Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/376/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105229373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1105229373.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: M., D.. D. r.M.., so sídlom G. XXX, G., zastúpeného
Mgr. Martinom Vanekom, advokátom, so sídlom Štefunkova 9, Bratislava, proti odporcovi: O.. T., bytom
T. XX, J., zastúpenému JUDr. Ladislavom Pavlovičom, advokátom, so sídlom Štefánikova 5, Bratislava,
o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 29. júna 2010 č.k. 26C/9/2005-166, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia X.XXX,XX eur s príslušenstvom titulom nezúčtovania finančných prostriedkov
za prevzatý tovar s tým, že o trovách konaniach rozhodne samostatným uznesením. Po doplnení

dokazovania v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorým bol zrušený jeho predchádzajúci rozsudok, dospel k záveru, že právny vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom sa riadi ustanoveniami zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 ods.
1 Obch. zák.), pričom mal preukázané, že odporca v čase uzatvárania zmlúv bol podnikateľom a
podnikal pod obchodným menom M. P. spol. s.r.o.. Konštatoval, že na základe uzavretých zmlúv medzi
účastníkmi, navrhovateľ na základe objednávky predajcu (odporcu) dodal predajcom tovar, ktorý mal

povinnosť získané finančné prostriedky za predaný tovar zaslať na účet alebo adresu navrhovateľa a za
sprostredkovanie predaja a úhradu faktúr prináležala odporcovi provízia. Na základe toho ako sa odvíjal
platobný a účtovný styk medzi účastníkmi, vrátane vystavovaných faktúr na výplatu provízie, dospel
k záveru, že zmluvným partnerom navrhovateľa nebol odporca ako fyzická osoba, ale spoločnosť M.
P. s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol odporca a uzavrel, že odporca nebol ako fyzická osoba
v konaní pasívne legitimovaným. V súvislosti s oprávnenosťou podpisovania zmluvy za spoločnosť

navrhovateľa W.. D. dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal jeho splnomocnenie na podpisovanie
zmlúv a oprávnenie konať v mene spoločnosti, a preto vyhodnotil jeho právne úkony vykonané
neoprávnenou osobou ako neplatné. So zreteľom na uvedené dovodil, že navrhovateľ sa domáha
plnenia z neplatných zmlúv voči odporcovi, ktorý v konaní nie je pasívne legitimovaným, na základe
čoho návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho

zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vytýkal súdu prvého stupňa, že bral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli
a prehliadol tie, ktoré boli nesporne preukázané a vyplynuli z dokazovania a takéto nesprávne skutkové
zistenia boli výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov. Namietal správnosť záveru súdu

prvého stupňa, že odporca vystupoval v zmluvných vzťahoch nie ako fyzická osoba, ale v menespoločnosti M. P., s.r.o., čo je v rozpore s písomnými dôkazmi, ako aj výpoveďou odporu o tom, že
zmluvy uzavrel pod jeho živnosťou ako fyzická osoba - podnikateľ, a preto je nesprávny právny záver
súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu. Namietal správnosť záveru súdu prvého

stupňa o neplatnosti zmlúv napriek výpovedi konateľa, ako aj W.. D.. Poukazoval na to, že odporca sám
potvrdil, že bol v čase uzavretia zmlúv podnikateľom a ako podnikateľ zmluvy aj uzavrel, priznal, že mu
neodovzdal všetok tovar, ktorý od neho prevzal a hodnotu ktorého sám odhadol na sumu X.XXX,XX eur.
Dôvodil tým, že bolo dostatočne preukázané, že odporca od neho tovar prevzal v minimálnej hodnote
X.XXX,XX eur a nevrátil ho a ani mu ho nevyúčtoval, rovnako prevzal od odberateľa finančné prostriedky

v hodnote XXX,XX eur, ktorú hotovosť mu však neodovzdal. Neustále spochybňovanie platnosti zmlúv
považuje za účelové a špekulatívne zo strany odporcu, nakoľko práve na ich základe sa plnilo niekoľko
rokov.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že obe navrhovateľom predložené
zmluvy sú neplatné a že ich písomné vyhotovenia, nie sú písomnými vyhotoveniami platne uzatvorenej
zmluvy či zmlúv. Zmluva vznikla ústnym dojednaním s konkludentným konaním, avšak písomné

vyhotovenia zmlúv predložených navrhovateľom, neprestavujú ich písomné vyhotovenie, a preto pri
posudzovaní obsahu zmluvného vzťahy z nich možno vychádzať len orientačne a skutočný obsah
zmluvného vzťahu je potrebné posudzovať predovšetkým s ohľadom na fakticitu vo vzťahu medzi
navrhovateľom na jednej strane, a buď ním alebo M. P. spol. s r.o. na druhej strane. Zotrval na svojej
argumentácii, že s ohľadom na platobný a účtovný styk navrhovateľa s M. P. spol. s r.o. bola zmluvným

partnerom navrhovateľa v skutočnosti spoločnosť M. P. spol. s r.o. a nie odporca ako fyzická osoba a
ktorý konal z pozície jej konateľa a spoločníka, a preto odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný.
Namietal, že potvrdil to, že zmluvy uzavrel ako fyzická osoba - podnikateľ. Stotožnil sa s konštatovaním
súdu prvého stupňa o neplatnosti zmlúv. Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol nielen bremeno
tvrdenia, ale v podstatných otázkach ani dôkazné bremeno, a preto navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu a v medziach uplatnených dôvodov odvolania (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súd prvého stupňa svoj záver o nedostatku pasívnej

legitimácie odporcu založil na osvojení si obrany odporcu bez toho, aby pre takýto záver mal dostatočný
podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že odporca nie je pasívne
legitimovaným na vrátenie plnenia navrhovateľovi z neplatných zmlúv. Tento svoj právny názor však
súd prvého stupňa zaujal bez toho, aby sa dôsledne zaoberal tým, kto prijal plnenie od navrhovateľa

na základe neplatnej zmluvy, ktorého vydania sa domáha a vôbec sa nezaoberal takými podstatnými
skutočnosťami vyplývajúcimi z vykonaných dôkazov, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci, a preto nemožno považovať jeho rozhodnutie za vecne správne.

V posudzovanej veci navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny zo zmluvy o
sprostredkovaní, ktorú uzatvoril s odporcom ako s predajcom dňa XX.XX.XXXX na predaj monočlánkov

K. a zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX na predaj monočlánkov O.. Obe zmluvy
boli uzatvorené na dobu neurčitú. V konaní nebolo sporným, že k ukončeniu zmlúv došlo ich zrušením /
výpoveďou zo strany navrhovateľa listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zároveň vyzval odporcu na
vyúčtovanie všetkých predajov, faktúr, vrátenie batérií a zaslanie peňazí do XX dní. Navrhovateľ tvrdil, že
nazákladezmlúvodovzdávalodporcovitovar-monočlánkyzaúčelomichďalšiehopredajaodberateľom,

pričompoukončenízmlúvzistilnaskladeodporcuzostatokmonočlánkovvcelkovejhodnoteXX.XXX,XX
Sk, ktoré mu odporca nevrátil a ani za ich predaj nepoukázal finančné prostriedky a rovnako mu odporca
neodovzdal hotovosť v sume XX.XXX,XX Sk, ktorú inkasoval od konečných odberateľov za predaj
tovaru.

Odporca v konaní namietal platnosť uzatvorených zmlúv a svoju obranu založil na argumentácii, že

písomne uzatvorené zmluvy nie sú písomným vyhotovením platne v skutočnosti/fakticky uzatvorenejzmluvy ústnym dojednaním v spojení s konkludentným konaním, a že obsah tohto platne (skutočne)
uzatvoreného zmluvného vzťahu je potrebné posudzovať s prihliadnutím na faktické okolnosti prípadu,
a to že platobný a účtovný styk sa nerealizoval prostredníctvom osobného účtu a účtovníctva odporcu

ako fyzickej osoby, ale prostredníctvom účtu spoločnosti M. P. spol. s r.o. a predložil faktúru XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vystavenú pre navrhovateľa na vyplatenie odmeny za sprostredkovateľskú činnosť
za obdobie jún- november XXXX, ktorou preukazoval, že spoločnosť M. P. spol. s r.o. vystavovala pre
navrhovateľa faktúry na dohodnutú províziu a tvrdil, že navrhovateľ na základe týchto faktúr províziu
spoločnostiM.P.spol.sr.o.uhrádzal,očompredložilvýpiszjejúčtuorealizovanejplatbenavrhovateľom

dňa XX.X.XXXX. Tvrdil, že odporca teda vystupoval ako štatutárny zástupca spoločnosti M. P. spol.
s r.o., nekonal vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale ako jej konateľ a spoločník, teda zmluvným
partnerom v skutočnosti nebol odporca ako fyzická osoba, ale spoločnosť, ktorá mohla byť jedine
pasívne legitimovanou v konaní.

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako
obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl. Obch. zák.), keď v čase

jeho vzniku bol odporca podnikateľom. V konaní bolo doložené nielen to, že odporca bol konateľom
a spoločníkom obchodnej spoločnosti M. P. spol. s r.o., ale zároveň aj podnikal, ako vyplýva z výpisu
zo živnostenského registra založeného na č.l. XX, v tom čase ako fyzická osoba - živnostník pod
obchodným menom O.. M. T. - M. - V., s miestom podnikania J., T. XX, v predmete podnikania od
XX.X.XXXX sprostredkovateľská činnosť, maloobchod, veľkoobchod. Na základe uvedeného teda bolo

možné dovodiť, že zmluvy o obchodnom zastúpení boli na strane obchodného zástupcu uzatvorené
odporcom ako podnikateľom.

Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č.k. XCo XXX/XXXX-XX bolo uložené súdu prvého stupňa následne
zisťovať platnosť uzatvorených zmlúv, či na ich základe navrhovateľ odporcovi plnil, prípadne či došlo v
súvislosti s neplatnosťou zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania k ich vzájomnému vysporiadaniu.

Správny je aj právny záver súdu prvého stupňa, že zmluvy o obchodnom zastúpení sú neplatné, nakoľko
neboli uzatvorené na to oprávnenou osobou v dôsledku absencie písomného plnomocenstva udeleného
konateľom navrhovateľa zástupcovi W.. D. na uzatváranie zmlúv o obchodnom zastúpení. Keďže zmluvy
o obchodnom zastúpení musia mať písomnú formu, muselo byť aj plnomocenstvo na ich uzatvorenie
udelené písomne (§ 31 ods. 4 Obč. zák.). Nedostatok písomnej formy plnomocenstva má za následok

jeho neplatnosť a rovnako neplatným je aj právny úkon urobený na jeho základe (§ 40 ods. 1 Obč. zák.).
PokiaľtedanavrhovateľvkonanínepreukázaludeleniepísomnéhoplnomocenstvaW..D.nauzatváranie
zmlúv o obchodnom zastúpení, možno považovať za správny aj právny záver súdu prvého stupňa o
tom, že zmluvy o obchodnom zastúpení uzatvorené odporcom v jeho zastúpení sú neplatnými právnymi
úkonmi.

So zreteľom na uvedený záver, mal súd prvého stupňa v konaní zisťovať, či vznikla účastníkom
konania povinnosť na vrátenie si vzájomných plnení z neplatnej zmluvy v zmysle ust. § 457 Obč. zák.
alebo niektorému z nich povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného prijatím plnenia z
neplatnej zmluvy v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Obč. zák..

Súd prvého stupňa na jednej strane dovodil, že na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi

navrhovateľ na základe objednávky predajcu (odporcu) dodal tovar odberateľom, od ktorých získané
finančné prostriedky za predaný tovar mal potom odporca zaslať na účet alebo adresu navrhovateľa
a že za sprostredkovanie predaja a následnú úhradu faktúr prináležala odporcovi provízia. Následne
na základe realizácie platobného a účtovného styku medzi účastníkmi uzavrel, že zmluvným partnerom
navrhovateľa bola spoločnosť M. P. spol. s r.o., ktorej spoločníkom a konateľom bol odporca a v konaní

tak ustálil, že odporca ako fyzická osoba nie je pasívne legitimovaným.

Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). V prípade, ak si na základe neplatnej zmluvy
poskytli vzájomné plnenia obe strany, platí pre ich vzájomné vyporiadanie vzťahov z neplatnej zmluvyust. § 457 Obč. zák. Pasívne legitimovaný pre vydanie bezdôvodného obohatenia je potom ten, kto
bol účastníkom neplatnej zmluvy, ktorému bolo na jej základe plnené. Nakoľko predmetom konania
nie je vyporiadanie vzájomného plnenia z neplatnej zmluvy, kedy by mal navrhovateľa ako zastúpený

nárok na vrátenie vyplatenej provízie a obchodný zástupca (predajca) nárok na peňažnú náhradu
za ním poskytované plnenie spočívajúce vo výkonoch (uzatváraním zmlúv ), zostalo tak predmetom
posúdenia kto bol subjektom povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého prevzatím
plnenia (tovaru) od navrhovateľa, resp. nevyúčtovaním mu prijatého peňažného plnenia za predaný
tovar, z neplatnej zmluvy.

Súd prvého stupňa nepristupoval k posúdeniu pasívnej legitimácie na vydanie bezdôvodného
obohatenia z neplatných zmlúv dôsledne, keď pri zisťovaní kto bol zmluvnou stranou navrhovateľa
zo zmlúv o obchodnom zastúpení, nezisťoval, komu navrhovateľ plnil na základe neplatných zmlúv o
obchodnom zastúpení, teda komu odovzdával tovar, kto tovar od navrhovateľa preberal, kto preberal
peniazeododberateľov zapredanýtovar,ktozasielalnavrhovateľoviprevzatépeniazezapredanýtovar,
ten subjekt bude potom povinný navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie prijaté od neho na základe

neplatných zmlúv vydať. V konaní bude preto opätovne potrebné skutkovo ustáliť na základe týchto
skutočností, či odporca konal na základe zmlúv uzatvorených s navrhovateľom ako fyzická osoba, alebo
konal ako konateľ M. P. spol. s r.o. v jej mene a na jej účet, so zreteľom na skutočnosť, že podnikateľ
vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti pod svojím obchodným menom (§ 8 Obch.
zák.).

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že odporca nenamietal, že by tovar od navrhovateľa on
nepreberal alebo že by mu on nezaslal vyúčtovania (vo svojej výpovedi uviedol, že všetky peniaze
za inkasovaný tovar zasielal v hotovosti ako M. T. a že doklady podpisoval ako M. T. - čo vyplýva aj
z predložených príjmových dokladov, ktoré vystavoval a podpisoval) a ani nepredložil žiadny dôkaz
svedčiaci o tom, že by zásielky tovaru boli navrhovateľom doručované na meno spoločnosti M. P. spol.

s r.o., resp. že by ich preberal ako jej konateľ, v jej mene. Naopak v konaní bolo doložené, že zásielky
tovaru boli adresované na meno odporcu a tieto aj vo svojom mene preberal (na neho boli vystavené
a ním podpísané odberné listy od spešniny) a rovnako odporca pod svojím menom prijímal peňažné
plnenia za predaj tovaru, keď podpísal a vyhotovil príjmové pokladničné doklady zo dňa XX.XX.XXXX
a XX.XX.XXXX.

Pokiaľ by mala byť obrana odporcu, že vystupoval v postavení obchodného zástupcu ako štatutárny
orgán spoločnosti M. P. spol. s r.o., dôveryhodná, musel by preukázateľne doložiť, že pri predaji tovaru
navrhovateľa konal v mene a na účet tejto spoločnosti, teda, že vykonával jednotlivé právne úkony pri
sprostredkovaní predaja tovaru pod obchodným menom tejto právnickej osoby zapísanom v obchodom
registri (§ 8, § 9 ods. 2 Obch. zák.). Z doposiaľ predložených dokladov preukazujúcich dodanie a

prevzatie tovaru však vyplýva, že vystupoval pod svojím menom a priezviskom ako fyzickej osoby, ktoré
spolu s dodatkom predstavujú jeho obchodné meno podnikateľa.

Pokiaľ bude možné konštatovať, že tovar a hotovosť za predaný tovar prevzal na základe neplatných
zmlúv odporca ako fyzická osoba, ktorý ich aj navrhovateľovi vyúčtoval, musela vzniknúť prijatím tohto
plnenia navrhovateľa z neplatnej zmluvy povinnosť toto plnenie vydať nie spoločnosti M. P. spol. s r.o. ale

odporcovi, ktorý sa tak na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil a je povinný navrhovateľovi prijaté
plnenie vrátiť či už v podobe tovaru, ktorý od neho na základe neplatnej zmluvy prevzal, alebo finančných
prostriedkov, ktoré za jeho predaj na základe neplatnej zmluvy získal, resp. v prípade nemožnosti
vecného plnenia (vrátiť tovar), zaplatiť mu hodnotu nevráteného tovaru.

