Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8804111485
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8804111485.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnému: H. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Y. XX,
o vymoženie pohľadávky 617,07 eur (18.590,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 12.2.2013 pod č.k. 7Er/73/2004-54, a o návrhu
oprávneného na prerušenie konania zo dňa 1.3.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení.

Z a m i e t a žiadosť oprávneného zo dňa 1.3.2013 na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zároveň ju zastavil. Súčasne vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustaním § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.1.2004 sa doručením návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi začalo exekučné konanie o vymoženie pohľadávky vo výške 617,07 eur s prísl.
na podklade exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica spísaná dňa 11.11.2003 v Partizánskom
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom č. N 4797/2003, NZ 10376/2003. Preskúmaním zmluvy o úvere,
ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 3.9.2003, zistil, že súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj
splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok
z tejto zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa
zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Udelenie splnomocnenia
ako jednostranný právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Povinný teda
splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok, ktorý vznikne
či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a
konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože
neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či
vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti
nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený
v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne úzko spolupracuje s týmto
advokátom. Uzavrel, že exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná s advokátskym koncipientom Mgr.
Tomášom Kušnírom, je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie oprávnený, ktorým žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s predmetným uznesením a vytýkal
súdu prvého stupňa, že tento rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu,
ktorý vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne. Uviedol, že súd nie je legitímne schopný
vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania
exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom
garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje
právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon práva vyplývajúceho
z obsahu notárskej listiny. Mal za to, že všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Povinnému nič nebránilo
využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure alebo domáhať sa náhrady
škody. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného
súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v
opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania teda nie je oprávnený posudzovať
jej vecnú správnosť. Nedisponuje totiž právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne
dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného došlo k zmareniu
exekúcie. Voči povinnému je v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene
ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že
plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázal aj na to, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo aj na to, aby
predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného
právneho úkonu.

Zároveň v odvolaní oprávnený žiadal prerušiť konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na tieto
predložené prejudiciálne otázky:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Ak okresný súd v súvislosti s notárskou zápisnicou
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil, správne zistil skutkový stav a správne ho aj
právne posúdil. Preto v tejto časti odvolací súd odkazuje na jeho zdôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutom výroku a k odvolacím dôvodom oprávneného
odvolací súd dopĺňa:

V odvolaní oprávnený napadá predovšetkým to, že súd prvého stupňa ako súd exekučný nesprávne
vec právne posúdil, ak Notársku zápisnicu zo dňa 11.11.2003 pod č. N 4797/2003, NZ 103769/2003 vo

všetkých jej súvislostiach posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý má za následok aj neplatnosť tohto
exekučného titulu.

Je nepochybné, že v predtlači Zmluvy o úvere zo dňa 3.9.2003 (č. l. 5) je uvedené meno
splnomocneného zástupcu povinného, ktorého si nepochybne nevybral slobodne, a preto takýto úkon
je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. K tomu, že si zástupcu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru povinný nevybral slobodne, nasvedčuje aj text
plnomocenstva, umiestnený v zmluve o úvere, keď pozornosť dlžníka je zameraná na obsah hlavnej
zmluvy. Aj text splnomocnenia nasvedčuje tomu, že nejde tak o obhajobu záujmov zastúpenej, ako o
to, aby bol zabezpečený skorší exekučný titul bez toho, aby predtým prebehlo súdne konanie. Z týchto
hľadísk teda súd prvého stupňa správne postupoval, ak právny vzťah zastúpenia povinného považoval
za neplatný, a teda splnomocnenec nemal ani oprávnenie do uvedenej notárskej zápisnice zahrnúť
právny záväzok povinného, ktorý obsahoval dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Preto notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom v
zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. To, že túto okolnosť konštatuje exekučný súd až po
vydaní poverenia, znamená len to, že bol oprávnený exekúciu zastaviť v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ v
spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti odvolací dôvod, že predmetná notárska
zápisnica je platným exekučným titulom, nemožno uznať.

V súvislosti s odvolacou námietkou oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu napadnutého uznesenia, odvolací súd dopĺňa,
že v štádiu exekučného konania súd
nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až
§ 124 O.s.p.), ale vychádza z tvrdení oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z
exekučného titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je
zamerané na posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na
pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Ak teda oprávnený vyvodzuje existenciu
procesnej vady konania, zrejme v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda že súdy vykonali
„dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jeho neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú.
Namietaným postupom exekučného súdu nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných
oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o neprípustnosti
a zastavení exekúcie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní oprávnený navrhol prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní EÚ až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na už vyššie uvedené prejudiciálne
otázky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie
odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález
o otázkach, ktoré sa týkajú:

a/ výkladu zmlúv;

b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na
Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol.

Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie
je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa
na Súdny dvor Európskej únie.
Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v
súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Odvolací súd podotýka, že citované ustanovenie O.s.p. predpokladá rozhodnutie súdu, že požiada
Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd
nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením a ani nepovažuje za potrebné rozhodnúť, že požiada Súdny
dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych otázkach predovšetkým z dôvodu, že
v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava
vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu Smernice
Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávneným podaný návrh na prejudiciálne konanie
Európskemu súdnemu dvoru nepredložil, a to zároveň aj z ďalších týchto dôvodov:

Čo sa týka prvej otázky ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s notárskou zápisnicou
ako exekučným titulom, odvolací súd je toho názoru, že ak týmto uznesením potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku o nepripustení a zastavení exekúcie z dôvodov uvedených aj exekučným
súdom, že notárska zápisnica pod vyššie uvedeným číslom zo dňa 11.112003 nie je exekučným titulom,
túto predloženú prejudiciálnu otázku nie je potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru ES.
Ako ďalší dôvod, prečo nie je potreba rozhodnúť o požiadaní Súdneho dvora ES o rozhodnutie o tejto
otázke, je to, že uvedenú neplatnosť právneho vzťahu zastúpenia povinného ako dlžníka advokátom
Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocneným na uzavretie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
a zároveň na uznanie záväzku povinného z poskytnutého úveru, konštatuje aj doterajšia zaužívaná
judikatúra.

Keďže v danom prípade predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom (exekučný titul
absentuje), nie je potrebné riešiť ani druhú v poradí prejudiciálnu otázku ohľadom zabránenia
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s odkazom na Smernicu 93/13/EHS.

V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia § 109
ods. 1 písm. c) O.s.p., je procesným úkonom súdu, ktorý závisí od jeho úvahy, teda či požiada Súdny
dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (to je otázky týkajúcej
sa a./ výkladu zmlúv, alebo otázky b./ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo
agentúr Únie). Vnútroštátny súd teda nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania
(aj konania exekučného) na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru na vydanie
rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje
ustanovenia zákona platného v SR, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem EÚ. Cieľom
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ je totiž podľa uvedeného článku Zmluvy o fungovaní
EÚ (pôvodne č. 234 Zmluva o založení európskeho spoločenstva) zabezpečiť jednotný výklad a
aplikácie komunitárneho práva, a nie riešenie konkrétnych
sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov, a ani posudzovanie súladu vnútroštátneho
práva s komunitárnym právom. Posúdenie oprávneným navrhnutých otázok nie je súčasťou výkladu
komunitárneho práva, ale výhradne práva vnútroštátneho, na ktoré je (aj) v danej procesnej situácii
kompetentný súd prvého stupňa ako súd exekučný, resp. súd odvolací.

Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného zo dňa 1.3.2013 na prerušenie odvolacieho
konania zamietol pretože nevzhliadol ani dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie
o oprávneným navrhnutých prejudiciálnych otázkach.

Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania z dôvodu, že o trovách konania bude
rozhodovať prvostupňový súd po právoplatnosti jeho rozhodnutia. V súlade
s § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súčasne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.