Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712208016
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:1712208016.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej navrhovateľa: T. K., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, zastúpený advokátom:
JUDr. Šimon Meliš, Bratislava, Partizánska 3, proti odporcovi: Ing. F. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Janka Sláviková, Bratislava - Ružinov, Staré záhrady
4818/24, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, č.k. 13P 299/2012-167 zo dňa 18. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľa sumou 350,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľa 10.05.2012. Zročné výživné od 10.05.2012 do 18.02.2013 v sume 2.700,- eur súd povolil
odporcovi splatiť v 100,- eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po právoplatnosti

rozsudku, pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd vyslovil, že rozhodne po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že vo veci bol súd toho názoru, že odporca je schopný na výživu
navrhovateľa prispievať sumou 350 eur mesačne. Súd si osvojil závery rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave v predchádzajúcom konaní, ktorý jednoznačne skonštatoval, že nemožno prihliadnuť na

námietky odporcu že jeho finančná situácia je neuspokojivá, pretože pokiaľ podniká, cieľom podnikania
je dosahovanie zisku. Skutočnosť, že sa odporca zamestnal na úväzok 20 hodín týždenne bolo
potrebné vyhodnotiť v jeho neprospech, nakoľko má vedomosť o tom, že má vyživovaciu povinnosť a
bolo potrebné usporiadať si svoje finančné pomery tak, aby bol schopný riadne zabezpečovať výživu
navrhovateľa. Nakoľko odporcovi za obdobie od 10.5.2012 do 18.2.2013 vznikol dlh vo výške 2700,- eur,
súd mu tento povolil splatiť v 100,- eur mesačných splátkach, pričom do zročného výživného započítal

sumu 100,- eur, ktorú odporca navrhovateľovi zaplatil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu a to výlučne v
rozsahu druhej výrokovej vety, teda vo výroku o určení zročného výživného za obdobie od 10.05.2012
do 18.02.2013 v sume 2.700,- eur, ktoré povolil zaplatiť v splátkach odporcovi 100,- eur spolu s
bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Domáhal sa, aby odvolací
súd napadnutý výrok zmenil tak, že zročné výživné za obdobie od 10.05.2012 do vyhlásenia rozhodnutia

bude odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a uplatnil si
aj náhradu trov konania. Ako odvolací dôvod uviedol nepreskúmateľnosť určenia výšky zročného
výživného ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorým súd povolil odporcovi splatiť zročné výživné
v splátkach. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé ako prvostupňový súd dospel k sume 2.700,- eur ako k sume zročného výživného. V tejto
súvislostipoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo73/2007.Zapreskúmateľnépovažujeaj rozhodnutie súdu o povolení splátok odporcovi. Poukázal na § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, keď súd vôbec neuviedol prečo nevyhovel návrhu navrhovateľa a nezaviazal odporcu zaplatiť
zročné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ale ani to, prečo súd umožnil splatiť zročné výživné

v splátkach. Kritériami pre toto posúdenie mali byť podľa súdnej praxe výška zročného výživného,
platobná schopnosť odporcu a jeho snahu o splnenie záväzku prejavená počas súdneho konania,
možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok ako aj skutočnosť, či by prípadné
zdržanie sa jednotlivými splátkami nemalo príliš nepriaznivý dopad na osobné pomery navrhovateľa.
S prihliadnutím na tieto hľadiská je odvolateľ presvedčený, že na priznanie výhody splátok odporcovi

nebol v danom prípade dôvod. O tomto svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
11CoP 347/2011-559 zo dňa 03.05.2011. Ak sa prvostupňový súd priklonil k záveru, že si odporca
svoje majetkové pomery spôsobil sám, nebol žiaden dôvod na to, aby odporcovi povolil výhodu splátok
zročného výživného.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a domáhal
sa, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako

odvolací dôvod uviedol, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolateľ sa vyjadril k navrhovateľom predloženému prehľadu priemerných mesačných
nákladov. Náklady na stravu uviedol vo výške 240,- eur, ktoré považuje odporca za premrštené,

náklady na oblečenie a obuv sú nadsadené, pričom žiadne doklady o kúpe oblečenia predložené
neboli, hygienické potreby sú nadsadené, pretože sú uvedené vo výške 20,- eur mesačne, školské
potreby sú uvedené duplicitne a nie sú zdokladované. Zároveň odporca namietal aj výšku poplatku
za internet 20,- eur mesačne, ktorý je vysoký. Pri cestovnom nie je uvedené či ide o týždenný alebo
mesačný lístok, ani priemerný počet ciest do školy. Šport a kultúra neboli zdokladované žiadnou

členskou registráciou ani permanentkou a doučovanie z matematiky je tiež uvedené duplicitne a nie je
zdokladované. Náklady na bývanie obsahujú položky, ktoré nemajú byť započítané do výšky výživného,
ide o SIPO, daň z nehnuteľností, komunálny odpad, poistenie domácnosti. V tejto súvislosti dôvodil,
že tretinu nákladov na nájomné treba vydeliť dvomi, pretože obaja rodičia spolu znášajú náklady na
bývanie pre navrhovateľa. Výdavok na bicykel nie je zdokladovaný a bicykel nie je nevyhnutná životná

potreba navrhovateľa. Plánované výdavky na notebook nie sú nevyhnutné, nakoľko v škole má možnosť
navrhovateľ využívať bezplatne výpočtovú techniku aj internet. Doučovanie z fyzicky je tiež uvedené
duplicitne. Súd nepreskúmal oprávnenosť nákladov navrhovateľa, pričom má za preukázané mesačné
náklady navrhovateľa, ktoré aj vydokladoval. Súd sa nezaoberal dôkazmi odporcu, ktoré preukazujú
finančnú situáciu a majetkové pomery, nebral do úvahy skutočnosť, že odporca spláca úver z roku

2005 vo výške 1.300.000,- Sk. Súd opomenul skutočnosť, že suma 350,- eur bola určená a vzťahovala
sa na obdobie rokov 2008-2010, pričom v priebehu rokov 2011-2012 došlo k zmene finančných a
majetkových pomerov na strane odporcu. U odporcu vzrástli náklady na bývanie a dopravu. Odporca je v
zamestnaneckompomereaakokonateľspoločnostijeodmeňovanýnazákladedosiahnutýchvýsledkov,
ktoré v súčasnosti neumožňujú dosiahnutie zisku a túto skutočnosť súd nezobral do úvahy. Zároveň

namieta nesprávne právne posúdenie veci, pokiaľ súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného v
predchádzajúcom konaní ako bolo uvedené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP
374/2011 z 03. mája 2011, pretože predmetný návrh predstavuje nový návrh, v ktorom nemožno
vychádzať z dôkazov a skutkového stavu, ktorý bol vykonaný v predchádzajúcom konaní. Odporca
mal k 25.08.2009 živnostenskú činnosť pozastavenú z dôvodu straty zákaziek a žiaden príjem okrem

príjmu zo závislej činnosti nemá. Žije v regióne, kde je veľmi ťažké nájsť zamestnanie, o čom predložil
aj prehľad pracovných ponúk z internetového portálu. Dôsledkom neprimerane určeného výživného v
predchádzajúcom konaní bol odporca nútený 31.10.2011 ukončiť nájomný vzťah ku garsónke, ktorú si
prenajal od obce Diakovce, odvtedy býva odporca u sestry alebo u iného súrodenca podľa možnosti,
pričom tento stav je neudržateľný. Na druhej strane navrhovateľ užíva celý byt vo Vištuku. Súčasná

sociálna situácia odporcu je diametrálne odlišná ako bola v čase rozhodovania Krajského súdu v
Bratislave a preto musí byť posúdená podľa aktuálnej situácie. Odvolateľ poukázal na § 75 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine, pričom v prípade matky navrhovateľa je rozdielna starostlivosť o maloleté dieťa
a plnoleté dieťa a z tohto hľadiska nie je dôvod zaťažovať odporcu sumou vyššou ako polovica na
výživnom, pričom odporcovi je odopreté právo osobnej starostlivosti o navrhovateľa.K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne a žiadal
ponechať v platnosti časť rozsudku, ktorým sa umožňuje odporcovi zročné výživné splatiť v mesačných
splátkach vo výške 100,- eur a nepriznať náhradu trov konania vo výške 4.748,93 eur, ktorú právny

zástupca nevyčíslil. Navrhol rozhodnúť o trovách konania tak, že náhrada trov konania sa navrhovateľovi
ani odporcovi nepriznáva, pretože ide o spor, ktorý sa mohol vyriešiť dohodou. Navrhovateľ opomenul,
že zročné výživné od predchádzajúceho rozhodnutie vo výške 7.514,61 eur zaplatil odporca pôžičkou,
ktorú mu poskytol Ing. S. D. v júli 2011. Odporcovi sa však zvýšili vlastné životné náklady na bývanie
a dopravu. Navrhovateľ je plnoletý, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má taktiež

vyživovaciu povinnosť, má možnosť študovať diaľkovo, požiadať o štipendium a taktiež si môže časť
finančných prostriedkov zabezpečiť brigádnickou činnosťou.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že považuje za nedôvodné rozporovanie výdavkov navrhovateľa. Pokiaľ sa súd nezaoberal
dôkazom o splácaní úveru z roku 2005 vo výške 1.300.000,- Sk považuje za potrebné uviesť, že odporca
takýto dôkaz do skončenia dokazovania nenavrhol vykonať, ani sa o tejto pôžičke nezmienil. Ak odporca

ukončil nájom bytu v Diakovciach, zanikla mu povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby spojené s
užívaním tohto bytu, teda jeho majetkové pomery sa zlepšili. Zdôraznil, že na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sa vzťahovalo aj na 15 mesačné obdobie plnoletosti navrhovateľa. Okrem ukončenia
nájmu bytu v Diakovciach, odporca neuvádza v čom sa zmenili jeho finančné a majetkové pomery v
porovnaní s jeho pomermi v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave. S pôžičkou od Ing. S.

D. z roku 2005 sa už vysporiadal Krajský súd v Bratislave, ktorý konštatoval, že úvery a pôžičky, na
ktoré odporca poukazoval sa na plnení vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom neodrazili a preto
na ne súd neprihliadol. Navrhovateľ býva v byte so svojou matkou a dospelým starším bratom. Pokiaľ
ide o možnosti brigády, tieto sú obmedzené skutočnosťou, že navrhovateľ sa zúčastňuje prednášok
dopoludnia aj poobede, pričom nebýva v meste, v ktorom chodí do školy, takže je časovo obmedzený

privyrábať si brigádami. Odporca nepredložil žiaden dôkaz ani neuviedol žiadnu skutočnosť v čom je
jeho finančná, sociálna situácia odlišná od situácie v čase rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v
roku 2011.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a odporcu sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13P 299/2012 je návrh navrhovateľa na
určenie výživného od odporcu vo výške 350,- eur s účinnosťou od 10.05.2012.

Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojhorozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie, resp. dokazovanie,
ktoré vykonal v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Celé odôvodnenie bolo
zamerané na osvojenie si rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v predchádzajúcom konaní, pričom
z obsahu spisu vyplýva, že ide o rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 11P 487/2008-508
zo dňa 19.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 374/2011-559

zo dňa 03.05.2011, ktorým súd určil odporcovi výživné za obdobie od 01.04.2008 do 13.09.2010 na
navrhovateľa sumou 350,- eur mesačne. Zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu osvojením
si záverov predchádzajúceho rozsudku, ktoré sa týkalo obdobia od 1.4.2008 do 13.9.2010, bez
zhodnotenie pomerov aktuálnych pre určenie výživného od 10.5.2012, odvolací súd považuje za
nesprávny. V odôvodnení rozhodnutia súd neuviedol aké sú odôvodnené potreby navrhovateľa,

možnosti a schopnosti odporcu, pomery matky navrhovateľa, súd sa nezaoberal životným štandardom
odporcu a matky navrhovateľa. Absolútne nepreskúmateľné je rozhodnutie súdu o určení zročného
výživného, pretože výška nie je odôvodnená, postup ako súd dospel k výške 2.700,- eur nie je uvedený
a absentujú dôvody prečo povolil splátky vo výške 100,- eur mesačne.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto pre jeho nedostatočné odôvodnenie a pre nezistenie

základných rozhodujúcich skutočností potrebné považovať za zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, zrušil
a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, doplniť

dokazovanie so zameraním na zistenie pomerov tak na strane navrhovateľa ako aj na strane odporcu,
výsledkyužvykonanéhodokazovaniabudepotrebnévyhodnotiťjednotlivoivovzájomnýchsúvislostiach
a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 157 ods. 2 odôvodniť
vo všetkých výrokoch. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane
trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.