Odvolací súd poukazuje na to, že inventúrny rozdiel v sume XX.XXX,XX Sk mal vzniknúť z dodávky

tovaru O. (inventúrny zápis na č.l. XX spisu), ktorý bol dodávaný navrhovateľom na základe zmluvy
o obchodnom zastúpení uzatvorenej dňa X.X.XXXX, a preto odporca nemôže preukazovať faktúrou
spoločnosti M. P. spol. s r.o. zo dňa XX.XX.XXXX a výpisom z jej účtu z marca XXXX, vznik záväzku
navrhovateľa a spoločnosti M. P. spol. s r.o. aj vo vzťahu k dodávke monočlánkov O., keďže v tom
čase (keď mal prebehnúť účtovný a platobný styk) existoval len právny vzťah založený zmluvou osprostredkovaní predaja zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa týkal dodávky monočlánkov K., na ktorých
inventúrny rozdiel nemal byť, podľa zápisu z inventúry, zistený.

Odporca tvrdí, že písomné vyhotovenie zmlúv založené navrhovateľom v konaní do spisu, nie sú

písomnými vyhotoveniami platne uzatvorených zmlúv a že medzi navrhovateľom a spoločnosťou M.
P. spol. s r.o. vznikol právny vzťah, na základe ktorého sa realizoval platobný a účtovný styk medzi
navrhovateľom a M. P. spol. s r.o.. Tento iný právny vzťah, obsah ktorého odporca bližšie nerozviedol,
však nie je predmetom konania, pretože navrhovateľ sa v konaní domáha peňažného plnenia za
tovar, ktorý dodával odporcovi na základe právneho vzťahu založeného práve písomnými zmluvami o

sprostredkovaní a nie na základe iného zmluvného vzťahu vzniknutého medzi ním a M. P. spol. s r.o..

Ak by odporca aj v konaní preukázal, že existoval okrem písomne potvrdených zmluvných vzťahov
ešte ďalší záväzkovoprávny vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. P. spol. s r.o. ústne, resp.
konkludentne uzatvorený, musel by súčasne aj preukázať, že jeho predmetom bolo dodanie tých
monočlánkov, ktorých vyúčtovania, resp. vrátenia peňazí z predaja ktorých, sa navrhovateľ v konaní
domáha.

Napokon bude potrebné sa v konaní zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou odporcom podľa ust.
§ 394 ods. 2 v spojení s ust. § 397 Obch. zák., keď právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa
neplatnej zmluvy sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď k plneniu došlo.

Na záver odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ aj odporca konal ako obchodný zástupca za
navrhovateľa a v jeho mene uzatváral obchody a prijímal plnenia bez udeleného plnomocenstva (ust. §

654 ods. 3 Obch. zák.), nemá to vplyv na právne dôsledky pre vysporiadanie vzťahu účastníkov konania
z neplatných zmlúv a zakladá to jedine nárok osoby, s ktorou odporca takto konal podľa ust. § 33 ods.
2 Obč. zák., požadovať od odporcu splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že pokiaľ súd prvého stupňa vec neposúdil z hľadiska celého
komplexu všetkých skutočností relevantných pre rozhodnutie, možno považovať ním prijaté právne

záveryonedostatkupasívnejlegitimácieodporcuvrátiťnavrhovateľoviplnenieprijatézneplatnejzmluvy,
z dôvodu že platobný a účtovný styk navrhovateľa sa uskutočňoval s M. P. spol. s r.o., za predčasný,
a tým z hľadiska aplikácie ust. § 451 a nasl. Obč. zák. aj za vecne nesprávny. Rozhodnutie vo
veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové
rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych

záverovnainštančnevyššomsúdeatýmajmožnosťpreskúmaniasprávnostizáverovodvolaciehosúdu,
ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkového stavu zisteného z hľadiska tých rozhodujúcich
skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď
dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci
dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť
zadosť iba kasačným rozhodnutím.

S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď pri posudzovaní pasívnej
legitimácie neaplikoval ust. § 451 Obč. zák., a preto nedostatočne zistil skutkový stav, keď neprihliadol v

konaní na také rozhodujúce skutočnosti, ktoré majú z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia zákona
pre rozhodnutie v danej veci podstatný význam, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v
zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p. ), v ktorom súd
prvého stupňa posúdi dôvodnosť nároku navrhovateľa na vydanie plnenia poskytnutého z neplatných
zmlúv na základe všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z hľadiska relevantných ustanovení

zákona.V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.