 2010 bol vydaný v rozpore so
zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval Zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 15. septembra 2007 medzi povinným a oprávneným za

spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“). Exekučný
súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul, tak ako je formulovaná v bode 10 Dohody o úhrade pohľadávky v
splátkach je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom
v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Už túto skutočnosť je potrebné podľa
exekučného súdu považovať za neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej

dokonca primárne uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory rozhodoval, pričom spotrebiteľ
si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými
štandardnýmipodmienkami.MoholzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmVšeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd
je pri tom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V

záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a naplnenie cieľa Európskej
únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, s poukazom naSmernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993,
ktorá bola do slovenského právneho poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou
od 1. apríla 2004, ktorý novelizoval Občiansky zákonník, vyvodil exekučný súd po preskúmaní

veci záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela
Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm.

r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v predmetnej veci sa neprijateľná
doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a
preto boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok“).

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Oprávnený v
odvolaní poukázal na dôvodovú správu Národnej rady SR k ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, v zmysle
ktorej neplatnosť niektorého ustanovenia o rozhodcovskej doložke nemá za následok neplatnosť celej

rozhodcovskej doložky. Predmetná rozhodcovská doložka je v zmysle zákona a neprieči sa dobrým
mravom, keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom
súde. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 9CoE/18/2010, z ktorého vyplýva, že
v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len

v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákona. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom, nie
je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté
pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred

01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na
povahu účastníkov. V zmluve uzavretej do 31.12.2007 môže byť právna dovolenosť, či rozpor s dobrými
mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a
Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Podľa odvolateľa nenastala ani jedna
skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný

podľazákona,neobsahujeneprijateľnúpodmienku,nedochádzatutedakvymáhaniuplneniavrozpores
dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.

Povinný sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu

daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a
Mediačná, a.s., sp. zn. G1109512 zo dňa 09. júna 2010, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť

medzi právnym predchodcom oprávneného (GE Money, a.s., Bratislava) a povinným na základe Zmluvy
o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX zo dňa 15. septembra 2007. V bode 5.38
Obchodnýchpodmienokúverovýchproduktov(verzia2/2006),ktorésúneoddeliteľnousúčasťouZmluvy,
sa oprávnený a zákazník dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe
zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na

rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s.
v Bratislave, IČO: 35 862 882 podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobiarozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany
môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom,
že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich,

vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona o
rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je

prípustné odvolanie.

Podľa§45ods.1písm.b),c)aods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZRK“)
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného
poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonaniezastaví,akrozhodcovskýrozsudokmánedostatok

uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konanianaplnenie,ktoréobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súd
príslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastavívýkonrozhodcovskéhorozsudkualeboexekučné
konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolateľ vytýkal prvostupňovému rozhodnutiu nesprávnosť v tom, že nebola správne právne posúdená
zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o úverovú zmluvu,
ktorá sa riadi výlučne zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) a
nesprávnosť správneho posúdenia má spočívať v tom, že exekučný súd ju posúdil ako spotrebiteľskú
zmluvu. Odvolateľ sa nepochybne mýli, keď sa domnieva, že posúdenie toho, či konkrétna úverová

zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, závisí od vôle zmluvných strán, keď dôvodí tým, že v
predmetnej veci si zmluvné strany dohodli, že úverový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.
Naopak posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere,
závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je
nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci

svojho podnikania, a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba
nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď
na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle §
2 písm. a) a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. a) cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Odvolateľ nespochybňuje, že by v predmetnej zmluve nebolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy. Takisto boli splnené podmienky podľa § 3 ods.

1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, teda
peňažné prostriedky na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo vyplýva zo
Zápisnice zo dňa 13. augusta 2013 spísanej na exekučnom súde s povinným (č.l. 40 v spise). Zákon
o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa

nevzťahuje. To znamená vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v
§ 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv
uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou,
na ktorú sa cit. Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v
zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka riadia Obchodným zákonníkom, avšak Obchodný zákonník
neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle §

1 ods. 2 Obchodného zákonníka vzťahujú predpisy občianskeho práva, tak Zákon o spotrebiteľských
úveroch, ako aj Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a
povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v
súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené

formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne

procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď

v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného
v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn.
6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o
rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť

spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal

zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona
o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v
exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak

je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento

účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzipodnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK
to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu
jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju
získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z uvedeného dôvodu je

pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu

5.38 Obchodných podmienok úverových produktov (VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, keďže je súčasťou
vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej

formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše
zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané - a to drobulinkým ťažko
čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje
reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená
podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom

a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné
túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný
právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská
zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ teda ak
chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,

než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak
ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým

značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom
nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.

Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k.
IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej

zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd na záver uvádza, že ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli
relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože exekučný titul je vydaný v rozpore so

zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.