Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8Nt/96/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113011334
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113011334.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti odsúdenému Z. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
O. Y., F. N. a U. č. XX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
Ilava, o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 03.10.2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a prísediacich Júlie
Spustovej a Mgr. Petra Vojtěcha, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku sa návrh na povolenie obnovy konania trestnej veci
odsúdeného Z. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188
odsek 1 Trestného zákona a iné vedenej na Okresnej súde Trenčín pod sp. zn. 4T 90/2009 zamieta,
keďže súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.07.2013 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného Z. B. o povolenie obnovy

konania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 4T/90/2009 pre zločin
lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona a iné. Návrh odôvodnil
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým
bolo rozhodnuté, že v § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Trestného zákona slová v texte za bodkočiarkou
„súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s čl. 1 ods.
1 Ústavy. Nakoľko bola pri ukladaní trestu použitá asperačná zásada, týmto návrhom sa domáha, aby

mu súd znížil výmeru jeho trestu.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal výsluch odsúdeného, vykonal dokazovanie preštudovaním
spisového materiálu v trestnej veci pod sp. zn. 4T 90/2009, najmä rozsudkom Okresného súdu Trenčín
zo dňa 24.08.2009.

Z. B. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.08.2009 č. k. 4T 90/2009-196, právoplatným
24.08.2009 uznaný vinným, že

1/ dňa 29.02.2008 v čase o 00.30 hodine po predchádzajúcom slovnom konflikte medzi obvineným Z.
B. a poškodeným U. U. v parku na Pribinových sadoch v Novej Dubnici napadli U. U., ktorého zhodil
obvinený Z. B. na zem, kde mu dal tri facky, následne obvinený U. G. stúpil poškodenému nohou na

hlavu, po čom obvinený U. T. bil poškodeného päsťou ruku do oblasti tváre, pričom mu vzali mobilný
telefón zn. Motorola a bankomatovú kartu Home Credit, vynútili si oznámenie čísla PIN kódu karty,
následne obvinený U. G. sa pokúsil vykonať výber peňazí z bankomatu, vzhľadom na vyčerpaný denný
limit sa mu nepodarilo vybrať finančnú hotovosť, počas čoho obvinený Z. B. a obvinený U. T. kľačali
nohami na rukách poškodeného, následne obvinení z miesta útoku odišli, pričom poškodený U. U. utrpel
povrchové oderky tváre, pomliaždeniny, opuch, pomliaždeniny a zlomeninu nosových kostičiek

2/ dňa 02.03.2008 v čase o 18.30 hodine v pohostinstve Viktória tzv. Šopa v Novej Dubnici na Mierovom
námestí, po predchádzajúcom verbálnom konflikte s inou osobou fyzicky napadli G. F., ktorého sotil nastôl, kde ho viackrát udrel päsťou do oblasti tváre, upustil od fyzických útokov, následne obaja vyšli von,
kde pred pohostinstvom obvinený poškodeného sotil na zem, kde ho udieral päsťami po celom tele, tvári
a nose, čím mu spôsobil zlomeninu nosovej kosti bez posunu, zmliaždenia, odreniny tváre, zlomeninu

IV. záprstnej kosti pravej ruky s dobou liečenia od 02.03.2008 do 31.03.2008 s dobou obmedzenia v
bežnom spôsobe života od 02.03.2008 do 31.03.2008,

čímspáchalvbode1/rozsudku-zločinlúpeževspolupáchateľstvepodľa§20k§188odsek1Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického

platobného prostriedku a inej platobnej karty v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 219 odsek 1 Trestného
zákona, v bode 2/ rozsudku - prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 55 (päťdesiatpäť) mesiacov, so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený na verejnom zasadnutí žiadal prejednať jeho návrh na povolenie obnovy.

Prokurátor okresnej prokuratúry žiadal návrh zamietnuť.

Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s

ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne

niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými
zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o
predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku
1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a

ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o
konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o konaní pred ústavným súdom“), ak súd

v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125
Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho
predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení
Trestného poriadku.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 ods. 4 Tr. por. skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej
republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 394 ods. 5 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v

predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Po preskúmaní podaného návrhu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal odsúdený, ktorý je na
podanie takéhoto návrhu oprávnenou osobou, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne, ktorého je
prípustná obnova konania a zároveň nie je obnova konania vylúčená podľa § 395 Tr. poriadku, sú teda
splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného.

Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. PL.US 106/2011 - 85 súd
takto rozhodol: v paragrafe 41 ods. 2 zákona číslo 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody „nie sú v súlade s článkom 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len
„nález Ústavného súdu“).

Podľa názoru súdu rozhodnutie ústavného súdu ako také nie je obligatórnou podmienkou povolenia
obnovy konania, nakoľko samotné ust. § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom odkazuje na
postup podľa Trestného poriadku. Práve tento odkaz robí Trestný poriadok a § 394 Tr. poriadku
ustanovením lex specialis k § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom. V opačnom prípade by sa
z mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania stalo formálne konanie s jediným výsledkom

- povolením obnovy konania v každej veci na ktorú má dopad nález ústavného súdu, bez skúmania
a posúdenia či trest uložený v pôvodnom konaní je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo
k pomerom páchateľa. To znamená, že ustanovenie § 41b zákona o konaní pred ústavným súdom
(hoci odkazuje na postup podľa Trestného poriadku) by nútilo súd nerešpektovať a neskúmať splnenie
druhej podmienky § 394 Tr. poriadku. Tým by súdu bolo odňatá možnosť dispozičného rozhodovania a

došlo by k zmene zmyslu, charakteru i povahy samotnej obnovy konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku na formalistické povolenie obnovy konania bez zamyslenia sa na tým či je resp. môže byť
povolenie z hľadiska primeranosti trestu opodstatnené alebo nie. Obnova konania, pokiaľ ide o výrok o
treste, by mala slúžiť na nápravu trestu, ktorý sa javí byť neprimeraným v dôsledku použitia ústavným
súdom zrušeného ustanovenia a nie na formálnu nápravu rozhodnutia ako takého v dôsledku použitia

zrušeného ustanovenia Trestného zákona.

Vkonaníoobnovesanepreskúmavazákonnosťaodôvodnenosťpôvodnéhorozhodnutia,aleposudzuje
sa výlučne otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme v spojení s dôkazmi už vykonanými
môžuodôvodniťinénežpôvodnéprávoplatnérozhodnutieovineatreste.Súdtedanemôžebezďalšieho

prevziať nové skutočnosti či dôkazy, bez toho aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam a dôkazom, z
ktorých vzišlo pôvodné skutkové zistenie. Nie každá nová skutočnosť či dôkaz sú tak spôsobilé vyvolať
následky predvídané v § 394 ods. 1 Trestného poriadku. (ÚS ČR 19/2004-u).

Záver súdu o tom či existencia nových skutočností či nových dôkazov je spôsobilá odôvodniť iné než

pôvodnéprávoplatnérozhodnutie,nemožnoustáliťinýmprocesnýmpostupom,lenporovnanímdoposiaľ
vykonaných dôkazov s dôkazným významom novo tvrdených skutočností alebo novo vykonaných
dôkazov, a to v intenciách ust. § 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom taký postup nie je v rozpore s
požiadavkami vyplývajúcimi z ust. § 2 ods. 19 Trestného poriadku. Preto už v rámci konania o návrhu na
povolenie obnovy konania (iudicium rescindens) musí súd hodnotiť nové skutočnosti a nové dôkazy z

hľadiska ich významu vo vzťahu k preskúmavanému právoplatnému rozhodnutiu a nemôže sa obmedziť
len na strohé konštatovanie ich existencie s tým, že k hodnoteniu nových skutočností alebo dôkazov
pristúpi až potom ako na ich podklade povolí obnovu konania. (TR NS 39/2007 - T, podobne aj NS
8/2001-T 218 a R 72/1980).

V čase podania návrhu na obnovu konania teda existovala nová skutočnosť neznáma súdu v čase, keď
rozhodoval o vyššie uvedenom treste pre odsúdeného, pričom touto je práve vyššie citovaný nález
Ústavného súdu, ktorý okamihom jeho vyhlásenia spôsobil zmenu právnej normy, ktorou sa súd riadil
pri ukladaní trestu. Tým je naplnený prvý predpoklad na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods.
1 Tr. poriadku. Ďalším predpokladom na povolenie obnovy konania je, že táto nová skutočnosť alebo

dôkaz by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bolo v zrejmom rozpore s
účelomtrestualebovzhľadom,naktoréupustenieodpotrestaniaaleboupustenieoduloženiasúhrnnéhotrestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v
zrejmom rozpore s účelom trestu.

Oba uvedené predpoklady teda 1. existencia novej skôr neznámej skutočnosti alebo dôkazu a 2.
spôsobilosť tejto novej skutočnosti alebo dôkazu privodiť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o
treste musia byť súčasne splnené na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na povolenie obnovy konania.

Ako už bolo uvedené existenciu 1. predpokladu - novej skôr neznámej skutočnosti považuje súd za

preukázanú v podobe nálezu Ústavného súdu, pričom na povolenie obnovy konania je potrebné zistiť
či v dôsledku stratu činnosti § 41 ods. 2 Trestného zákona prvá veta, časť za bodkočiarkou pôvodne
uložený trest je v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh
trest uje v zrejmom rozpore s účelom trestu (2. predpoklad).

Ústavným súdom bolo za ústavne nekonformné vyhlásené znenie „súd uloží páchateľovi trest nad

jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby“, nakoľko uvedené znenie neumožňovalo dostatočne
individualizovať trest. Nález Ústavného súdu sa teda dotkol textu za bodkočiarkou. Znenie „ak súd
ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej
sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu“ zostalo nálezom

nedotknuté. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu je naďalej v súlade s ústavou.

Odsúdenému bol v konaní sp. zn. 4T 90/2009 ukladaný úhrnný trest za viac úmyselných trestných činov,
z ktorých jeden bol zločinom, spáchaných dvoma skutkami, čo znamená, že v tomto prípade sú splnené
zákonné podmienky na uloženie trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona. Trestná sadzba trestného činu

lúpeže (ako trestného činu zo spáchaných trestných činov najprísnejšie trestného) podľa § 188 ods. 1
Tr. zákona je v rozpätí 3 - 8 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu sa jedná o
rozpätie 3 - 10 rokov a 8 mesiacov. V konaní sp. zn. 4T/90/2009 bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 55 (päťdesiatpäť) mesiacov. Vzhľadom na charakter spáchaných trestných činov
a na všetky okolnosti prípadu, najmä so zohľadnením osobných pomerov obžalovaného, pre celkové

dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j.
dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku,
považuje súd tento trest aj po účinnosti nálezu Ústavného súdu naďalej za primeraný, zákonný a
dostatočný trest. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Tdo 84/2012 zo dňa 13.02.2013 v ktorom sa uvádza, že „súdy môžu aj naďalej ukladať páchateľom

trestných činov, ak sú splnené podmienky, sprísnené tresty podľa tzv. asperačnej zásady, pričom nie sú
viazané trestnou sadzbou nachádzajúcou sa nad jednou polovicou takto zvýšenej trestnej sadzby.“ Z
uvedeného vyplýva, že trest odňatia slobody uložený v pôvodnom konaní vo výmere 55 (päťdesiatpäť)
mesiacov nie je trestom uloženým mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, preto súd naďalej
považuje výšku uloženého trestu za primeranú a zákonnú.

Odsúdeným prezentovaná skutočnosť v návrhu nie je skutočnosťou (napriek tomu, že súdu nebola v
čase rozhodovania známa), ktorá by sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi odôvodňovala iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktorú by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, príp. by odôvodňovala rozpor

uloženého druhu trestu s účelom trestu.

Pretože súd na základe vyššie uvedených skutočností nezistil kumulatívne splnenie podmienok
potrebných na povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. poriadku, rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (vyhlásenia)
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný
účinok.