Trestný rozkaz ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214010028

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214010028.1

TRESTNÝ ROZKAZ V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1
Trestného poriadku tento

r o z h o d o l :

Obvinený

W. C., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B., F. G. č. XXX/XX, prechodne bytom Q., D. č. XX/B,
na slobode,

j e v i n n ý, že

hoci mu z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoju dcéru Q. C., nar.

XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/78/2007-24 zo dňa 26.06.2007,
s právoplatnosťou od 26.06.2007, ktorým súd schválil dohodu rodičov dieťaťa, bol obvinený zaviazaný
prispievať na jeho výživu mesačne sumou 1.000,- Sk (33,19 €), ktoré výživné mal zasielať vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa L. N., bytom B., C. číslo XXXX/X, túto svoju
zákonnú povinnosť si v období od 01. februára 2012 až doposiaľ bezdôvodne úmyselne neplní, pričom
počas tohto obdobia mal viacero pracovných pomerov, z ktorých príjmov mohol výživné na svoje dieťa
platiť riadne, včas a najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, pričom obvinený v období
neplatenia výživného od 01. februára 2012 až doposiaľ, teda do 16. januára 2014, vrátane mesiaca

január 2014 zaostal na výživnom najmenej vo výške 796,56 €,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ho súdo d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd
obvinenému prikazuje, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatil k rukám L. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom B., C. č. XXXX/X zameškané výživné.

Poučenie:

Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený,
osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola
priznaná náhrada škody.

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné

pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom
rozkaze.

Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený
podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá
iná oprávnená osoba.

Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.

Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného

poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek
1 Trestného poriadku.

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba,
ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného
môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na

hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.

Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol
obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.

Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená
osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho

prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.

V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená
osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu
písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré
týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3

Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede
navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inakich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová
okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.

V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka,

treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo
možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho
vykonanie navrhol.

Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho
prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho

totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).