Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/451/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213203427
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6213203427.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471,
so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária
Chabadová, s. r. o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, proti odporcovi:
O. R., bytom XXX XX R., G. XX, o zaplatenie 3,98 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Ro/279/2013-7 zo dňa 22. 5. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10
ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) po zistení, že výzvu na zaplatenie

súdneho poplatku prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 15. 4. 2013 a súdny poplatok v sume
16,50 EUR v určenej lehote desiatich dní od doručenia výzvy navrhovateľ nezaplatil napriek poučeniu o
následkoch nezaplatenia súdneho poplatku v podobe zastavenia konania.

Proti uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že návrhom na začatie konania zo dňa 31. 3. 2006 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny
s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom. Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s podaniami
vrátil navrhovateľovi späť. O prípustnosti tohto konania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý sťažnosť ako podanú oneskorene odmietol rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 142/2007. Následne sa
preto navrhovateľ domáhal vyslovenia porušenia svojho práva na Európskom súde pre ľudské práva v
Štrasburgu. Tento súd dňa 16. 6. 2009 o sťažnosti navrhovateľa č. 54252/2007 rozsudkom rozhodol tak,
že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej

navrhovateľ poukázal na to, že v obdobných, resp. skutkovo totožných konaniach na Ústavnom súde
SR, kde nebola sťažnosť podaná oneskorene, tento vyslovil porušenie základného práva navrhovateľa
na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to neprijatím
podania navrhovateľa urobeného elektronickou formou so zaručeným elektronickým podpisom zo strany
okresného súdu. Ďalej uviedol, že v záujme účinnej ochrany práv navrhovateľa by sa mal obnoviť stav

pred ich porušením, v dôsledku čoho prikázal okresnému súdu vo veci podaní navrhovateľa opätovne
konať podľa príslušných ustanovení O. s. p. s tým, že právne účinky týchto podaní zostanú zachované
s účinnosťou ku dňu ich podania (v tomto smere navrhovateľ poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/2008). Navrhovateľ zdôraznil, že okresnému súdu opätovne
doručil podania, o ktorých Európsky súd pre ľudské práva rozsudkom rozhodol tak, že okresný súd
porušil právo navrhovateľa na spravodlivé súdne konanie. V súlade s rozhodovacou praxou ústavného

súdu v totožných veciach mal a má navrhovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťouku dňu jeho podania, t.j. s účinnosťou ku dňu 31. 3. 2006. Je preto potrebné vychádzať zo záveru,
že návrh na začatie konania v tejto konkrétnej veci, voči ktorej smeruje toto odvolanie a v ktorej
okresný súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, na ktorého zaplatenie vyzval až v

roku 2013, bol podaný dňa 31. 3. 2006. Vzhľadom k uvedeným skutkovým okolnostiam, príslušným
zákonným ustanoveniam a ustálenej judikatúre (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/70/1993 zo dňa 30.06.1993) má za to, že okresný súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom, nakoľko v čase, kedy ho vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku, ho nebolo podľa § 13 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch možné vyrubiť. Nebol zákonný dôvod na takýto postup a následne

nebol zákonný dôvod ani na zastavenie konania. Súdny poplatok sa stal splatný dňa 31. 3. 2006, preto
okresnému súdu uplynula lehota na jeho vyrubenie dňa 31.12.2009 (t.j. tri roky od konca kalendárneho
roka, v ktorom sa stal splatným). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca v zmysle § 374 ods.
4 druhá veta O. s. p. odvolaniu navrhovateľa nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na

rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec preskúmal a odvolanie prejednal v rozsahu
určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s.
p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne z nasledovných
dôvodov:

Z predloženého spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 23. 3. 2006 sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 3,98 EUR (120,- Sk) a náhrady trov konania z titulu
nezaplatenýchkoncesionárskychpoplatkov;podľapodacejpečiatkyokresnéhosúdubolnávrhdoručený
na súd dňa 11. 3. 2013. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka
číslo: 3632/B (ktorého obsah je odvolaciemu súdu známy z jeho činnosti, napr. z konania vedeného

pod sp. zn. 17Co/280/2013) vyplýva, že v návrhu označený navrhovateľ „BSP Lawyer Partners a.s., so
sídlom v Bratislave, Benediktiho č. 5“ zmenil s účinnosťou od 12.05.2007 obchodné meno na Lawyer
Partners a.s. a s účinnosťou od 12.06.2009 sídlo na Bratislava, Prievozská č. 37. Písomnou výzvou zo
dňa 9. 4. 2013 vyzval okresný súd navrhovateľa, aby v lehote do 10 dní od doručenia výzvy zaplatil
súdny poplatok za podanie návrhu v sume 16,50 EUR podľa položky č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych

poplatkov ako prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch s poučením, že ak nebude poplatok v určenej
lehotezaplatený,okresnýsúdkonaniezastaví.Písomnúvýzvudoručilokresnýsúdprávnemuzástupcovi
navrhovateľa dňa 15. 4. 2013. Na výzvu okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku reagoval
navrhovateľ písomným podaním, v ktorom uviedol, že nie sú splnené podmienky na vyrubenie súdneho
poplatku v dôsledku uplynutia lehoty podľa § 13 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

Podľa § 82 ods. 1 O. s. p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom
konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu 3f) a poplatok za konanie o
dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch).

Podľa § 10 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.

Vzhľadom na odvolaciu námietku navrhovateľa, že okresný súd mu zastavením konania odňal možnosť
konať pred súdom, pretože mu nezákonne vyrubil súdny poplatok za podanie návrhu na súd, napriek

tomu, že lehota na vyrubenie súdneho poplatku už uplynula, bolo potrebné sa v odvolacom konaní
prednostne zaoberať okamihom začatia konania v prejednávanej veci, a teda vznikom poplatkovejpovinnosti navrhovateľa za podanie návrhu. Sporové občianske súdne konanie začína doručením
návrhu na začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.). Navrhovateľ tvrdil, že návrh na začatie
konania doručený okresnému súdu dňa 11. 3. 2013 je návrhom na začatie konania, ktorý pôvodne

doručil okresnému súdu v roku 2006 ako elektronické podanie na DVD nosiči podpísané zaručeným
elektronickým podpisom a ktorý okresný súd nezákonne odmietol prijať, čím podľa vyššie citovaných
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva došlo k porušeniu
základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Toto
svoje tvrdenie ohľadne totožnosti návrhov na začatie konania však navrhovateľ žiadnym spôsobom

nepreukázal.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS/148/2008-81 zo dňa 24. 6. 2008 vyplýva,
že okresný súd porušil základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd neprijatím jeho podania zo dňa 24. 7. 2006 urobeného elektronickou
formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Ústavný súd okresnému súdu prikázal

konať vo veci uvedeného podania podľa príslušných ustanovení O. s. p., pričom v odôvodnení nálezu
zdôraznil, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.

Podľa názoru odvolacieho súdu na splnenie príkazu ústavného súdu okresnému súdu, aby tento
o podaní navrhovateľa konal podľa príslušných ustanovení O. s. p. a pripísal mu účinky ako keby
bolo podané v roku 2006, je navrhovateľ povinný preukázať, že návrhy na začatie konania doručené

okresnému súdu v roku 2013 sú totožné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006 (napríklad
predložením originálneho nosiča DVD s pôvodnými elektronickými podaniami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom alebo iným spôsobom s porovnateľnou výpovednou hodnotou). Túto svoju
povinnosť si navrhovateľ nesplnil. Podľa zistenia odvolacieho súdu (zo spisu správy súdu sp. zn. Spr.
79/2013) okresný súd listom sp. zn. Spr. 492/2008 zo dňa 5. 2. 2013 po tom ako mu navrhovateľ v

roku 2013 doručil okrem iných aj predmetný návrh na začatie konania v prejednávanej veci na externom
hard disku, vyzval navrhovateľa na predloženie originálneho DVD nosiča s pôvodnými elektronickými
podaniami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom pôvodne podaného na okresný súd v roku
2006.

Z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25. 9. 2012 vo veci sťažnosti č. 50645/2008

navrhovateľa a 23 ďalších sťažností proti Slovenskej republike vyplýva, že európsky súd spojil všetkých
24 sťažností navrhovateľa na spoločné konanie a tieto odmietol ako neprijateľné; navrhovateľ sa
sťažnosťami domáhal vyslovenia porušenia jeho práva na prístup k súdu podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že v konaniach pred ústavným súdom
nedosiahol primeranú nápravu. Jedným z argumentov navrhovateľa bolo aj tvrdenie, že po rozhodnutí

ústavného súdu o porušení jeho práva na súdnu ochranu, nemohol predložiť originálne DVD nosiče s
pôvodnými návrhmi z roku 2006 jednotlivým všeobecným súdom, pretože boli priložené k jeho ústavným
sťažnostiam a následne boli zaslané európskemu súdu v súvislosti s preskúmavanými sťažnosťami
a súčasne podľa znaleckého posudku bolo prakticky a právne nemožné vyhotoviť identické kópie
originálnych DVD nosičov s ich originálnou časovou stopou (bod 32 odôvodnenia rozhodnutia). Na

tento argument európsky súd uviedol, že vo formulári sťažnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je
výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti;
navrhovateľ napriek tejto inštrukcii k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče; navrhovateľ o ich
vrátenie nepožiadal; jeho argument o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je
preto neudržateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia).

Podanie návrhu na začatie konania na súd má významné procesnoprávne a hmotnoprávne účinky.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázal svoje tvrdenie o totožnosti predmetného
návrhunazačatiekonaniadoručenéhookresnémusúdudňa11.3.2013spôvodnýmnávrhomnazačatie
konania doručeným okresnému súdu v roku 2006 (hoci aj podľa citovaného rozhodnutia Európskeho
súdu pre ľudské práva mu v tom nebránila neprekonateľná prekážka). Preto podľa názoru odvolacieho

súdu nemožno postup okresného súdu, ktorý v dôsledku nepreukázania podmienok a dôvodnosti
výnimočného postupu vo vzťahu k zachovaniu účinkov pôvodného elektronického podania (podľa
záverov citovaného nálezu ústavného súdu), doručené návrhy zo strany navrhovateľa zapísal ako nové
návrhy na začatie konania, považovať za svojvoľný a nezákonný.Okresný súd správne vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania na súd, súdny poplatok stanovil v správnej výške a poučil navrhovateľa aj o možnosti
zastavenia konania ako následku nezaplatenia súdneho poplatku. Lehota na vyrubenie súdneho

poplatku navrhovateľovi za návrh podaný na súd v roku 2013 doposiaľ neuplynula. V dôsledku
nezaplatenia súdneho poplatku navrhovateľom v stanovenej lehote okresný súd dôvodne konanie o
návrhu navrhovateľa zastavil. Odvolanie navrhovateľa preto nebolo dôvodné a odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151

ods. 1 O. s. p. v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, návrh na rozhodnutie o trovách konania však nepodal a ani mu žiadne
trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú. Samotný navrhovateľ návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania tiež nepodal (§ 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.