Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/153/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109201567
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5109201567.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti odporkyni: X. H.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XXX/XX,C.M.,právnezastúpenáJUDr.DanielouKomorovou,advokátkou,
sosídlomV.XX,F.F.,ozaplatenie1.493,73eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C 89/2009-207 zo dňa 10. 6. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy
vo výške 1.493,73 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o posúdenie platnosti uzavretej písomnej poistnej zmluvy č.
1361157684 zo dňa 6. 6. 2005, súd konštatuje, že na základe tejto zmluvy medzi účastníkmi konania
platne poistný vzťah nevznikol a odporkyňa tak nie je nositeľkou povinností vyplývajúcich z predmetnej
zmluvy, nakoľko predmetná poistná zmluva je neplatným právnym úkonom pre absenciu pravého
podpisu odporkyne. Preto pre nedostatok písomnej formy tak nemohlo s poukazom na ust. § 791 ods.
1 v spojení s ust. § 41 Občianskeho zákonníka dôjsť medzi účastníkmi k uzavretiu predmetnej poistnej

zmluvy. Pre uzavretie poistnej zmluvy a všetky právne úkony týkajúce sa poistnej zmluvy je v
ust. § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovená obligatórna písomná forma, avšak s jednou
výnimkou, ktorá je upravená v ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaného
zákonného ustanovenia, že návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej
v návrhu a ak sa tak stane v lehote podľa ust. § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. v lehote, ktorú
navrhovateľ určil a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, kedy druhý účastník návrh dostal. Poistná

zmluva je v takomto prípade uzavretá len čo bolo poistné zaplatené. Okresný súd v zmysle intencií
odvolacieho súdu posudzoval i spornú otázku, či došlo k uzavretiu poistnej zmluvy zo strany odporkyne
konkludentným spôsobom. Odporkyňa vo svojom vyjadrení poprela, že by poistné platila ona, keďže
negatívne skutočnosti sa preukázať nedajú a nedokazujú sa, navrhovateľa tak zaťažovalo dôkazné
bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že poistné zaplatila odporkyňa. Zo svedeckej výpovede (Y.)
nepochybne vyplynulo, že návrh zmluvy v predtlačenom formulári navrhovateľa bol predložený synovi

odporkyne, v zmluve bola uvedená odporkyňa, plnomocenstvo zástupcu odporkyne nežiadal a kto bol
platiteľom poistného, uviesť nevedel.

Posudzovaný návrh poistnej zmluvy č. 1361157684 zo dňa 6. 6. 2005 (č. l. 86) tento v sebe
zahŕňal platenie poistného prvé/jednorazové 9,23 eur (278,- Sk) za obdobie 6. 6. 2005 do 31. 6. 2005;
výsledným ročným poistným 132,64 eur (3.996,- Sk) a lehotné poistné 33,16 eur (999,- Sk)

štvrťročne. Návrh na uzavretie poistnej zmluvy v sebe kumuloval v podstate dve formy platenia
poistného, a to jednorazové poistné 9,23 eur za obdobie od 6. 6. 2005 do 30. 6. 2005a bežného poistného vo výške 132,64 eur za obdobie jedného roka pri prvom roku od 1. 7. 2005 do
30. 6. 2006, a to v štvrťročných splátkach vo výške 33,16 eur tzv. lehotné poistné. Podľa tohto návrhu
však došlo k zaplateniu len jednorazového poistného, ktoré bolo v návrhu uvedené za obdobie 6. 6.

2005 do 31. 6. 2005 a na navrhnuté bežné poistné (štvrťročné) nebola zaplatená ani jedna platba, ktorá
skutočnosť nepochybne vyplýva z výpisu inkasného účtu. Zo skutkových zistení vyplynulo, že návrh
navrhovateľ nepredkladal odporkyni a odporkyňa popierala akékoľvek rokovanie ohľadom uzatvorenia
poistnej zmluvy. Nebolo možné prihliadať v tejto súvislosti ani na námietku navrhovateľa, že odporkyňa
splnomocnilanauzavretiepoistnejzmluvysvojhosyna,atojednakspoukazomnaustanovenie§31ods.

4 Občianskeho zákonníka, keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal a ani len výsluchom svedka nebola
potvrdená existencia písomného plnomocenstva udeleného odporkyňou svojmu synovi a zároveň na
predmetnom návrhu poistnej zmluvy sa ani nenachádzal podpis „zástupcu“ odporkyne, ale nepravý
podpis samotnej odporkyne. Podľa tohto návrhu však došlo k zaplateniu len jednorazového poistného,
ktoré bolo v návrhu uvedené za obdobie 6. 6. 2005 do 30. 6. 2005 a na navrhnuté bežné poistné
(štvrťročné) nebola zaplatená ani jedna platba. Súd má zato, že zaplatením jednorazového poistného

za obdobie od 6. 6. 2005 do 31. 6. 2005 však nemohlo dôjsť k vzniku poistnej zmluvy, nakoľko bežné
poistné od 1. 7. 2005 bolo navrhnuté štvrťročne a na toto bežné poistné nebola zaplatená žiadna platba
poistného. Podľa zákonného ustanovenia § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho špecifickú
formu akceptácie návrhu poistnej zmluvy uhradením poistného do určitej lehoty mohla poistná zmluva
vzniknúť iba uhradením bežného poistného uvedeného v posudzovanom návrhu zmluvy a v danej veci

realizovanú platbu 9,23 eur (278,- Sk) súd nemohol posúdiť ako splátku bežného poistného,
nakoľko takýto výklad by nebol v súlade so samotným návrhom poistnej zmluvy, v ktorom je jednoznačne
uvedené, že za obdobie od 6. 6. - 31. 6. 2005 ide o jednorazové poistné, ktoré poistné nemožno plniť v
splátkach,lebobytýmnebolasplnenápodmienkazaplateniapoistného vovýškeuvedenejvnávrhu.
To, kto zaplatil jednorazové poistné, nemá pre právne posúdenie veci žiadny vplyv, nakoľko nedostatok

písomnej formy zmluvy mohol byť zhojený len zaplatením navrhnutého štvrťročného poistného v celej
jeho výške. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne závery súd návrh navrhovateľa na vypočutie
svedka (syna odporkyne) na objasnenie celého priebehu uzatvorenia poistnej zmluvy súd nevykonal,
nakoľko takýto dôkaz je podľa názoru súdu nadbytočný a právne bezvýznamný. V prejednávanej veci
medzi účastníkmi konania tak platný poistný vzťah nevznikol ani spôsobom podľa ustanovenia § 792

ods. 2 Občianskeho zákonníka, od ktorého odvíjal navrhovateľ svoj návrh, a preto súd i z tohto dôvodu
návrh navrhovateľa v ďalšom konaní zamietol.

Záverom súd poznamenáva, že otázkou vzniku poistného vzťahu medzi účastníkmi konania sa zaoberal
odvolací súd (Krajský súd v Žiline) v rozhodnutiach sp. zn. 9Co 280/2012, 8Co 358/2012,

pričom konštatoval, že medzi účastníkmi konania poistný vzťah založený zmluvou zo dňa 6. 6. 2005
nevznikol, a pokiaľ aj navrhovateľ plnil v domnení existencie platnej poistnej zmluvy, odporkyňa nie je
tým subjektom, ktorému by vznikla povinnosť refundovať poskytnuté plnenie tretím osobám, a preto súd
v ďalšom konaní v obdobnej veci pri meritórnom rozhodnutí vychádzal súladne s týmito
rozhodnutiami a nevidel žiaden racionálny dôvod pre odklon.

Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasí so zamietnutím

návrhu. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy. Poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/218/2012 zo dňa 18. 7. 2012,
kde krajský súd konštatoval, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci potrebný
pre posúdenie, či poistný vzťah vznikol zaplatením poistného, a to aj z dôvodu, že nebol vypočutý
svedok navrhnutý odporkyňou a navrhovateľom - V. H.. Okresný súd navrhnutého svedka nevypočul aj

napriek opakovanému návrhu navrhovateľa, a preto má navrhovateľ za to, že je tu dôvod pre zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ poukazuje, že splnomocnenie syna na zastupovanie vo
veciach týkajúcich sa poistenia motorového vozidla potvrdila sama odporkyňa v priebehu tohto konania,
ako aj v konaniach, na ktoré sa okresný súd odvoláva v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Navrhovateľ si súčasne aj na preukázanie tejto skutočnosti osvojil pôvodný návrh odporkyne na

vykonanie dôkazu výsluchom svedka syna V. H. a tento opakovane súdu predniesol, avšak bezúspešne.
Ďalej má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že podľa návrhu došlo k zaplateniu len
jednorazového poistného, ktoré bolo v návrhu uvedené za obdobie od 6. 6. 2005 do30. 6. 2005 a na navrhnuté bežné poistné (štvrťročné) nebola zaplatená ani jedna platba. Navrhovateľ
považuje citovaný záver súdu za nesprávny. Medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté poistné obdobie
- kalendárny rok a súčasne platba poistného v štvrťročných splátkach. Pri začiatku poistenia od 6. 6.

2005 tak z logiky veci jednoznačne vyplýva, že splátka poistného za obdobie od 6. 6. 2005 do 30. 6. 2005
je prvou štvrťročnou splátkou bežného poistného dohodnutého v poistnej zmluve, avšak v pomernej
výške, a to vzhľadom na začiatok poistenia (6. 6. 2005), ako aj posledný deň obdobia (30.
6. 2005 - koniec druhého kalendárneho štvrťroka), za ktorého bola zaplatená prvá splátka. Vzhľadom
na uvedené navrhovateľ navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu

zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení udáva, že má za to, že súd dôvodne nevykonal vypočutie svedka V. H. na
objasnenie priebehu uzatvorenia poistnej zmluvy, stotožňuje sa s názorom súdu, že takýto dôkaz,
vzhľadom na iné v konaní produkované dôkazy a právne závery, by bol nadbytočný a právne
bezvýznamný. Súd správne konštatoval, že za navrhnuté bežné poistenie (štvrťročné) nebola zaplatená

ani jedna platba. Zaplatením jednorazového poistného za obdobie od 6. 6. 2005 do 31. 6. 2005 nemohlo
dôjsť k vzniku poistnej zmluvy, nakoľko bežné poistné od 1. 7. 2005 bolo navrhnuté štvrťročne a na
toto bežné poistné nebola zaplatená žiadna platba poistného. Nedostatok písomnej formy poistnej
zmluvy mohol byť konvalidovaný len zaplatením štvrťročného poistenia v plnej výške. Prvostupňový
súd zaujal správny právny záver, že k platnému poistnému vzťahu nemohlo dôjsť ani podľa ust. § 792

ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto dôvodne návrh zamietol. O nárokoch žalobcu z rovnakého
právneho dôvodu za účasti tých istých účastníkov konania rozhodoval Krajský súd v Žiline a vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 9Co 280/2012, 8Co 358/2012 dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania
poistný vzťah nevznikol. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny a odporkyni priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za

odvolacie konanie vo výške 94,29 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h)

O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň sa okresný
súd odchýlil od vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Žiline č.
k. 7Co 218/2012-173 zo dňa 18. júla 2012.

Je nepochybné a konštatuje to aj prvostupňový súd, že ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka
upravuje výnimku z inak obligatórnej formy písomnej zmluvy, keď ustanovuje, že návrh poistiteľa (návrh
zmluvy, ktorý musí byť uskutočnený bezpodmienečne v písomnej forme) možno prijať tiež zaplatením
poistného vo výške uvedenej v návrhu. Ak sa tak stane v lehote, ktorú určil navrhovateľ, resp. ak ju

neurčil do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.

Na riadne zistenie skutkového stavu veci, ak to krajský súd vyslovil už v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení, bolo nevyhnutné vypočuť svedkov navrhnutých účastníkmi konania, a to svedka Y. a svedka
V. H., ktorého výsluch navrhli obidve sporné strany (najprv výsluch tohto svedka navrhla odporkyňa,

ktorá neskôr na ňom nezotrvala a následne navrhovateľ). Súd vykonal iba výsluch svedka Y.. Krajský
súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že výsluch svedka H. nie je potrebný, keďže to, kto
zaplatil jednorazové poistné, nemá pre právne posúdenie veci žiadny vplyv.

Okresný súd považuje poistné vo výške 9,23 eur (278,- Sk) nie za splátku bežného poistného, ale za

jednorazové poistné, ktorého zaplatením by nebola splnená podmienka na zaplatenie poistného
vo výške uvedenej v návrhu. Podľa názoru okresného súdu návrh na uzavretie predmetnej poistnej
zmluvy v sebe kumuloval v podstate dve formy platenia poistného, a to jednorazového poistného 9,23
eur za obdobie od 6. 6. 2005 do 30. 6. 2005 a bežného poistného vo výške 132,64 eur za obdobie
jedného roka pri prvom roku od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006, a to v štvrťročných splátkach vo

výške 33,16 eur tzv. lehotné poistné. Okresný súd považuje poistné za obdobie od 6. 6. 2005 do 31. 6.
2005 za jednorazové poistné, takýto záver je však nesprávny.Ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka hovorí, že návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením
poistného vo výške uvedenej v návrhu. Rozhodný preto pre určenie, aké poistné a v akej výške malo
byť zaplatené, je návrh poistnej zmluvy. Logickým výkladom nemožno dôjsť k inému záveru, že musí

ísť o splatné poistné.

Platenie poistného upravuje ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ten, kto s
poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné
obdobia (bežné poistné). Možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú

bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Vychádzajúc z návrhu poistnej zmluvy však poistné za obdobie od 6. 6. 2005 do 31.
6. 2005 vo výške 278,- Sk možno považovať síce za prvé poistné, nie však za jednorazové poistné.
Poistná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, počnúc od 6. 6. 2005, pričom platenie poistného
bolo dojednané štvrťročne (bežné poistné). Rozhodne však nemožno hovoriť o jednorazovom poistnom,

keďže tým je iba poistné, ktoré bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané.
To prichádza do úvahy iba, keď je zmluva uzatvorená na dobu určitú, k čomu v danom prípade nedošlo
a z obsahu zmluvy je zrejmé, že poistné nemalo byť zaplatené za celé poistné obdobie, ale malo byť
platené štvrťročne.

Keďže k návrhu poistnej zmluvy došlo počas kalendárneho štvrťroka, je logické, že za obdobie od 6. 6.
2005 do 31. 6. 2005 bolo potrebné zaplatiť ako prvé poistné iba pomernú časť štvrťročného poistného,
t. j. 278,- Sk. Nemožno však hovoriť o inom charaktere platenia poistného bez ohľadu na to, či poistné
bolo zaplatené za pomernú časť štvrťroka alebo za celý štvrťrok. Táto skutočnosť vyplýva len z doby
uzatvorenia zmluvy (v priebehu kalendárneho štvrťroka).

Prvé poistné určené v návrhu poistnej zmluvy na zaplatenie vo výške 278,- Sk, ktoré sa stalo splatným
prvý deň príslušného poistného obdobia, t. j. 6. 6. 2005, možno považovať za poistné vo výške uvedenej
v návrhu, ktorého zaplatením možno prijať návrh poistiteľa na uzavretie poistnej zmluvy.

Z výsluchu svedka Y. vyplýva, že návrh poistnej zmluvy bol odovzdaný synovi odporkyne V. H., ktorý sa
nepreukázal plnomocenstvom, ktoré by ho oprávňovalo konať v mene odporkyne. To však nevylučuje,
že návrh na uzavretie poistnej zmluvy sa mohol dostať do dispozície odporkyne aj prostredníctvom jej
syna V. H., čo nevylučuje prijatie návrhu zaplatením prvého poistného, t. j. poistenia uvedeného v návrhu
na zaplatenie. Uvedené skutočnosti môže objasniť iba výsluch svedka V. H., ktorého sa navrhovateľ

domáha.

Je nepochybné, že dôkazné bremeno na preukázanie zaplatenia poistenia má navrhovateľ. Túto
povinnosť si však nemôže splniť, pokiaľ súd nevykoná dôkazy ním navrhované, ktoré sú spôsobilé
preukázať tvrdenú skutočnosť.

Pokiaľideozaplatenieprvéhopoistného,nemožnoprehliadnuť,žeodporkyňavpodanomodporetvrdila,
že nebola v omeškaní s platením zmluvne dojednaného poistného. Poukazovala na to, že poistné malo
byť odovzdané jej synom V. H. R. Y. za prítomnosti T. S.. Na preukázanie tejto skutočnosti aj odporkyňa
navrhla výsluch svedka svojho syna V. H., ako aj výsluch svedka R. Y.. Pokiaľ ide o výsluch odporkyne

uskutočnenýnaprvompojednávanívovecisamej,odporkyňauviedla,žepoistnúzmluvunepodpisovala.
Vedela však o tom, že túto zmluvu uzatváral jej syn V. H., ktorý ju aj podpísal a takisto mal odovzdať
poistné pracovníkovi navrhovateľa. Odporkyňa však bližšie nevysvetlila, či poverila svojho syna V. H.,
aby v jej mene konal vo veci poistenia, resp. či sa do jej dispozície dostal návrh poistnej zmluvy a či jej
syn V. H. vyplatil prvé poistné vo svojom mene alebo v mene odporkyne (najmä vzhľadom na tvrdenia

odporkyne v odpore, že poistné je zaplatené). Tieto rozpory môže odstrániť iba výsluch svedka V. H..

Na základe uvedeného mal odvolací súd za to, že vyslovený právny záver okresného súdu je nesprávny.
V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia okresný súd nevykonal vo veci navrhnuté dôkazy,
ktoré mohli prispieť k dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov krajský súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vykonať dôkaz navrhnutý navrhovateľom, ako aj odporkyňou,
výsluch svedka V. H.. Následne okresný súd vyhodnotí vykonané dôkazy, každý jednotlivo a všetky vovzájomných súvislostiach, so zameraním na zistenie, či sa do dispozičnej sféry odporkyne dostal návrh
poistnej zmluvy a či zo strany odporkyne došlo k zaplateniu prvého poistného uvedeného v zmluve vo
výške 278,- Sk, t. j. 9,23 eur, ktorá skutočnosť by v prípade pozitívneho zistenia vyvolala vznik platnej

poistnej zmluvy v zmysle ust. § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd zároveň rozhodne aj
o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.