Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611205181
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2611205181.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska
5, proti odporcovi: P. B., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Q., č. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený
súdom ustanovenou opatrovníčkou: V. A., pracovníčka Okresného súdu Senica, o zaplatenie 479,42 € s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Senici č. k. 6C/62/2012-74

zo dňa 5. septembra 2012 v zamietajúcej časti a súvisiacej časti náhrady trov konania takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa sa v zamietajúcej časti a súvisiacej časti náhrady trov konania r u š í a vec
sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Senica číslo konania 6Ro 97/2011-45 zo
dňa 12.10.2011. Rozhodol, že odporca je p o vinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1,99 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 28.6.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Zmluvouopostúpenípohľadávokzodňa11.12.2008medziTelefónicaO2Slovakia,s.r.o.akopostupcom
a navrhovateľom ako postupníkom došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na navrhovateľa. Súd
mal pritom z výpisu právneho predchodcu navrhovateľa preukázané, že právny predchodca mal voči
odporcom ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávku v sume 479,42 €. Zmluvou o pripojení zo dňa

17.1.2008 a jej dodatkom mal súd preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi 1 ks SIM karty s
telefónnym číslom XXXX XXX XXX, mobilný telefón zn. Samsung X530 brown - CBB500 a užívateľský
program „Pre mňa 70“. Z dodatku k zmluve mal súd tiež preukázané, že odporca sa podpisom zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,86 € za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo
zmluvy a dodatku k nej. Z faktúry č. 1000347554, splatnej dňa 29.2.2008 súd zistil, že navrhovateľ
vyfakturoval odporcovi cenu dodanej služby v sume 23,57 €, faktúrou č. 1000421643, splatnou dňa

31.3.2008, cenu dodanej služby v sume 72,79 €, faktúrou č. 100515691, splatnou dňa 2.5.2008, cenu
dodanej služby v sume 49,21 €, faktúrou č. 1000745300, splatnou dňa 27.6.2008, cenu dodanej služby
v sume 1,99 €, a zmluvnú pokutu v sume 331,86 €. Spolu vyfakturovaná suma 479,42 €, ktorú odporca
neuhradil vôbec, a teda odporcom neuhradená cena poskytnutých služieb predstavuje sumu 479,42 €.
Súd mal preukázané, že faktúra č. 1000347554 sa stala splatnou dňa 29.2.2008, faktúra č. 1000421643
dňa 31.3.2008 a faktúra č. 100515691 dňa 2.5.2008. Keďže premlčacia doba podľa ustanovenia § 101

Občianskeho zákonníka je tri roky, právo navrhovateľa vymáhať vyššie uvedené faktúry od odporcu je
premlčané, nakoľko návrh bol podaný na súde až dňa 20.5.2011 a odporca v konaní namietol premlčanie
práva. I keď navrhovateľovo právo na zaplatenie dlhu odporcom premlčaním nezaniklo, súd mu toto
právo kvôli vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu nemôže v súdnom konaní priznať. Na
základe uvedených skutočností súd žalobu v tejto časti zamietol.

Vyššie uvedená zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, keďže k jej uzatvoreniu

došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom.Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú

nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo
značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti

spotrebiteľ dovolával. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom
tlačive,doktoréhosalenvpisujúpožadovanéúdaje,nazákladečohospotrebiteľnemámožnosťžiadnym
spôsobom ovplyvniť jej obsah. V zmysle uvedeného sa súd pri posudzovaní predmetnej zmluvy ako
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 2 a § 53 ods. 5 OZ zaoberal platnosťou jednotlivých jej
dojednaní z hľadiska, či svojím obsahom alebo účelom neobchádzajú ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, alebo či jednotlivé dojednania neobsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú ich

absolútnu neplatnosť. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje
Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm. k) aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohodnutie zmluvnej
pokuty za nezaplatenie dohodnutých splátok sa považuje za sankciu spojenú s nesplnením záväzku,
pričom súd prihliada pri posudzovaní jej výšky na dôležitosť a význam povinnosti, ktorá je pokutou

zabezpečená. Pokiaľ je výška zmluvnej pokuty dohodnutá v spotrebiteľskej zmluve neprimerane vysoko
v pomere k celkovému zmluvnému záväzku, ide o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5
OZ absolútne neplatná. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný
tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. V prípade, že dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu
za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Predmetné
ustanovenie vyžaduje, aby dodávateľ pri vytváraní podmienok v spotrebiteľských zmluvách konal v
súlade s dobrými mravmi, nakoľko spotrebiteľ nemá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom
na rozsah a formu zmluvných podmienok reálnu možnosť ovplyvniť ich obsah, prípadne ich vôbec

pochopiť. Zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá plní funkciu zabezpečovacieho
prostriedku pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Jej výška, napriek tomu, že ju zákon nijakým
spôsobom neohraničuje, by mala byť v súlade s ust. § 3 ods. 1 OZ, teda v súlade s dobrými mravmi. Nie
je preto prijateľné, aby spotrebiteľovi vznikla povinnosť platiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu bez
ohľadu na to, či počas doby viazanosti 24 mesiacov porušil zmluvnú povinnosť na začiatku tejto doby

alebo až na jej konci. Dodávateľ neprihliadal v tomto smere na tie situácie, v ktorých by odporca ako
spotrebiteľ mohol po celú dobu viazanosti riadne plniť svoje povinnosti a zmluvu ukončiť až jeden mesiac
pred uplynutím tejto doby. Súd neprijateľnosť zmluvnej pokuty vyhodnotil v kontexte s ustálenou súdnou
praxou a právoplatnou judikatúrou, poukazujúc na rozsudok KS v Prešove, sp. zn. 15Co 52/2011, a preto
rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z
omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Súd preto dospel k záveru,
že navrhovateľ žiada oprávnene úrok z omeškania, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne, ktorý je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a
to od 28.6.2008 do zaplatenia zo sumy 1,99 €.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v
konaní úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi
v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ, teda v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 331,86 eur. Poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

na článok II v bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení. Poukázal na všeobecnú úpravu zmluvnej pokuty v
ustanoveniach Občianskeho zákonníka a v niektorých ustanoveniach Obchodného zákonníka. Zmluvná
pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie, aplikácia si musia zmluvné strany v
zmluve dohodnúť v písomnej forme. Navrhovateľ má zato, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo
k písomnej dohode o zmluvnej pokute, ktorá bola špecifikovaná v dodatku, ktorý odporca podpísal a

vyjadril tak súhlas s jej obsahom a jej výškou. Odporca sa dostal do omeškania so splácaním faktúr zaposkytnuté služby v zmysle Zmluvy o pripojení a v znení dodatku. Odporcovi bol poskytnutý mesačný
program Pre mňa 70, v rámci ktorého čerpal výhody uvedené v dodatku a bol mu poskytnutý aj mobilný
telefón v hodnote 4.044 SK len za cenu 1.- SK. Odporca porušil povinnosti vyplývajúce zo záväzkového

vzťahu a v súlade s ustanovením článku II bod 2.3 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi zmluvnú
pokutu, ktorá pozostáva z ceny telefónu Samsung X 530 vo výške 4.044 SK to znamená 134,24 eur. V
dodatku je uvedené, že odporca zaplatil za mobilný telefón jedno SK, pričom podľa vianočnej ponuky
je cena predmetného mobilného telefónu 4.044 SK to znamená, že v prípade porušenia zmluvných
podmienok v zmysle bodu 2.3 dodatku bol odporca povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu

spočívajúcu v cene telefónu a paušalizovanej náhrady škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny. Bolo preukázané, že odporca porušil povinnosť
porušil zmluvné povinnosti teda riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté a postupcom poskytnuté služby
nevykonal. Zmluvnou pokutou si navrhovateľ zabezpečoval návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej
ceny telefónu, ktorý bol odporcovi poskytnutý v rámci zvýhodnenej ceny. Vzhľadom k tomu navrhovateľ
považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú, pretože jeho hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na

ktorej sa zmluvné strany písomne dohodli, pre prípad nesplnenia povinnosti zo strany klienta ho prinúti
dodržiavať zmluvné ustanovenia. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu 1. stupňa
zmenil podľa ustanovenia § 220 O.s.p. a vyhovie návrhu v zamietajúcej časti na zaplatenie zmluvnej
pokuty alebo podľa ustanovenia § 221 O.s.p. vec zruší a vráti súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov v odvolacom konaní za 1 úkon vo výške 29,88 eur s DPH a režijného paušálu

vo výške 9,16 eur spolu 39,04 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prihliadnuc na to, že v konaní sa prvostupňový súd
dopustil vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), na ktorú
musel prihliadnuť, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,

ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím

možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne azrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na jednej strane zdôvodňuje súd, že z dodatku k zmluve mal súd preukázané, že odporca sa

podpisom zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 331,86 € za nesplnenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy a dodatku k nej. Z faktúry č. 1000347554, splatnej dňa 29.2.2008 súd zistil,
že navrhovateľ vyfakturoval odporcovi cenu dodanej služby v sume 23,57 €, faktúrou č. 1000421643,
splatnou dňa 31.3.2008, cenu dodanej služby v sume 72,79 €, faktúrou č. 100515691, splatnou dňa
2.5.2008, cenu dodanej služby v sume 49,21 €, faktúrou č. 1000745300, splatnou dňa 27.6.2008, cenu

dodanej služby v sume 1,99 €, a zmluvnú pokutu v sume 331,86 €. Spolu vyfakturovaná suma 479,42
€, ktorú odporca neuhradil vôbec, a teda odporcom neuhradená cena poskytnutých služieb predstavuje
sumu 479,42 €. Súd mal preukázané, že faktúra č. 1000347554 sa stala splatnou dňa 29.2.2008,
faktúra č. 1000421643 dňa 31.3.2008 a faktúra č. 100515691 dňa 2.5.2008. Keďže premlčacia doba
podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky, právo navrhovateľa vymáhať vyššie

uvedené faktúry od odporcu je premlčané, nakoľko návrh bol podaný na súde až dňa 20.5.2011 a
odporca v konaní namietol premlčanie práva. Ale na druhej strane sa odkazom na § 53a, ods. l,
2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

tejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný
zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe tejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Z vykonaného dokazovania a

zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne len v tej časti, ktorej
súd vyhovel, teda iba v časti zaplatenia dlžnej sumy odporcom za poskytnuté služby vo výške 1,99 €.
Žalovaná suma pritom pozostávala zo sumy 147,56 € za nezaplatené služby a zo sumy 331,86 € za
dohodnuté zmluvné pokuty. Vznesenú námietku premlčania však posudzoval nie k celkovej pohľadávke,
ale iba k časti kde návrh zamietol. Navyše argumentuje určením neprijateľnej podmienky, k čomu však

odvolací súd dodáva:

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa nasledovne :

- v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007.
Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v
ostatnomznenímáv§3ods.3zakotvené,žekaždýspotrebiteľmáprávonaochranupredneprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. OZ č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. §
52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou
od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3
cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Predmetný právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti akododávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou a treba naň aplikovať všetky
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho

zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné

a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné

pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväznépre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže

existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom

v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na
navrhovateľovi ako dodávateľovi.

Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku

rozhodnutia.

Prvostupňový súd, keďže zamietal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z toho dôvodu, že ustanovenia
o zmluvnej pokute ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, mal v zmysle ust. § 153
ods. 4 O.s.p. výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia aj bez návrhu, ukladá mu to

priamo ustanovenie zákona, pretože vyslovuje, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná a nepriznal takto plnenie z dôvodu takejto podmienky dodávateľovi, tzn. navrhovateľovi,
v tejto časti návrh zamietol. Povinnosťou súdu bolo teda okrem zamietnutia žaloby vo výroku, výslovne
uviesť zmluvnú podmienku, ktorú určil za neprijateľnú. Bolo povinnosťou súdu uviesť vo výroku rozsudku
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach, ktorú

považoval za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, pretože na nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky. (§ 153 ods. 4 O.s.p.)

Neuvedením tejto podmienky sa stalo rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným pre
nezrozumiteľnosť, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, čo bolo dôvodom zrušenia
rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) aj h) O.s.p. a vrátenie veci súdu prvého stupňa podľa ust.

§ 221 ods. 2 O.s.p. (aj s výrokom o trovách konania, ktorý závisí od tohto rozhodnutia a zároveň bol
tiež napadnutý odvolaním).

Úlohou súdu prvého stupňa bude vydať rozsudok, kde, ak určí, že určitá zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (v danom prípade zmluvná pokuta), tak výslovne musí uviesť
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku, nestačí len zamietnuť túto časť nároku navrhovateľa.

Preto musí prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné
a zrozumiteľné. Odvolací súd musel na túto vadu prihliadať, pretože mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Výslovné uvedenie zmluvnej podmienky, ktorú určil súd za neprijateľnú vo výroku
rozsudku, vyplýva priamo zo zákona z ust. § 153 ods. 4 O.s.p. Dôkazné bremeno preukázať, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho

zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), je na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Opakovaneposúdi však námietku premlčania, pretože vo vzťahu k hlavnej pohľadávke ju nepovažoval za premlčanú
a vo vzťahu k príslušenstvu ju akceptoval

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.