Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206200603
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8206200603.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
v Bratislave, ul. Pribinova č. 25, právne zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864
421, so sídlom v Bratislave, ul. Grösslingova č. 4, proti povinnému P. A., bytom v B., ul. X. č. XXXX/
XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 983,86 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihálom, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, ul. Hraničná č. 2, pod

č. Ex 90/06, o odvolaní vedľajšieho účastníka a oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov
č. k. 4Er/78/2006-27 zo dňa 19. apríla 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania z a mi e t a .

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým nepripustil vstup Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778 do exekučného konania z r u š u j e
a v rozsahu zrušenia mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením nepripustil vstup

Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, do
konania a zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho
exekútora zamietol a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pri rozhodovaní o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení súd prvého stupňa vychádzal
z toho, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe uznania záväzku vykonaného

Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocnencom povinného, pričom toto splnomocnenie bolo súčasťou
formulárovej zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávnenou a povinným. Povinný sa splnomocnením
dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne, čo nie je možné,
keďže uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý vznikne. Neplatnosť tohto právneho úkonu
spôsobuje aj nedostatok slobodnej vôle, keďže splnomocnenie bolo súčasťou formulárovej zmluvy
používanej oprávnenou opakovane v mnohých prípadoch a povinný ju nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť.Taktiežpoukázalnato,žesplnomocnenecpovinného bolvybranýoprávnenou,čonasvedčuje
tomu, že nemá hájiť záujmy osoby, ktorá si ho vybrala. Z uvedených dôvodov považoval prvostupňový
súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi za absolútne neplatné, a teda
nevyvolávajúce žiadne právne účinky, v dôsledku čoho je predmetná notárska zápisnica nespôsobilým
exekučným titulom.

Oprávnená v odvolaní navrhla uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Vedľajší účastník vo vyjadrení uviedol, že odvolanie oprávnenej považuje za neopodstatnené. Navrhol
uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení potvrdiť.

Súd prvého stupňa rozhodnutie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
povinného odôvodnil ust. § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok“), § 93 ods. 1 a 2 a § 25l ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa 25. novembra 2008.

Vedľajší účastník včas podaným odvolaním navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, aby
niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, preto považuje
rozhodnutie prvostupňového súdu za arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia a bez predpokladu ktorý
vyplýva z ust. § 93 ods. 3 O.s.p. Poznamenal, že takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle.

Oprávnená vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedla, že rozhodnutie súdu o nepripustení
vedľajšieho účastníka do konania považuje za vecne správne. V tejto súvislosti poukázala aj na viaceré
rozhodnutia súdov (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 91/99 zo dňa 25. februára 1999,
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 862/2000 zo dňa 25. novembra 2001,uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 106/2008 zo dňa 25. novembra 2008).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávanie (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné a odvolanie oprávnenej
dôvodné nie je.

V priebehu odvolacieho konania oprávnená navrhla s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru
Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávnenej. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná

podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Na základe uvedeného odvolací súd návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c)

O.s.p. zamietol.

V danom prípade ide o rozpor právneho úkonu zastupovania so zákonom.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zastupovať iného nemôže

ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so
záujmami zastúpeného.Notárska zápisnica N 4964/2005, NZ 45855/2005 a NCRLs 45257/2005 zo dňa 2. októbra 2005 (č.
l. 3, 4) bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje

na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s
vykonateľnosťounotárskejzápisnicejejejpodstatnounáležitosťou,tentoprejavvôledlžníka(povinného)
robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo

63/2009:„Ajpriposudzovanínotárskejzápisnicesapretouplatňujetzv.prezumpciasprávnosti.Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti.

Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok
(stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej

právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“.

Pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože
za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného,

v danom prípade záujmami povinnej. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že
oprávnená predformulovala Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu
zo strany povinnej. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory
(Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu
za povinnú.

Keďže ide o neplatné splnomocnenie, povinná nemohla plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Neplatný
právny úkon nie je možné odvolať.

Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu lebo na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať

v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3
Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená,
musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“. Aj v tomto smere sú odvolacie námietky

neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku zo dňa 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti

Francúzsku zo dňa 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd sa so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať ostatnými odvolacími
námietkami oprávnenej.

Keďže súd prvého stupňa rozhodol správne, odvolací súd uznesenie v tejto časti potvrdil (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu v exekučnom konaní odvolací súd uvádza, že Exekučný poriadok
síce neupravuje vstup vedľajšieho účastníka do konania, avšak súd prvého stupňa v predmetnej veci

nepostupoval správne, keď neaplikoval ustanovenia O.s.p. (§ 93 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 251 ods.
4 O.s.p.).

Z § 93 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Keďže citované ustanovenie je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k § 93 ods. 1 O.s.p.
špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej
podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou je existencia

právneho záujmu na výsledku konania.

Naviacsúčinnosťouod15.októbra2008O.s.p. zaviedolnovúskupinusubjektov,ktorémôžuvystupovať
ako vedľajší účastníci v konaní. Patria tu aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takouto právnickou osobou, preto

jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka zákon neumožňuje. Ako vyplýva z dôvodovej správy:
„Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem.“.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. vedľajší účastník do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd

rozhodne len na návrh.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže
dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom
súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, čo účastník namietne

neprípustnosť takéhoto postupu, čo sa v predmetnej veci nestalo.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, preto
odvolací súd zrušil uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na
strane povinného do konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.