Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/195/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112206328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112206328.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D., so sídlom v D., C. XX, IČO XX XXX XXX,
zastúpenému O., so sídlom v D., C. XX, IČO XX XXX XXX proti odporkyni C. J., bytom D., C. XX, za
účasti vedľajšieho účastníka V., I. XX, J., IČO XX XXX XXX, zastúpeného S.. Q. K., advokátom, so
sídlom v J., D. X, o zaplatenie 414,36 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín, č.k. 11C/85/2012-50 zo dňa 15. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka m e n í
tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 45,27 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám S.. Q. K..

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 82,42 Eur s

úrokmi z omeškania vo výške: 9,50 % ročne zo sumy 43,87 Eur od 06.04.2009
do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 18,09 Eur od 06.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
18,80 Eur od 06.06.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1,66 Eur od 06.07.2009 do
zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni pomernú náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý mal vo

veci zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z nej úspech, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu
v trovách právneho zastúpenia po 26,56 Eur/úkon (príprava a prevzatie veci, písomné vyjadrenie k
žalobe + 2 x 7,63 Eur paušál, spolu 68,38 Eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. V podanom odvolaní nesúhlasil
s výrokom o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka v sume 68,38 Eur.

Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne trovy konania neprizná a zaviaže vedľajšieho
účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Zdôraznil, že vedľajší účastník je v tomto
prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov. Združenie, ktorého hlavnou náplňou
jeho činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným

občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu.
Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého
bolo založené. V uvedenom prípade poskytol odporkyni právnu pomoc advokát, za služby ktorého
žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia, a preto vznikajú pochybnosti o účelnosti adôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do konania bol
zastúpený advokátom, hoci nevedel ešte, o akú právnu vec ide. Z uvedeného vznikajú pochybnosti o
účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Poukázal na to, že nepopiera ústavne

zaručenéprávovedľajšiehoúčastníkanaprávnupomoc,avšakspochybňujeúčelnosťvynaloženýchtrov
na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj
zákonom privilegovaného subjektu. Vedľajší účastník podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný
prihliadať z úradnej povinnosti. Považoval za potrebné poukázať na udelenú dotáciu Ministerstvom

hospodárstva SR na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi. Uvedenými dotáciami podporuje
ministerstvo odbornosť spotrebiteľských združení v oblasti ochrany práv spotrebiteľa a hradí výdavky
spotrebiteľských združení.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu
potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne

trovy odvolacieho konania. Zdôraznil, že O.s.p. vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby
sa dal ktorýkoľvek účastník zastúpiť advokátom. Považoval za účelné a v súlade so zásadami ochrany
spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje
spotrebiteľ a napomáhali uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb.
Už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý

je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, vystupovali laici združení v občianskom združení bez
právneho zastúpenia. Vyslovil názor, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol účelný, nakoľko
žaloba navrhovateľa bola nedôvodná. Vo svojom vyjadrení ponúkol analýzu výkladu pojmu „účelný“, a
to aj s poukazom na aktuálnu súdnu prax a právnu teóriu. Žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní vzal
na zreteľ aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si vo viacerých konaniach sústavne a vedome

uplatňoval proti spotrebiteľom neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá bola opakovane súdmi judikovaná a
prehlásená za neprijateľnú. Zastával názor, že pokiaľ navrhovateľ vedome a sústavne voči spotrebiteľom
skúša uplatňovať neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na neexistenciu databázy vyhlásených
neprijateľných zmluvných podmienok môže sa bežne stať, že iný súd mu plnenie prizná.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania (vo výroku

o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdujevnapadnutejčastipotrebnézmeniťpodľa§220O.s.p.Vovecibolorozhodnutébezpojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa žalobným návrhom, ktorý bol doplnený
na výzvu súdu, domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 414,36 Eur s príslušenstvom. Žiadal,

aby súd vo veci vydal platobný rozkaz. Podaním zo dňa 27.04.2012 oznámil vedľajší účastník vstup do
konania na strane odporkyne a zároveň požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania s
príslušnými prílohami. Žiadaný žalobný návrh okresný súd doručil zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa
15.06.2012. Vedľajší účastník podaním zo dňa 20.06.2012 namietal neprijateľnosť zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute a navrhol, aby súd nepriznal navrhovateľovi žalovanú zmluvnú pokutu, v

tejto časti žalobný návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy konania. Samostatným podaním zo dňa 20.06.2012 sa vedľajší účastník vyjadril
k účelnosti trov konania vedľajšieho účastníka. Okresný súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie
na termín 15.01.2013, ktorého sa nikto nezúčastnil. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok,
ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 82,42 Eur s úrokmi z omeškania vo

výške: 9,50 % ročne zo sumy 43,87 Eur od 06.04.2009 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy
18,09 Eur od 06.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 18,80 Eur od 06.06.2009 do
zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 1,66 Eur od 06.07.2009 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, v zostávajúcej časti návrh zamietol a zároveň rozhodol o trovách konania.
Rozhodnutie vo veci samej nebolo napadnuté odvolaním, odvolanie nesmerovalo ani proti

výroku o trovách konania vo vzťahu k odporkyni. Predmetom preskúmania odvolacímsúdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania
vedľajšieho účastníka v sume 68,38 Eur.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za

výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.

Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v
konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom
princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.
Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

V posudzovanej veci navrhovateľ nesúhlasí s povinnosťou náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi, namieta, že trovy vedľajšieho účastníka nezodpovedajú účelnému bráneniu uplatňovaného
práva.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného

predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských,
môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu, a keďže podľa ust.

§ 93 ods. 2 O.s.p. účasť v konaní mu je umožnená zákonom, nemusí preukazovať ani právny záujem
na výsledku sporu.

V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu vnikla navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože
sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil v záujme ochrany spotrebiteľa (odporkyne), čím mu v prípade

úspechu v tomto konaní nemožno uprieť právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší
účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník
má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Súdna prax sa už ustálila v názore, že vedľajší
účastník má právo na právnu pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť
prostredníctvom právneho zastúpenia advokátom a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade,

ak toto právo vznikne tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Neobstojí preto argumentácia
navrhovateľa, že vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a
má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam, keďže nemusí
preukazovať právny záujem na výsledku sporu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Neobstojí ani argumentácia, že
vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, odporcovi neposkytol pomoc

pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, keďže v uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu
pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ
ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd sa nestotožňuje s námietkami navrhovateľa, že
vedľajší účastník vo svojej právnej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia
týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej moci, nezávisle

od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ aj vedľajší
účastník vo svojej argumentácii používa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny
poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje. Nemožno prehliadnuť, že aj navrhovateľ v obdobných
právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu
známe z úradnej činnosti.

Pokiaľ ide o rozsah náhrady trov konania, je v posudzovanom prípade potrebné vychádzať zo základnej
zásady vyplývajúcej z ust. § 142 O.s.p., a to miery úspechu vo veci. Len ak má účastník plný úspech
vo veci, prizná sa mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p celá náhrada trov konania. Ak mal účastník úspech
len čiastočný, náhrada trov sa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelí, prípadne (ak úspech vyvážineúspech ) súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa
sa pri určení rozsahu trov konania týmito zásadami neriadil.

Vedľajší účastník oznámením o vstupe do konania na strane odporkyne vstúpil do konania,

predmetom ktorého bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 414,36 Eur. Navrhovateľ so žalobným
návrhom nedisponoval a súd rozsudkom rozhodol o celom žalobnom návrhu. Z uplatnenej sumy 414,36
Eur s prísl. vyhovel nároku v časti 82,42 Eur a zamietol nárok o zaplatenie 331,94 Eur s prísl. Úspech
navrhovateľa v časti o zaplatenie 82,42 Eur predstavuje 19,82 %, úspech odporkyne, resp.
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v zamietajúcej časti (ohľadne sumy 331,94 Eur) predstavuje

80,17 %. Po odpočítaní úspechu odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka na strane
odporkyne od úspechu navrhovateľa 80,17 % - 19,82 % zostane pomerný nárok odporkyne,
resp. vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 60,35 %. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
tak dôvodne patrí 60,35 % uplatnenej náhrady trov konania. Trovy vedľajšieho účastníka odporkyne
predstavujú odmenu za právne zastúpenie za 2 úkony právnej služby po 29,88 Eur (z tarifnej hodnoty
414,36 Eur), prevzatie a príprava a písomné vyjadrenie podľa § 10 ods. 1, §14 ods. 1 písm. a), b), §

16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., režijný paušál 2 x 7,63 Eur, spolu 75,02 Eur a z toho
60,35 % predstavuje sumu 45,27 Eur.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa
výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa § 220 O.s.p. zmenil.

V odvolacom konaní mal čiastočný úspech navrhovateľ aj vedľajší účastník na strane odporkyne, preto

odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. za použitia § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .