Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111229885
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3111229885.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený U. Y., s.r.o., so sídlom v H., A. č. 5, proti odporcovi:
N. X., bytom R. XXXX/X, U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu F. T. R., D. XX, C.,
V.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Z. I., advokátom so sídlom v G., T.. G. 7, o zaplatenie XXX,XX eur s
príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu

Trenčín zo dňa 12. marca 2013, č.k. 22C/42/2012-71, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka
na strane odporcu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov
odvolacieho konania 19,33 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, v.s. XXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi nepriznal náhradu trov konania, navrhovateľa
zaviazalzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcutrovykonaniapozostávajúceztrovprávneho
zastúpenia 113,92 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok 30,30 eur prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol,

že navrhovateľ sa svojím návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia 624,42 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 37 eur podľa položky
1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. kolkovými známkami pri podaní
návrhu. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/42/2012-62 zo dňa 06.07.2012 bolo konanie
zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
08.12.2012. Rozhodnutie o trovách konania bolo ponechané na samostatné uznesenie. Na základe

vyššie uvedeného súd prvého stupňa uviedol, že je zrejmé, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie
konania, a teda je povinný uhradiť odporcovi, ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov konania. Nakoľko odporcovi v predmetnom konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu
náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom k tomu, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti
ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, v prípade ak ním podporovaný účastník
bol v konaní úspešný, a preto mu súd prvého stupňa náhradu trov konania priznal podľa § 146 ods. 2

O.s.p..Vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporcupriznalnáhradutrovkonaniavsume113,92eur.Trovy
konania vedľajšieho účastníka odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
advokátom JUDr. Z. I., konkrétne tarifnej odmeny a režijného paušálu za dva úkony právnej služby
(prevzatie a príprava podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
39,84 eur + režijný paušál 7,63 eur, odpor zo dňa 14.02.2012 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/,

§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 39,84 eur + režijný paušál 7,63 eur) + 20 % DPH zo sumy 94,94 eur,t.j. 18,98 eur podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, teda spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
113,92 eur. O vrátení súdneho poplatku z návrhu rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
19,33 eur s DPH. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka - združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem
iného kolektívna ochrana spotrebiteľov. Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám z
podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnom konaní, pričom združenie má

možnosť podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co 26/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 17Co 164/2012. Citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. z ktorej vyvodil, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania

nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský
súdvKošiciachvrozhodnutísp.zn.6Co141/2012aKrajskýsúdvBanskejBystricisp.zn.17Co91/2012.
V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov

neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej
republiky, čo vyvodil o. i. z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03. Vo veci
nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka a zastával názor, že dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Poukázal na iné rozhodnutia

Krajských súdov v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Nitre, v Žiline.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že
s argumentáciou navrhovateľa nesúhlasí, aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. je na danú vec nenáležitá.
Poukázal na tú skutočnosť, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania pre

navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku
vzal svoj návrh späť a konanie žiadal zastaviť. Navrhovateľ potom čo mu je doručené oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka teda plošne berie žaloby späť. Taktiež nesúhlasil s argumentáciou
navrhovateľa, že úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia nie je úkon v tomto konaní
preukázaným, pretože tento úkon je mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje

opodstatnenosť, účelnosť a stratégia právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na
prvej porade s klientom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní postupoval v súlade s legislatívou Európskej
únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Poukázal
na čl. 47 Charty základných práv EÚ ako i na znenie ust. § 93 O.s.p. s tým, že ak teda platí, že vedľajší
účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a má platiť aj „rovnosť zbraní“ ako jeden

zo základných princípov súdneho konania, potom neexistuje rozumný dôvod nepriznať vedľajšiemu
účastníkovitrovyprávnehozastúpeniazasituácie,aknároknanáhradutrovvznikneúčastníkovi,ktorého
vedľajší účastník v konaní podporoval. Pričom účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno
vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal na iné obdobné rozhodnutia odvolacích
súdov, a to KS v Bratislave, v Trnave, v Nitre, v Žiline, v Prešove, v Košiciach, Banskej Bystrici, Trenčíne,

v obdobných prejednávaných veciach. Uplatnil si trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej pomoci
vrátane režijného paušálu a DPH.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne

správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd
v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o nepriznaní trov konania odporcovi a
o vrátení súdneho poplatku za návrh, odvolaním napadnuté nebolo a preto v tejto časti je rozhodnutie

súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.Z obsahu spisu je nepochybné, že po podaní návrhu vo veci samej, vydaní platobného rozkazu vzniesol
v prejednávanej veci vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý vstúpil z vlastnej iniciatívy do konania
námietku premlčania. V dôsledku takto vznesenej námietky zobral navrhovateľ svoj návrh na začatie

konania späť, čím podľa súdu prvého stupňa zhodne s názorom odvolacieho súdu podľa § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. zavinil zastavenie konania a pre to je povinný zaplatiť trovy konania na strane
vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Náhradatrovsporovéhokonaniajeovplyvnenázásadouúspechuvoveciazásadouzavinenia.Zmyslom
zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by za iných okolností nevznikli. Preto je súd

povinný vždy pri rozhodovaní o trovách skúmať, kto zavinil zastavenie konania. Z procesného hľadiska
platí, že účastník, ktorý zavinil zastavenie konania je povinný znášať jeho trovy.

Preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní
o trovách konania postupoval podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. s tým, že vedľajší účastník na strane
odporcu si trovy konania uplatnil riadne a včas. Účelné trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu
v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom právneho zastúpenia s

tým, že súd prvého stupňa správne pri určení výšky trov právneho zastúpenia patriacemu vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu postupoval podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.. Odmena bola vyčíslená riadne
a včas, a preto sa v tejto časti odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa tak ako to
predpokladá ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd sa teda v danom prípade nestotožnil s námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, že

trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie
práva.

Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi by tak, ako správne konštatoval
vedľajší účastník vo svojom odvolaní znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní. Pokiaľ je prípustné,
aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený, môže aj vedľajší účastník na strane odporcu si zvoliť

právneho zástupcu, ktorý má potom následne právo na náhradu trov konania pokiaľ tu nie sú iné
okolnosti a takéto iné okolnosti v prejednávanej veci zistené neboli. Pokiaľ niektoré odvolacie súdy
rozhodujú iným spôsobom, takýmto rozhodovaním iných odvolacích súdov v prejednávanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je. Preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdené.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s 142
ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a
trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému navrhovateľovi vo výške 19,33 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 24.06.2013 podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších

predpisov vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 8,30 eur (v danom
prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, teda
rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy vo výške 113,92 eur),
k tomu príslušný režijný paušál vo výške 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a príslušná 20 % DPH z
odmeny a náhrad vo výške 3,22 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .