Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2011

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/448/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111204755
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111204755.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa a.s.,
Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, B.
L. XX, XXX XX K., P. W. F. T. XX, XXX XX K., prostredníctvom ktorej vykonáva advokáciu JUDr. Daniel
Blyšťan proti povinnému: V. S., N.. XX. V. XXXX, A. XXX XX V. č. XXX o vymoženie pohľadávky vo výške
27,97 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad so

sídlom Mičinská cesta 35, 974 00 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 78/11 o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/402/2011-22 zo dňa 4. mája 2011 jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/402/2011-22 zo dňa 4. mája 2011 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) uznesením č.k. 4Er/402/2011-22 zo dňa 4.
mája 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX 78/11. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní predloženého exekučného
titulu, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 8. marca 2010 vydaný
JUDr. Bohumilom Zaujecom, rozhodcom Arbitrážneho súdu K., s.r.o., K. a W. zmluvy č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX. V. 2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie

zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou T. a.s., ktoré v časti XV. ustanovili, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom,
dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení konštatoval,
že podľa bodu 2 Ďalších zmluvných dojednaní k poistnej zmluve poistník (poistený) a poisťovňa
vyjadrili spoločne a svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi

zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré
ustanovenie chápali zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným
a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, exekučný súd posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť exekučný súd podrobil túto zmluvu súdnej kontrole z pohľadu,

či sa nenavrhuje vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri skúmaní rozhodcovskej
doložky bral súd do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy aplikoval okrem ustanovení OZ aj
ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len Smernica), ktorá slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských
právnychvzťahov.PoukázalnarozhodnutieSúdnehodvoraEÚvoveciC-76/10,podľaktoréhoSmernicaukladá vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského
rozhodnutia vydaného bez účasti spotrebiteľa, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu sankcie
obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom a uplatnenej v tomto

rozhodnutí, ak tento súd má na tento účel k dispozícii nevyhnuté informácie o právnom a skutkovom
stave a podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže uvedený súd vykonať takéto posúdenie v rámci
obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Exekučný súd poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom
konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje podľa exekučného súdu voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, pretože bod 1 XV. časti Všeobecných poistných
podmienok výslovne zakotvuje pre všetky vzájomné spory právomoc rozhodcovského súdu. Už túto
skutočnosť je podľa exekučného súdu potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech
spotrebiteľa, pričom navyše rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Pokiaľ ide o bod 2 Ďalších zmluvných dojednaní Všeobecných
poistných podmienok, tento bod je podľa všeobecného súdu nadbytočný a len potvrdzuje už raz
zakotvenú rozhodcovskú doložku. Uvedeným dojednaním sa oprávnený pravdepodobne snažil vyvolať

zdanie individuálne dohodnutej všeobecnej poistnej podmienky, avšak exekučný súd zastáva názor,
že pod osobitným vyjednaním sa rozumie stav, keď spotrebiteľ má vôľu riešiť určitý vzťah odlišne od
štandardných formulárových postupov odvolateľa. Samotná podstata osobitného vyjednania si vyžaduje
predovšetkým, že spotrebiteľ rozumie podstate problému, prípadne že mu je problém vysvetlený.
Predpokladá sa pritom taký postup, aby sa so zreteľom na všetky okolnosti mohlo konštatovať, že sa

tak stalo s plnou odbornou starostlivosťou a so zreteľom na osobitosti každého jednotlivého prípadu
a spotrebiteľa. O takýto prípad sa však v danom prípade nejedná a cit. bod 2 Ďalších zmluvných
dojednaní v poistnej zmluve exekučný súd považoval skôr za dôkaz o nekalej obchodnej praktike,
o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok (§ 8 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z.), než o odbornej
starostlivosti dodávateľa. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok nekalá povaha rozhodcovskej

doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným a trvá permanentne počas celého
exekučného konania. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi
sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak súd v exekučnom konaní skúma platnosť
rozhodcovskej doložky, zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to
skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na

zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.
Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom
na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt
nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp.
verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (rozhodnutie NS SR

č. 3NCdo XX/2008 z 22. apríla 2009). Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci boli podľa
exekučného súdu splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku.

Oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote proti napadnutému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu

nezákonnosti tohto rozhodnutia podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p.. Podľa odvolateľa
predložený exekučný titul spĺňa všetky podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Závery
prvostupňového súdu nie sú dostatočne právne podložené a okolnosti slúžiace prvostupňovému súdu
akopodkladkzáveruomateriálnejnevykonateľnostiexekučnéhotitulunemôžuzakladaťjehomateriálnu
nevykonateľnosť, nakoľko s nimi právna úprava a ani právna teória nepočítajú ako s dôvodmi materiálnej

nevykonateľnosti exekučného titulu. Odvolateľ ďalej exekučnému súdu vytkol, že nestačí konštatovať
rozpor exekučného titulu so zákonom, ale je potrebné uviesť konkrétne, s ktorým právnym predpisom
nie je exekučný titul v súlade. Rovnako závery exekučného súdu o tom, že rozhodcovská doložka
bola už v čase uzatvorenia neprijateľnou podmienkou a ako taká od počiatku neplatnou v zmysle § 53
ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, nemá žiadnu oporu v skutkovom stave konkrétneho

prípadu, ani v právnom poriadku SR. Exekučný súd navyše nie je oprávnený podľa odvolateľa tieto
okolnosti v exekučnom konaní ani skúmať, keďže tým by zasiahol do zásady záväznosti právoplatnýchrozhodnutí, ktorý postup je bez opory v zákone. Arbitrážny rozsudok má podľa § 45 v spojení s
§ 51 ods. 3 zák.č. 244/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZRK“) a ust. § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Tento môže byť zrušený výlučne

postupom podľa § 40 a nasl. ZRK. Rozhodcovský rozsudok zrušený v osobitnom konaní nebol, je
teda riadnym, právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány,
vrátane exekučného súdu. Exekučný súd nie je súdom konajúcim vo veci zrušenia rozhodcovského
rozsudku, preto nemá ani oprávnenie preskúmavať arbitrážny rozsudok z hľadísk uvedených v § 40
a nasl. ZRK. Odvolateľ v odvolaní poukázal na odbornú literatúru publikovaná v ČR. Poukázal na to,

že exekučný súd nesprávne vychádzal zo skutočností, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Podľa názoru odvolateľa však rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná. Ďalej
poukázal na to, že rozhodnutia ESD citované exekučným súdom sa netýkajú prípadu, keď už bol
vydaný rozhodcovský rozsudok. Poukázal aj na nesprávny názor exekučného súdu o potrebe aplikácie
komunitárneho práva v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície Smernice do právneho
poriadku SR, pretože Smernica nemá v zmysle Lisabonskej zmluvy všeobecnú platnosť, ani priamu

uplatniteľnosť. Priama aplikácia ustanovení Smernice prichádza do úvahy subsidiárne ako ultima
racio vtedy, ak eurokomformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Ustanovenia Smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené určité podmienky. V
tomto prípade však bola smernica, na ktorú odkazuje exekučný súd, do právneho poriadku SR riadne
transponovaná. Ak súd posudzoval rozhodcovskú zmluvu z titulu prijateľnosti podmienky rozhodcovskej

zmluvy, na čo podľa odvolateľa nebol oprávnený, mal ju posudzovať výlučne podľa platných slovenských
predpisov v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru odvolateľa však exekučný súd
nebol vôbec oprávnený posudzovať a vyhodnocovať rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, a preto nebol ani oprávnený na podklade týchto záverov zamietnuť žiadosť
o vydanie poverenia. Posudzovanie platnosti alebo neplatnosti zmlúv nie je predmetom exekučného

konania. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne,
pretože povinný podpísal samotné Všeobecné poistné podmienky dňa XX. V. XXXX a zároveň
„dobrovoľne a slobodne ďalším podpisom podpísal aj Ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX“, kde vyjadril vôľu podrobiť spory rozhodcovskému konaniu. Tieto osobitné dojednania
a v nich obsiahnuté podmienky - rozhodcovská doložka sú oddelené od ostatnej časti Všeobecných

poistných podmienok a povinný nebol žiadnym spôsobom nútený ich podpísať. Naopak, mohol túto
rozhodcovskú doložku nepodpísať bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok jeho poistného
vzťahu. Podľa odvolateľa v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky, čo vyplýva zo znenia Všeobecných poistných podmienok a Ďalších zmluvných
dojednaní. Pokiaľ by povinný nepodpísal rozhodcovskú doložku, nemalo by to žiadny vplyv na

zvyšok Všeobecných poistných podmienok a ani na poistný vzťah; prípadne, ak by nepodpísal
Ďalšie zmluvné dojednania, malo by to jediný následok a to, že by sa nestali súčasťou poistnej
zmluvy. Keďže rozhodcovská doložka bola vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podľa odvolateľa
dohodnutá individuálne, nebolo ju možné posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
OZ, ani podľa judikatúry ESD. Touto skutočnosťou sa exekučný súd nezaoberal, lebo ju neuviedol

vo svojom rozhodnutí. Rozhodcovská doložka podľa odvolateľa nedávala neprimeraná procesné
výhody,aninevytváralažiadnuprocesnúnerovnováhu.Odvolateľpoukázalnaneopodstatnenosťsúdom
deklarovanej značnej vzdialenosti miesta konania ako prekážky uplatňovania práv spotrebiteľa. V tomto
prípade však vzdialenosť nehrá úlohu, keďže rozhodcovské konanie je výlučne písomné. Miesto konania
neurčil oprávnený, ale Stály arbitrážny súd K. v súlade s § 23 ods. 1 ZRK. Naopak, povinný mal

možnosť vybrať si miesto rozhodcovského konania podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu
K.. Miestna príslušnosť rozhodcovského konania formou konštrukcie miestnej príslušnosti danej na
výber bola daná výlučne v prospech povinného. Podľa odvolateľa sa exekučný súd neoboznámil s
listinami, ktoré mali podľa názoru súdu pre prípad podstatný význam, exekučný súd dokazoval, avšak
nenariadil pojednávanie, a preto odvolateľovi odňal možnosť konať pred súdom. Odvolateľ poukázal

na svoje ústavné práva na súdnu ochranu, a to aj v rámci exekučného konania. Odvolateľ napokon
poukázal na to, že nie je žiadnou pochybnou úverovou spoločnosťou, ktorá cez „svoj“ rozhodcovský súd
získava neoprávnené pohľadávky voči svojim klientom. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu

daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.a po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v znení vyplývajúcom z bodu XV. Všeobecných poistných
podmienok predmetnej poistnej zmluvy exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-XX/XX Asturcom, podľa ktorého:
„Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu

rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu,
v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný
na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je v súlade s
citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a ZRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je
povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať splnenie
formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie. Exekučný súd predovšetkým musí

skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči
ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v
exekučnom titule; prípadne skúmať, či došlo k prechodu práv alebo povinností na inak označený
subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie

exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu je preto nedôvodná, keďže je v zrejmom
rozpore s cit. ust. § 44 Exekučného poriadku. Rovnako námietka odvolateľa, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom, neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov rozhodcovskéhokonania účinky právoplatného rozsudku. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory
neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi

sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený
exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej
zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje
a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou,

pretože rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie takéhoto rozhodnutia. Vzhľadom na
uvedené dôvody odvolania, podľa ktorých exekučný súd nepostupoval v súlade so zákonom tým, že
preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom,
nie je právnym názorom vychádzajúcim z platnej právnej úpravy. Rozhodcovskú doložku koncipovanú
v takom znení, ako vyplýva z bodu XV. Všeobecných poistných podmienok poistnej zmluvy exekučný
súd správne právne posúdil. Predstavuje totiž neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle

§ 53 ods. 1 OZ, nakoľko táto spôsobila v danom právnom vzťahu značnú nerovnováhu v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť,žetátopodmienkanebolasospotrebiteľomindividuálnedohodnutá,čovyplývajednoznačne
z jej zaradenia do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ tak celkom zjavne
nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah predloženej formulárovej zmluvy, resp. niektoré zo zmluvných

dojednaní vylúčiť. Argumenty odvolateľa o tom, že rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá,
pretožepovinnápodpísalajednakVšeobecnépoistnépodmienkyajednakOsobitnézmluvnédojednania
k poistnej zmluve, a preto došlo k individuálnej dohode o rozhodovaní sporov v rozhodcovskom
konaní, nemá oporu v obsahu predmetnej poistnej zmluvy. Podľa čl. XVII. bod 2 Všeobecných
poistných podmienok všetky články, ustanovenia a dojednania uvedené v týchto Všeobecných poistných

podmienkach sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi poistníkom a poisťovňou a
nadobúdajú voči konkrétnemu poistníkovi (poistenému) v plnom rozsahu a bez výnimky účinnosť dňom
ich podpísania. Z čl. XV. časť - Rozhodcovské konanie vyplýva, že „poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom.“ Podľa bodu 2 cit. čl. XV. „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu

zriadením alebo špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský
súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami
poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný
súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto Všeobecných poistných podmienok.“ Podľa bodu 3
cit. čl. „rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným,

oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami, najmä: ...“. Z uvedeného vyplýva a je nepochybné,
že rozhodcovská doložka bola zapracovaná už do Všeobecných poistných podmienok a bola teda
obsiahnutá v návrhu predmetnej zmluvy, ktorú spotrebiteľ mal možnosť len prijať, alebo odmietnuť ako
celok. Na tom nič nemení ani obsah Ďalších zmluvných dojednaní k poistenej zmluve č. XXXXXXXXXX,
kde je v bode 2 opätovne dohodnuté riešenie sporov v rozhodcovskom konaní s odkazom na predmetný

čl. XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Oprávnený svoj návrh poistnej zmluvy pokiaľ
sa týka rozhodcovskej doložky nekoncipoval alternatívne, t.j. neupravil ho takým spôsobom, pri ktorom
by bol viazaný svojím návrhom tak v alternatíve s rozhodcovskou doložkou, ako aj v alternatíve
bez nej. V takomto prípade by mohol preukazovať osobitné individuálne dojednanie rozhodcovskej
doložky, nakoľko spotrebiteľ by mal možnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa svojho uváženia a to,

či už s rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Pokiaľ spotrebiteľ takúto možnosť nemal a formulár
mu dával možnosť zmluvu len prijať, alebo odmietnuť ako celok, nie je možné konštatovať, že ide o
dojednanie individuálne dohodnuté. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné

dojednania napísané (drobný, ťažko čitateľný, resp. takmer nečitateľný husto popísaný text), už sama
o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte
obsiahnutými. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je spotrebiteľovi vnútená.
Takto vnútená podmienka, netýkajúca sa priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou aj v zmysle § 53 ods. 4 OZ, na základe

ktorého exekučný súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a
teda je absolútne neplatným právnym úkonom. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto
prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola zapracovaná
do Všeobecných poistných podmienok. Ak teda chcel spotrebiteľ od dodávateľa získať poistenie, kvôliktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Nemohol ovplyvniť postup
pri výbere rozhodcov uvedený v predtlači zmluvy a už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je totiž založené

práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (rozhodcovského súdu), ktorých
objektívnosti a úsudku dôverujú. Navyše v tomto prípade oprávnený predložil rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom K., podľa odôvodnenia ktorého tento rozhodcovský súd svoju právomoc
rozhodnúť spor odvodil zo Všeobecných poistných podmienok v časti XV. ods. 2, z ktorých si rozhodca
vyvodil záver, že na rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je príslušný ten rozhodcovský

súd, ktorý na rozhodnutie sporu dodatočne určí poisťovňa. Ďalej uviedol, že z písomného poverenia
žalobcu z 1. januára 2009 vyplýva, že žalobca určil na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd
K., a preto ide o súd príslušný na rozhodnutie v právnej veci žalobcu proti žalovanej. Z predmetného
bodu 2 čl. XV. Všeobecných poistných podmienok však nevyplýva, že by sa zmluvné strany dohodli
na takomto postupe pri výbere rozhodcu. Článok XV. bod 2 totiž znie: „Pokiaľ poisťovňa nepoverí
osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu,

resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k
prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.“ Z uvedeného
vyplýva, že zmluvné strany sa nedohodli na tom, že spory budú riešené stálym rozhodcovským súdom
vybratým poisťovňou tak, ako tomu malo byť podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.

K odvolateľovej námietke o nedostatku kompetencie exekučného súdu preskúmať predložený exekučný

titul, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011
č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom súd považoval za potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke,
či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu
(rozhodcovského nálezu). Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia „Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí

svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.
c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. VI. ods. 1 Smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní
rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciu zistí exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne.“

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd vec správne právne posúdil, keď žiadosti exekútora na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nevyhovel z dôvodu, že zistil, že exekučný titul predložený v konaní
nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.