Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312221949
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2312221949.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : L. I., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka, v
konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov : matka - Z. I., rod. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N., P. XXX/XXX, zastúpená : Advokátska kancelária TIMAR&partners, s.r.o., so
sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO : 36 866 296, otec - K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom N., L. H. č. XXXX/XX,
zastúpený : Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa, o nariadenie predbežného

opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 27. decembra 2012 č.
k. 13P/286/2012-91 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31. januára 2013 č. k. 13P 286/2012-116,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie,
ktorým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej L.

I. maloletú ponecháva v starostlivosti matky,

II. upravuje styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať za prítomnosti matky
v mieste bydliska matky bez prítomnosti iných osôb, každú stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00
hod., každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu nedeľu v
mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., počnúc dňom nariadenia predbežného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s
maloletou L. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať za prítomnosti matky v mieste bydliska

matky bez prítomnosti iných osôb, každú stredu v roku v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu
sobotu v mesiaci v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od
16.00 hod. do 18.00 hod., počnúc dňom nariadenia predbežného opatrenia do právoplatného ukončenia
konania vo veci samej a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil
právne ustanovením § 102 ods. 1 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a noviel - Občiansky súdny

poriadok), § 75 ods. 6 a 8 O.s.p., § 76 ods. 1 O.s.p., § 25 ZR (z. č. 36/2005 Z.z. o rodine) a vecne len tým,
že jedným zo základných rodičovských práv je i právo na styk s dieťaťom, ktoré rodič nemá v osobnej
starostlivosti, pričom otec maloletého dieťaťa navrhol, aby súd dočasne upravil predbežným opatrením
jeho styk a to až na čas do skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
k maloletej na čas po rozvode. Súd prvého stupňa za účelom riadneho oboznámenia sa so skutkovým
stavom sa oboznámil s návrhom na rozvod manželstva, s doterajším priebehom predmetného konania

a vyjadrením matky s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia, pričom zistil, že maloletá je
v starostlivosti matky, je o ňu riadne postarané, jej život, zdravie a výchova ohrozené nie sú, zmena
výchovnú prostredia je nedôvodná a i rozsah styku požadovaný otcom presahuje rámec daný zmyslom
predbežnej úpravy a keďže skutočnosti tvrdené otcom budú predmetom dokazovania vo veci samej a
budú mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností,
prípadne zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutiao návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia. Styk otca s maloletou upravil len v nevyhnutnej
miere.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Svoje

odvolanie odôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 221 ods.
1 písm. g) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. majúc za to, že v danej veci nebolo možné zo
strany súdu vydať predbežné opatrenie, nakoľko neboli splnené zákonné procesné podmienky na jeho
vydanie. Dôvodila, že otec žiadal nariadenie predbežného opatrenia v konaní o rozvod manželstva s
odporkyňou, teda v konaní podľa ustanovenia § 24 a nasl. Zákona o rodine, podľa ktorého sa v konaní

o rozvod manželstva upravujú práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode a
nie je možné, aby súd v konaní o rozvod manželstva vzhľadom na charakter konania o rozvod a s ním
spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode dočasne či iným spôsobom
upravoval vzťahy medzi účastníkmi konania, ktoré vznikli či vznikajú pred právoplatným ukončením
konania o rozvod manželstva. Takisto nesúhlasil s právnym posúdením, keď návrh bol podaný podľa
§ 102 ods. 1 O.s.p. a bol odôvodnený ako potreba úpravy pomerov po začatí konania, pričom bol

súdom nesprávne vyhodnotený a mal byť vylúčený na samostatné konanie a posúdený ako návrh
na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania podľa ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p..
Namietal, že konanie podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine je samostatným konaním, ktorého
obsahom je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vždy podľa stavu v čase podania
návrhu a teda nejde ako je v konaní o rozvod manželstva a s ním spojeným konaním o úprave práv a

povinností o úpravu pomerov pro futuro (do budúcna), ale o aktuálnu úpravu danú v čase podania návrhu
na začatie konania. Taktiež namietala i že vec nebola pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi,
keď podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch č. 757/2004 Z. z. veci určené podľa predmetu konania sa v
súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom, samosudcom a súdnym úradníkom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom

tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. V tejto súvislosti poukázala i na nález
III. ÚS 116/06 z 5. septembra 2006, podľa ktorého procesný postup v ktorom o veci účastníka konania
nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlúčiteľný s garanciami
vyplývajúcimi z článku 48 ods. 1 Ústavy SR, z článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a
napokon aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rozhodnutie

vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné. Dodala, že o návrhu na vydanie
predbežného opatrenia mal rozhodovať zákonný sudca určený náhodným výberom čo sa však nestalo,
a preto je nutné konštatovať, že vo veci rozhodol nezákonný sudca, čo samotné rozhodnutie zaťažilo
vadou a je daný zákonný dôvod na jeho zrušenie. Namietala, že napadnuté uznesenie vykazuje i ďalšie
vady, keď podľa § 76 ods. 3 O.s.p. súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi,

aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania a ak ide o konanie, ktoré možno začať
aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania, čo sa však v danom prípade nestalo. Záverom
dodala, že neboli splnené ani zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75
ods. 2 O.s.p., keď nebolo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreba
dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa a ani z návrhu nebolo

zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, keď najmä v návrhu neosvedčil
naliehavosť právneho záujmu, neuviedol ako mu matka v styku bráni a návrh neobsahuje vymedzenie
takých skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali vydanie predbežného opatrenia. Dodala, že otec
maloletej je drogovo závislý a táto okolnosť je výstrahou na to, že život maloletej by mohol byť otcom
ohrozovanýajejzáujmyprevyšujúzáujmyotcaostyksňou,oktorýaniotecmaloletejneprejavuježiadny

skutočnýzáujem,pričomododchodumatkymaloletejzospoločnejdomácnostisaotecstykusmaloletou
nedomáhal. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie
zastavil pre nedostatok podmienky konania, alternatívne zmenil a návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie i otec maloletej. Uviedol,

že nie je pravdou tvrdenie matky, že užíva drogy a aj napriek skutočnosti, že v plnej miere sa stotožňuje s
názorom súdu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko je tu reálne nebezpečenstvo
v možnom citovom odcudzení maloletého dieťaťa a reálna možnosť prerušenia citovej väzby dieťaťa a
otca nepovažuje napadnuté uznesenie za správne a je toho názoru, že v záujme maloletého dieťaťa
je iná úprava styku a to v širšom rozsahu, pričom matka síce styk umožňuje, avšak neumožňuje

sa stretávať s maloletou bez jej prítomnosti, prípadne bez prítomnosti jej matky a to z neznámychdôvodov, pričom sa uchýlila i k živým, resp. mimoriadne skresľujúcim tvrdeniam, pričom bránenie
styku môže mať za následok negatívny dopad na psychiku maloletej a vzájomné odcudzenie sa otca
a maloletej L., ako i odcudzenie maloletej s rodinou otca a stratu mužského vzoru. Navrhol, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v súlade s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upravil styk otca s maloletou L. tak, že otec maloletej je
oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v roku v čase od 12.00 hod. do 19.00 hod. a každý
párny víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky ani otca maloletej nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas

oprávnené osoby, účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ 1 O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky
a otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie treba považovať v jeho podstate, teda čo do zvoleného

spôsobu rozhodnutia za vecne správne, hoci s výhradou potreby doplnenia a preformulovania výroku
rozhodnutia.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13P/286/2012 je rozvod manželstva
a úprava práv a povinností rodičov k maloletej L. na čas po rozvode.

Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorým bolo návrhu otca maloletej na nariadenie predbežného opatrenia čiastočne vyhovené.

V prvom rade je nutné súdu prvého stupňa vytknúť, že sa dopustil viacerých pochybení. Návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia neposúdil v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. Otec síce
v návrhu uviedol i spisovú značku 13P 286/2012, pod ktorou sa vedie konanie o rozvod manželstva

a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej L. na čas po rozvode (§ 113 ods. 1 O. s .p.), avšak z
obsahu podania je zrejmé, že dočasnej úpravy práv (zverenia a styku) k maloletej sa domáha na čas do
skončeniakonaniaorozvodmanželstva,tedanačasdorozvodu.Návrhbolnesprávnedňom20.12.2012
zapísaný, zažurnalizovaný ako č. l. 84 v konaní o rozvod manželstva. Tento návrh bolo potrebné vylúčiť
na samostatné konanie v súlade s § 112 ods. 2 O. s. p., keďže je nesporné, že nie sú dané dôvody

na objektívnu kumuláciu. Súd prvého stupňa je povinný tak učiniť uznesením, voči ktorému odvolanie
nie je prípustné.

Takýmto svojim nesprávnym postupom súd prvého stupňa vystavil odvolací súd do komplikovanej
procesnej situácie, keďže odvolací súd má zakázané pri rozhodovaní o predbežných opatreniach
rozhodnúť i pri výskyte opísaných nedostatkov zrušením uznesenia a vrátením veci súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie a nemá možnosť ani vady odstraňovať z dôvodu plynutia príslušnej lehoty, ktorá sa
počíta už od predloženia mu veci (§ 217 ods. 1 a § 221 ods. 3 O. s. p.).

Odvolací súd preto v rámci zákonných možností o veci meritórne rozhodol, s tým, že súd prvého stupňa
je povinný začať konanie o úprave práv a povinností k maloletej L. na čas do rozvodu (§ 76 ods. 3 O.
s. p., § 81 ods. 1 a 3 O. s. p.), t.j. vydať uznesenie o začatí konania, voči ktorému odvolanie nie je

prípustné (§ 202 ods. 3 písm. c/ O. s. p.).

Z vyššie opísaného vyplýva nedôvodnosť námietok uvedených v odvolaní matky týkajúcich sa
nariadenia predbežného opatrenia v konaní o rozvod manželstva (§ 102 ods. 1 O. s. p.) ako i ďalších
vád (§ 76 ods. 3 O. s. p.). Nedôvodnou je i námietka o rozhodnutí veci nezákonným sudcom, pretože i
pri dodržaní správneho postupu - vylúčení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na samostatné

konanie by vo veci rozhodoval ten istý sudca a to v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Galanta narok 2012 (návrh bol totiž podaný 20.12.2012) str. 18 - výnimky č. 4 z prideľovania vecí „pri vylúčení veci
z konania na samostatné konanie rozhoduje ten sudca, ktorý takto vec na samostatné konanie vylúčil“.

Odvolací súd bol povinný o nariadení predbežného opatrenia v zákonnej lehote napriek pochybeniam

súdu prvého stupňa meritórne rozhodnúť.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Okrem ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. použitého v odôvodnení napadnutého uznesenia
je tu ešte i písmeno b/ rovnakého paragrafu, podľa ktorého predbežným opatrením môže súd uložiť

účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,
koho označí súd.

Pri vyjdení z ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. a tiež obsahu spisu v prejednávanej veci potom
okrem doterajšej riadnej starostlivosti o maloletú zo strany jej matky (okolnosť ani otcom výslovne
nenamietaná, keďže tu problematizovanou bola len ochota matky umožniť otcovi podieľanie sa na

výkone rodičovských práv k maloletej) za osvedčený treba považovať nedostatok spolužitia rodičov
dieťaťa, keď bolo toto potvrdené prakticky všetkými doterajšími podaniami v spise a zároveň činilo
potrebnou úpravu rodičovských práv a povinností aj pred vydaním konečného rozhodnutia o úpravu práv
a povinností spolu nežijúcich rodičov maloletého dieťaťa podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zák. o rodine.

Ak pre rozhodovanie súdu o predbežnej úprave rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia

stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha
konania o predbežnom opatrení) najvýznamnejším bolo, že tu nebolo nič spochybňujúce výchovnú
spôsobilosť matky; nebol ani dôvod pre ústup od toho záveru konštantnej rozhodovacej praxe
tunajšiehosúduvobdobnýchveciach(voveciachpredbežnýchopatrenímajúcichdočasneupraviťvýkon
rodičovskýchprávapovinnostíspolunežijúcichrodičovmaloletéhodieťaťa),podľaktoréhonaaktuálnom

stave vecí (teda na spolužití maloletého s jeho matkou) nevznikla potreba niečo meniť.

Toto platí napriek uzákoneniu možnosti striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (§ 24 ods. 2
Zák. o rodine v znení zákona č. 217/2010 Z. z.), keďže určujúcim pri zvolení takejto úpravy je záujem
dieťaťa (v ustanovení zhora dokonca ako podmienka zdôraznený zopakovaním na dvoch miestach) a na
zodpovedanie otázky existencie takéhoto záujmu nemôže poslúžiť len konanie o predbežnom opatrení

- v ktorom sa i pre krátkosť času vymedzeného pre súd na rozhodnutie o návrhu účastníka vyžaduje
iba osvedčenie významných skutočností a nie aj ich preukázanie (v čom opäť bolo treba nesúhlasiť s
odvolateľkou - tvrdiacou opak).

Súd prvého stupňa však pri svojom rozhodovaní neprispôsobil povahu svojho rozhodnutia konkrétnym
okolnostiam prípadu (predovšetkým teda stavu v čase jeho rozhodovania, tu por. aj § 154 ods. 1 a §

167 ods. 2 O. s. p.).

Ak tu totiž pred rozhodovaním o návrhu na predbežné opatrenie (ktorým sa požadovala výlučne úprava
styku otca s maloletou) preukázateľne nedošlo k žiadnej dohode rodičov, vydaniu rozhodnutia súdu či k
inejskutočnostizakladajúcejcelkomkonkrétnyspôsobúpravyrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletej
L., možnosť vydania predbežného opatrenia o styku jedného rodiča s maloletým v prípadoch obdobných

tomu z prejednávanej veci závisela od celkom bezpečného ustálenia osoby toho rodiča, ktorý by mal
mať dieťa (čo aj len pre čas do konečného rozhodnutia) vo svojej starostlivosti. Povaha rozhodnutia o
takejto (v skutočnosti primárnej) otázke (starostlivosti o maloletého) pritom závisela práve od faktického
stavu v čase rozhodovania súdu.Ak totiž kritériá zmienené už vyššie nasvedčovali opodstatnenosti predbežnej starostlivosti matky (otec
by pri záujme na opaku musel už v štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení presvedčiť buď o
výchovnej nespôsobilosti matky alebo o vlastnej schopnosti postarať sa o maloletú podstatne lepšie

než matka, keďže dôvodom pre destabilizáciu skoršieho výchovného prostredia nie sú len rovnocenné
výchovné podmienky druhého rodiča - o žiaden z týchto prípadov však ani podľa odvolacieho súdu
nešlo), vydanie predbežného opatrenia spôsobom predpokladaným v už vyššie citovanom ustanovení
§ 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by sa predbežným opatrením malo
zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v

starostlivosti nemal mať (tu matka) a jeho presun do dispozičnej sféry druhého z rodičov (tu otec), resp.
i inej osoby.

O taký prípad však v prejednávanej veci nešlo, pretože maloletá sa ako v čase rozhodovania
napadnutým uznesením tak aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu nachádzala (fakticky)
v starostlivosti matky. Predbežné opatrenie ukladajúce matke maloletého odovzdať ho otcovi
neprichádzalo do úvahy, na druhej strane však bolo potrebným vytvorenie právneho podkladu pre ďalšie

rozhodnutie požadované návrhom otca (o predbežnej úprave výkonu práva otca na styk s maloletou).
Práve z tohto dôvodu nebola

namieste úprava osobnej starostlivosti o dieťa vrátane všetkých atribútov s tým spojených (teda
vrátane úpravy zastupovania maloletého a správy jeho majetku spôsobom vlastným až rozhodovaniu
vo veci samej, ako na to tunajší súd poukázal už vo svojich skorších rozhodnutiach zaoberajúcich sa

rovnakým problémom - napr. vo veciach Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/6/2009, 10CoP/1/2008
alebo 11CoP/46/2006, 11CoP/53/2006), ale opodstatnenou i v tejto veci bola len právna konzervácia
aktuálneho faktického stavu starostlivosti matky o dieťa vyjadriteľná tak, že sa maloletá predbežne
ponechá v jej starostlivosti.

Až v nadväznosti na prijatí takéhoto rozhodnutia bolo možno vyriešiť predbežne i otázku práva otca na

styk s maloletou. Tu i pri možnosti stotožnenia sa s názorom otca, podľa ktorého doterajšia argumentácia
matky v konaní a tiež jej faktické počínanie nasvedčujú skôr záujmu na vytváraní prekážok pri výkone
práva na styk, však odvolací súd musel prisvedčiť matke v tom, že spôsob úpravy vyplývajúci z návrhu
otca nemožno považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov.

Za primeranú dočasnosti prijímaného opatrenia odvolací súd považoval úpravu styku v rozsahu a za

podmienok uvedených vo výroku napadnutého uznesenia. Takáto úprava totiž zabezpečí na jednej
strane istú stabilizáciu výchovného prostredia maloletej u matky a na druhej strane potom aj potrebnú
kultiváciu vzťahu druhého rodiča a dieťaťa.

Obavy matky o užívaní drog otcom neboli doposiaľ hodnoverne preukázané a akékoľvek teoreticky
možné nevhodné správanie otca počas styku bude eliminovať práve prítomnosť matky. Rozsah

styku 4 hodiny týždenne za prítomnosti matky zodpovedá účelu predbežného opatrenia, zohľadňuje
neopomenuteľné kritéria - útly vek maloletej L. (1 rok), vzťah k matke, k prostrediu v ktorom žije.
Nariadené predbežné opatrenie zároveň zabezpečuje i zachovanie (vytvorenie) citových väzieb otca a
maloletej L..

Pri riadení sa všetkými už opísanými úvahami preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.

O trovách konania potom rozhodnuté (rovnako ako v prvom stupni) nebolo. Okrem zásadnej možnosti
rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci (§ 145 O. s. p.) tu totiž
šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká
zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) az ktorého dôvodu rozhodnutie o trovách konania účastníkov v druhovo identických veciach nepatrí ani
do rozhodnutia vo veci samej.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.