Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/525/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512201691
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512201691.1

Uznesenie

Krajský súd V Trenčíne v právnej veci navrhovateľa I., so sídlom N. S.., Q. X, IČO XX XXX XXX, právne
zastúpený V., so sídlom N., A. X, IČO XX XXX XXX proti odporkyni O. P., bytom D. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Z., so sídlom N., T. X, IČO XX XXX XXX, zastúpeného C., so
sídlomN.,Z.X,IČOXXXXXXXX,ozaplatenie1.434,58Eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaa
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 11C/259/2012-74,

takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 189,82 Eur, do troch dní, na účet zástupcu
vedľajšieho účastníka.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
v sume 20,32 Eur, na účet zástupcu vedľajšieho účastníka, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením konanie zastavil. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľoviuložilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonaniavsume97,68Eur.
Vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 2,88 Eur a rozhodol, že navrhovateľovi
sa vracia súdny poplatok 79,37 Eur prostredníctvom Daňového úradu N.. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Keďže navrhovateľ bližšie neuviedol a ani inak nebol zistený

dôvod späťvzatia návrhu, skonštatoval, že navrhovateľ späťvzatím zavinil zastavenie konania, s čím
ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. spája povinnosť navrhovateľa uhradiť trovy konania. Odporkyni súd
náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadala. Vedľajšiemu účastníkovi súd priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku 2,88 Eur za rovnopisy el. podania a z trov
právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie obsahujúce námietku premlčania (odmena
71,37 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH). Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa,

že združenie, vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa, by z povahy svojho predmetu činnosti nemalo
v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu a malo by byť schopné práva spotrebiteľov
hájiť samo. Tak ako nemožno vylúčiť právne zastúpenie osôb s právnickým vzdelaním, alebo dokonca
osôb vykonávajúcich priamo právnické povolania, nemožno právne zastúpenie odoprieť ani združeniu,
i keď samo má ochranu práv ako predmet svojej činnosti. Výšku odmeny za jeden úkon právnej pomoci
určil súd podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. O režijnom paušále rozhodol

súd podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a o dani z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Ako základ
pre výpočet odmeny použil súd iba istinu uplatneného nároku. Započítanie príslušenstva do základu
odmeny by bolo v tomto prípade nedovoleným uplatnením príslušenstva z príslušenstva. Za prevzatie
zastúpenia a prvú poradu súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal pre ich neúčelnosť. Z obsahu
spisu je zrejmé, že k prevzatiu zastúpenia vedľajšieho účastníka (vrátane prvej porady) došlo
bez akejkoľvek znalosti predmetu konania, teda bez znalosti právnej stránky veci. Právna pomoc bola

pri tomto úkone úplne bezúčelná a náhrada trov vedľajšiemu účastníkovi za ňu nepatrí.Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho

konania 19,33 Eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.
Zastával názor, že vedľajší účastník, združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Nevidí preto význam v právnom zastúpení vedľajším účastníkom. Samotné združenia majú vo svojich
radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa pritom môžu podľa

§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať aj podporu ministerstva. Zastával názor, že pokiaľ
sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho
zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti.
Poukázal na vlastnú skúsenosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav
konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov. Združenie nemá tak žiadnu vedomosť o predmete a stave konania, preto je

nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava
a prevzatie zastúpenia. Uviedol, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom, v ktorých pre
vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania. V zmysle § 142 O.s.p. vyslovil názor, že
trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Upozornil na to, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšieho účastníka súd neporušuje základné

právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, čo vyplýva aj
z nálezu II.ÚS 78/03. Povinnosťou súdu je, aby sa pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania
zaoberal jej účelnosťou.

Výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka napadol odvolaním aj vedľajší účastník. Navrhol, aby
krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 189,82 Eur.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 52,19 Eur. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca bol v konaní v plnom
rozsahu úspešný vďaka úkonu (vznesenej námietke premlčania) vedľajšieho účastníka. Neúspešný
navrhovateľ je tak povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania.

Uviedol, že pri určení výšky priznaných trov súd postupoval svojvoľne, keď vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal odmenu za úkon prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom, ktorú vedľajší účastník
uplatňoval. Uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka právnu vec riadne prevzal a s vedľajším
účastníkom na prvej porade prerokoval postup v konaní, preto nevidí dôvod pre nepriznanie náhrady
trov za úkon prevzatie veci, vrátane prvej porady s klientom. Vo svojom odvolaní poukázal podporne

na rozhodovaciu činnosť krajských súdov, najmä na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29.01.2013, č.k. 6Co/280/2012-90, v ktorom sa krajský súd osobitne vysporiadal s otázkou náhrady trov
právneho zastúpenia a uviedol, že pre priznanie odmeny právnemu zástupcovi za prevzatie a prípravu
zastúpenia nie je potrebné preukazovať, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým
materiálom, podstatou je tá skutočnosť, či prevzal zastupovanie vedľajšieho účastníka, ktorá v konaní

nebola spornou, a či išlo o účelný úkon.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka zotrval na svojich
tvrdeniach v podanom odvolaní a zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej
sa trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu, je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
zisťuje, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Podľa druhej vety

§ 146 ods. 2 O.s.p. zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie odporcu,pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania.
Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo
k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha a len preto navrhovateľ

vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa a právo odporcu na náhradu trov konania podľa vety prvej
§ 146 ods. 2 O.s.p. môže spočívať v tom, že navrhovateľ podal návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol
splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby
odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných dôvodov.

V predmetnej veci navrhovateľ svojím písomným podaním vzal návrh v celom rozsahu späť a navrhol,

aby súd konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči
odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho,
že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom navrhovateľ domáhal. V zmysle ust. § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p. je preto navrhovateľ povinný nahradiť trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských,

môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Spotrebiteľské združenia OSA má oprávnenie v
tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu, účasť v konaní mu je umožnená podľa
ust. § 93 ods. 2 O.s.p.

V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý uložil

navrhovateľovi zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako rovnocennému
účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa
(odporcu), čím mu v súlade s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. nemožno uprieť právo na náhradu trov
konania, keďže vedľajší účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods. 4 veta
prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Možno preto súhlasiť s názorom vedľajšieho účastníka, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc,
ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho zastúpenia
advokátom a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne
tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, že vedľajší
účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej

existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ
ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami navrhovateľa, že
vedľajší účastník sa vo svojich podaniach opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností
vzťahujúcich sa na predmet sporu. Pokiaľ aj vedľajší účastník vo svojej argumentácii používa argumenty
vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje. Nemožno

prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa
rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za účelne vynaložené považoval aj trovy spočívajúce
v poskytnutej právnej službe - a to za prevzatie a prípravu zastupovania podľa § 14 ods. 1 písm. a)
(prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby, vrátane prvej porady s klientom) a zhodne ako súd

prvého stupňa za účelne vynaložené považoval aj trovy za písomné podanie na súd alebo iný orgán vo
veci samej, vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 22.03.2013,
ktoré vedľajší účastník súdu zaslal na základe predvolania na pojednávanie (§ 14 ods. 1 písm. b)
vyhláškyč.655/2004Z.z.).Vdanomprípadeodvolacísúdsúhlasísnámietkouvedľajšiehoúčastníka,že
odmena za úkon právnej služby, spočívajúci v odmene za prípravu a prevzatie nie je úkonom neúčelným.

Pokiaľ účastník využije svoje ústavné právo dať sa v konaní zastúpiť, logicky vzniká prvý úkon, ktorým jepríprava a prevzatie zastúpenia, ktorý prirodzene a bezprostredne predchádza ďalšiemu úkonu, ktorým
v danom prípade bolo písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 22.03.2013.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov prvostupňového konania spočívajúcu v odmene za
právne zastúpenie za 2 úkony právnej pomoci po 71,37 Eur (§ 14 ods. 1 písm. a) prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, § 14 ods. 1 písm. b) - písomné podanie na súd alebo iný
orgán vo veci samej podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení do 30.06.2013), režijný paušál
7,63 Eur za úkon vykonaný v roku 2012 a režijný paušál 7,81 Eur za úkon vykonaný v roku

2013 podľa § 16 ods. 3 vyhlášky + 20 % DPH, spolu trovy prvostupňového konania vo výške 189,82 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 20,32 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 189,82 Eur, predstavujúca náhradu
trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 18,26
Eur, znížená na 1-icu základnej sadzby, t. j. 9,13 Eur za podanie odvolania, režijný paušál 7,81
Eur a 20 % DPH, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 20,32 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .