Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110209871
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110209871.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky Z., zastúpenej Q. proti
odporcom1)R.,2)A.,3)T.,zastúpenémuP.,ourčenieneplatnostidražby,ourčenie,žezmluvaoúvereje
bezúročná a bez poplatkov a o určenie, že záložné právo netrvá, na odvolanie navrhovateľky a odporcu
3) proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2011, č.k. 27C/65/2010-413, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom určil, že dražba, vedená odporcom 1) pre odporcu 2), ktorej predmetom
bol byt č. X na X. poschodí v bytovom dome súp. č. XX na parc. č. XXX/X, vchod XX, na ulici W. v N. v
1/1 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového
domu o veľkosti 53/2065, zapísané Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N. F., ako i
spoluvlastnícky podiel na pozemku pod týmto bytovým domom parc. č. XXX/X - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 682 m2 (na spoluvlastnícky podiel 53/2065 pripadá výmera 17,5 m2), zapísaný
Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N. F., ktoré nehnuteľnosti vydražil odporca 3), a ktorej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou notára Q.. F. V., so sídlom C., V. N. XX zo dňa 04.03.2010
č. N XX/XXXX (Nz XXXX/XXXX, NCRls XXXX/XXXX), na základe ktorej Správa katastra J. vykonala
záznam pod Z XXX/XXXX.-XXX/XXXX, je neplatná, vo zvyšku konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil
a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 2) ako veriteľ poskytol navrhovateľke ako dlžníčke

spotrebiteľský úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom k bytu vo vlastníctve navrhovateľky.
Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca 2) ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom odporcu 1) ako dražobníka. Nakoniec medzi
účastníkmi nebolo sporné ani to, že v rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetný byt príklepom
nadobudol odporca 3) ako vydražiteľ. Priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby bol osvedčený notárskou
zápisnicou notára Q.. F. V., so sídlom C., V. N. XX zo dňa 04.03.2010, č. N XX/XXXX (Nz XXXX/XXXX,

NCRls XXXX/XXXX). Spornou zostala medzi stranami otázka, či výkon dobrovoľnej dražby prebehol v
súlade so zákonom. Navrhovateľka v konaní namietala viacero pochybení v rámci výkonu dobrovoľnej
dražby, okrem iných porušení zákona výslovne namietala, že ohodnotenie predmetu dražby nebolo
vykonané v súlade s § 12 zákona č. 572/2002 Z. z. Okresný súd sa s touto námietkou
navrhovateľky stotožnil. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého cena predmetu
dražby v prejednávanej veci musela byť určená znaleckým posudkom, nakoľko predmetom dražby
bola nehnuteľnosť. Ohodnotenie predmetu dražby si vyžaduje riadnu obhliadku predmetu dražby (§

12 ods. 2 citovaného zákona). Povinná osoba (v tomto prípade navrhovateľka) musí byť o obhliadke,ktorá je potrebná k ohodnoteniu predmetu dražby, riadne informovaná, aby mohla umožniť jeho
sprístupnenie, a to v rozsahu, ktorý je potrebný na zistenie hodnoty predmetu dražby. Táto oznamovacia
povinnosť zo strany dražobníka (odporcu 1/) musí byť splnená v dostatočnom časovom predstihu, a to

spravidla 3 týždne. Z dokazovania vyplynulo, že znaleckým posudkom, ktorým bol ocenený sporný byt
navrhovateľky, mal byť znalecký posudok znalca J.. M. W. zo dňa 29.01.2010 č. X/XXXX. Z citovaného
znaleckéhoposudkuvyplýva,žejednotlivéúkonyznaleckéhoposudku,atokonkrétnemiestnaobhliadka
spojená s miestnym šetrením boli vykonávané 4 dni predtým, než navrhovateľ dražby navrhol
vykonanie dobrovoľnej dražby a než uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby. Popísané úkony

v rámci vypracovania znaleckého posudku boli totiž vykonané dňa 25.01.2010, pričom navrhovateľ
dražby navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby a uzavrel s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby až
dňa 29.01.2010. Dražobník (odporca 1/) teda zaistil ohodnotenie predmetu dražby bez akéhokoľvek
zákonného podkladu, t. j. nezákonne. Pokiaľ dražobník (odporca 1/) v konaní tvrdil, že samotnému
písomnému návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby zo dňa 29.01.2010 predchádzal ústny návrh
na vykonanie dobrovoľnej dražby, súd tomuto tvrdeniu odporcu 1) neuveril. Uvedené tvrdenie totiž

nekorešponduje so skutočnosťou, že dňa 29.01.2010 bol vyhotovený návrh na vykonanie dobrovoľnej
dražby v písomnej forme. Okresný súd nevidel zmysel v tom, aby sa duplicitne vykonával totožný právny
úkon. Za ďalšie zásadné pochybenie v rámci výkonu dobrovoľnej dražby považoval okresný súd tú
skutočnosť, že ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané len z dostupných údajov, t. j. znalec
nevykonal riadnu obhliadku predmetu dražby. Vychádzal z ust. § 12 ods. 3 zákona č. 572/2002 Z. z.,

podľa ktorého platí, že ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia
predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Podmienkou, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby len z dostupných údajov, t. j.
bez vykonania riadnej obhliadky predmetu dražby, je to, že vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ
musí byť spravidla 3 týždne vopred upovedomený o termíne obhliadky a zároveň vlastník predmetu

dražby, prípadne držiteľ by odmietol sprístupniť predmet dražby. Ani jedna z týchto podmienok nebola v
prejednávanej veci splnená. Znalec totiž pristúpil k ohodnoteniu predmetu dražby časovo predtým, než
navrhovateľ dražby podal samotný návrh na vykonanie dražby a než s dražobníkom spísal zmluvu o
vykonaní dražby. Trojtýždňová lehota na upovedomenie navrhovateľky ako vlastníčky predmetu dražby
tak nemohla ani hypoteticky uplynúť, čím je zároveň vylúčená aj druhá podmienka, že by navrhovateľka

odmietla znalcovi sprístupniť byt. Z týchto dôvodov dospel okresný súd k záveru, že v prejednávanej veci
bol predmet dražby ohodnotený bez zákonného podkladu a taktiež nezákonným spôsobom,
a preto konštatoval, že predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná bez toho, aby bol predmet dražby
riadne ohodnotený, čo je neprípustné. Ide o také porušenie zák.ona č. 572/2002 Z. z., ktoré bez ďalšieho
spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vyslovil názor, že pokiaľ sa teda navrhovateľka ako pôvodná

vlastníčka domáhala vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby práve z uvedeného dôvodu, učinila tak
po práve. Nikto iný totiž nebol viacej dotknutý na svojich právach ako ona, keď byt, ktorý pôvodne
vlastnila, bol v rámci dobrovoľnej dražby vydražený bez toho, aby bol riadne ohodnotený. Okresný
súd tak v časti žalobného návrhu o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby navrhovateľke vyhovel a
stotožnil sa s jej právnou argumentáciou. Naopak sa nestotožnil s právnym názorom odporcu 3), podľa

ktorého v priebehu výkonu dobrovoľnej dražby nedošlo k žiadnemu pochybeniu, pre ktoré by bolo možné
vysloviť predmetnú dražbu za neplatnú. Obranu odporcu 3), že dražobník zabezpečil znalecký posudok
predmetného bytu na základe ústneho návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, súd vyhodnotil ako
účelovú. Ďalšími pochybeniami pri vykonávaní dražby, namietanými navrhovateľkou, sa nezaoberal, čo
odôvodnil zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Vo zvyšnej časti konanie zastavil v

zmysle § 96 ods. 1 O.s.p., v súlade s dispozitívnym úkonom navrhovateľky. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 21 ods. 2, ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka bola v konaní úspešná len čiastočne. Čiastočný
neúspech navrhovateľky v konaní je daný tou skutočnosťou, že vo zvyšnej časti zobrala žalobný návrh
späť, čo je potrebné považovať za jej procesný neúspech v konaní. Preto okresný súd vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 3) vo veci samej a navrhovateľka čo do výroku o trovách
konania.

Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a navrhovateľke uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania.

Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozsudok súdu prvého stupňa vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (súd prvého
stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam). Nestotožnil sa
so záverom súdu prvého stupňa, že predmet dražby bol ohodnotený bez zákonného podkladu a tiež

nezákonným spôsobom, a teda, že predmetná dobrovoľná dražba bola vykonaná bez toho, aby bol
predmet dražby riadne ohodnotený, čo okresný súd považoval za neprípustné s tým, že ide o také
porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., ktoré bez ďalšieho spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby.
Uviedol, že začiatkom januára 2010 dostal odporca 1) ako dražobník od odporcu 2) ako navrhovateľa
dražby návrh na vykonanie dražby v ústnej forme. Následne odporca 1) ako dražobník zaistil pre účely

vypracovania znaleckého posudku fotodokumentáciu z predmetu dražby, keď navštívil navrhovateľku
a na svojom mobilnom telefóne vykonal fotografie sporného bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom
navrhovateľka o tom, že fotografie vykonáva, vedela. Následne odporca 1) kontaktoval znalca ústnou
formou, aby zaistil v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. znalecký posudok na predmet dražby
a znalec J.. M. W. vypracoval na predmet dražby znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 29.01.2010,
a to z dostupných podkladov - listov vlastníctva, kópie katastrálnej mapy, potvrdenia o veku domu,

fotodokumentácie domu a bytu, pričom štandard vnútorného vybavenia bol stanovený podľa výpovede
zástupcu zadávateľa posudku, podlahová plocha bola prevzatá z listu vlastníctva a znalec predmet
dražby ohodnotil na sumu 26.500 Eur. Následne odporca 1) a odporca 2) uzavreli písomnú zmluvu o
vykonaní dražby dňa 29.01.2010, ktorá okrem podstatných náležitostí, stanovených v ust. § 16 ods. 2
zákona, uvádzala výšku najnižšieho podania vo výške 26.500 Eur v zmysle znaleckého posudku. Dňa

29.01.2010 odporca 1) zaregistroval v notárskom centrálnom registri dobrovoľných dražieb oznámenie
o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX a v ten istý deň preukázateľne navrhovateľke doručil oznámenie o
dražbe spolu so znaleckým posudkom, ktoré jej osobne doručil v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z. z. Dobrovoľná dražba sa konala 04.03.2010, z čoho je zrejmé, že navrhovateľke bolo oznámenie o
dražbe a znalecký posudok doručené 33 dní pred dňom konania dražby, teda v zákonnej lehote.

Zdôraznil, že zákon, príslušná odborná literatúra, ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
neuvádza časový sled, kedy má v priebehu procesu dražby byť uzavretá zmluva o vykonaní dražby,
keď zákon iba uvádza, že dražba sa začína na návrh navrhovateľa dražby (§ 2 písm. a) citovaného
zákona). Vytýkal súdu prvého stupňa hodnotenie dôkazu - výpovede odporcu 1) ohľadom existencie
ústneho návrhu na vykonanie dražby, ktorý považoval za účelový a nebral dané tvrdenie do úvahy

aj napriek tomu, že toto tvrdenie nebolo navrhovateľkou nijako spochybnené a všetky ďalšie úkony
dražobníka považoval súd prvého stupňa za vykonané nezákonne. Poukázal na zásadu indubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech žalovaného) a mal za to, že pokiaľ mal súd pochybnosti o tvrdeniach
odporcu 1), mal tieto tvrdenia klasifikovať v prospech odporcu 1), inak vážnym spôsobom potlačil práva,
dané účastníkom konania v civilnom procese. Pokiaľ súd prvého stupňa vyhodnotil existenciu právneho

úkonu - ústneho návrhu na vykonanie dražby aj napriek jeho potvrdeniu zo strany účastníka, voči
ktorému daný úkon smeroval, za účelový, bez existencie objektívnych skutočností oprávňujúcich
ho k takémuto záveru, nebol jeho záver správny a porušil zásadu rovnosti účastníkov pred súdom.
Vytýkal súdu prvého stupňa, že naopak tvrdenia navrhovateľky, že o dražbe nemala vedomosť, za
účelové nepovažoval, napriek faktu, že objektívne nedokázala ich nepravdivosť. Dôvodil, že znalecký

posudok obsahuje fotodokumentáciu bytu navrhovateľky, takže už v čase vyhotovovania fotografií bytu
musela o tomto navrhovateľka vedieť, keďže znalecký posudok bol vypracovaný k 25.01.2010. Podľa
jeho názoru nie je možné, aby niekto si nechal vyhotoviť fotografie vlastného bytu bez toho, aby sa
pýtal osôb, ktoré fotografie vyhotovujú, na čo sú, a preto tvrdenia navrhovateľky, že o dražbe nevedela,
považoval za účelové, na rozdiel od súdu prvého stupňa. Vyjadril názor, že nemá žiadnu

zákonnú oporu tvrdenie súdu, že bez písomnej zmluvy o vykonaní dražby nemôže dražobník
začať vykonávať úkony smerujúce k dražbe, t. j. nemôže si objednať znalecký posudok. Poukázal na
znenie ust. § 2 písm. a) zákona, § 16 ods. 1 prvá časť zákona pred bodkočiarkou a uviedol, že súd nie je
oprávnený pri aplikácii právnej normy vytvárať zákony k textom, kde znenie zákona nie je, resp. nemôže
vytvárať taký text, ktorý je v rozpore so zákonným znením. Zákon neobsahuje žiadne ustanovenie, z

ktorého by vyplývalo, že prvé, čo má byť pri dražbe vykonané, je uzatvorenie zmluvy o výkone dražby.
Zákonlenuvádza,žedražbujemožnévykonaťlen nazákladepísomnejzmluvyovykonanídražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom, a že dražba je verejné konanie, konané na základe
návrhu navrhovateľa. Vyjadril názor, že na to, aby dražobník mohol začať vykonávať úkony smerujúce k
dražbe, teda dať znalcovi objednávku na vypracovanie znaleckého posudku, stačí mať od

navrhovateľa dražby návrh na vykonanie dražby, a to aj v ústnej podobe. Uvedený postup je aj jediným
logickým postupom, keďže podstatnou náležitosťou zmluvy o vykonaní dražby je aj výška najnižšieho
podania, ktorá musí byť stanovená znaleckým posudkom. Z uvedeného vyvodil, že predmet dražby
nemohol byť ohodnotený bez zákonného podkladu a taktiež nezákonným spôsobom, ako to konštatujesúd prvého stupňa vo svojom odôvodnení, pretože ústny návrh na vykonanie dražby bol platný, pričom
predchádzal všetkým ostatným úkonom urobeným odporcom 1) ako dražobníkom v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách. Ďalej uviedol, že predmet dražby bol ohodnotený znalcom, zapísaným v

zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR. Riadne neohodnotiť predmet dražby znamená
nedodržaťpriohodnocovanípostuppodľavyhlášky,pretožetátoupravujepostup,akoohodnotiťpredmet
dražby, nie ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Riadne neohodnotiť predmet dražby
znamená, že sa určí iná, nesprávna hodnota predmetu dražby, ako by sa mala, keby bolo ohodnotenie
vykonávané v súlade s príslušným zákonom, nie však len keď sa nedodrží formálny postup stanovený

v ust. § 12 ods. 2 zákona. Z nedodržania postupu, uvedeného v § 12 ods. 2 zákona, nie je možné
odvodiť, že predmet dražby nebol ohodnotený riadne, resp. vyhodnotiť fakt, že ust. § 12 ods. 3 zákona
sa nemalo aplikovať, keďže nebol dodržaný postup zo strany dražobníka, uvedený v ust. § 12 ods.
2 zákona, a teda ohodnotenie predmetu dražby nie je ohodnotené riadne, a tým porušené ust. § 12
zákona, pretože dané by potom znamenalo, že všeobecná hodnota predmetu dražby nie je správna.
Poukázal na znenie ust. § 21 ods. 2 prvá veta zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého vyplýva, že v

prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Z dôvodovej správy k citovanému zákonu
vyplýva, že na to, aby dražba mohla byť vyhlásená za neplatnú, nestačí akékoľvek porušenie ustanovení
zákona, ale musí ísť o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, aj dotknutá na
svojich právach, teda aby došlo k naplneniu ustanovenia tohto zákona, musia byť kumulatívne splnené

dve podmienky/predpoklady. Prvá, musí existovať preukázateľne porušenie zákona a druhá, osoba,
ktorá konkrétne porušenie namieta, musí byť porušením dotknutá na svojich právach. Pokiaľ by súd
prijal iný výklad citovaného zákonného ustanovenia, bolo by nutné vyvodiť, že každé porušenie zákona
o dobrovoľných dražbách by automaticky znamenalo, že tým bol dotknutý vlastník predmetu dražby na
svojich právach, keďže prišiel o nehnuteľnosť, a teda z tohto dôvodu by bolo možné vyhlásiť každú

takúto dražbu, ktorú namietal vlastník predmetu dražby, za neplatnú. Takýto záver však považoval
za absurdný. Zákon totiž jednoznačne uvádza, že medzi porušením niektorého jeho ustanovenia a
zásahom do práva navrhovateľky musí byť priama príčinná súvislosť, a teda navrhovateľka musí byť
dotknutá na svojich právach práve v dôsledku porušenia konkrétnych ustanovení zákona. Ak však v
dôsledku konkrétneho porušenia zákona sa nijako nezhoršila procesná pozícia navrhovateľky v konaní o

dobrovoľnej dražbe, nemohlo takéto porušenie zasiahnuť do jej práva. Strata vlastníckeho práva totižto
nie je priamym následkom porušenia zákona, ale právom predpokladaným a aprobovaným výsledkom
úspešnej dobrovoľnej dražby. Predpokladom pre určenie neplatnosti dražby je existencia príčinného
vzťahu medzi porušením zákona o dobrovoľných dražbách a ukrátením konkrétnych majetkových práv
dlžníka. Zdôraznil, že súdy sa musia vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad

spravodlivého procesu. Záverom uviedol, že predmetná dražba bola vykonané s riadne ohodnoteným
predmetom dražby, a teda, aj keby sa preukázalo porušenie ust. § 12 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, navrhovateľka nemohla byť týmto porušením dotknutá na svojich právach, keďže v dôsledku
daného porušenia sa jej ani nezmenilo procesné postavenie, ani sa neznížila hodnota predmetu dražby
a predmet dražby sa vydražil v takej hodnote, ktorú stanovoval znalecký posudok, vypracovaný v súlade

s platnými právnymi predpismi, upravujúcimi ohodnocovanie majetku.

Navrhovateľka v podanom odvolaní, podanom proti výroku o trovách konania pred
súdom prvého stupňa, navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania zmenil tak, že odporcov 1), 2), 3) spoločne a nerozdielne zaviaže k náhrade trov konania v
celom rozsahu. Uviedla, že sa domáhala pôvodne podaným návrhom určenia neplatnosti dobrovoľnej

dražby a určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že záložné právo netrvá.
Ešte pred zaplatením súdneho poplatku za návrh a nariadením pojednávania vo veci samej vzala svoj
návrh čo do určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že záložné právo netrvá,
späť a navrhovala v tomto rozsahu konanie zastaviť. Súdny poplatok zaplatila len z návrhu na určenie
neplatnosti dražby vo výške 99,50 Eur. Súd prvého stupňa o čiastočnom zastavení súdneho konania

nerozhodol napriek tomu, že takýto návrh bol už v čase rozhodovania o pristúpení odporcu 3) do konania
podaný a súdu nič nebránilo, aby vydal uznesenie o čiastočnom zastavení konania. Odporca 3)
sa vyjadroval k návrhu len čo do dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby, takže žiadne trovy konania čo
do návrhov, ktoré boli vzaté späť, mu nevznikli. Tým, že súd prvého stupňa zastavil konanie na jej návrh
a nezamietol v tejto časti jej návrh ako nedôvodný, resp. o tom v týchto častiach návrhu sa

vôbec nerozhodovalo, nie je možné prijať záver, že v tejto časti bola ako navrhovateľka neúspešná.Odporca 1) sa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcom 3) vyjadril tak, že sa s týmto
odvolaním v celom rozsahu stotožňuje a uviedol, že z ust. § 12 ods. 1 až 4 zákona č. 527/2002 Z.
z. nevyplýva, že by zákonodarca uviedol podmienky, za ktorých, a v ktorom štádiu konania dražby

alebo jej prípravy by mal dražobník zabezpečiť znalecký posudok. Logickým výkladom možno dospieť k
tomu, že ide o všeobecné ustanovenie, majúce vzťah k samotnému konaniu dražby, ktoré ustanovenie
je kogentné a nemožno ho interpretovať iným spôsobom. Z ust. § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 6 zákona
o dobrovoľných dražbách vyplýva, že podstatnou náležitosťou písomnej zmluvy o vykonaní dražby
je aj hodnota najnižšieho podania, čo znamená, že v čase uzatvorenia tejto zmluvy zákonodarca

predpokladá existenciu znaleckého posudku, pričom žiadnym spôsobom neupravuje právny vzťah, na
základe ktorého zabezpečuje dražobník vyhotovenie znaleckého posudku pre účely konania dražby,
ktorú navrhuje uskutočniť navrhovateľ dražby. Naopak, zákonodarca jasne určil, ktoré skutočnosti musia
byť ku dňu uzavretia zmluvy o vykonaní dražby zákonným spôsobom zistené, kde jedinou limitujúcou
podmienkou pre znalecký posudok je, že nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.
Podľa jeho názoru súd prvého stupňa svojvoľne a extenzívnym spôsobom v neprospech odporcov

interpretovalzneniezákonaodobrovoľnýchdražbách,kdeurčilspôsobaformupostupu,akýmsadražba
uskutočňuje a podľa jeho právneho názoru bude uskutočňovať. Zdôraznil, že teória práva nepozná
možnosť výkladu právnej normy sudcom súdu prvého stupňa. Naďalej zotrval na názore, že dražba
prebehla v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, pričom, ak došlo k porušeniu zákona, ktoré
vyhodnotil prvostupňový súd tak, že rozhodol, že dražba je neplatná, zákonodarca priamo v zákonnom

ustanovení § 33j upravuje výšku pokuty za porušenie jednotlivých ustanovení. Porušenie zákona podľa §
12 ods. 1, ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách subsumuje zákonodarca pod časť kontrola a správne
delikty, teda s taxatívne uvedenými ustanoveniami, ktoré sú porušené, zákonodarca nespája účinky
neplatnosti dražby automaticky, ale naviazal ich na súčasné splnenie ďalšej podmienky, ktorou je, že
osoba, domáhajúca sa určenia neplatnosti dražby, bola dotknutá na svojich právach.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaných odvolaní a ich dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým súd vo zvyšku
konanie zastavil. V tejto časti krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti

nadobudol právoplatnosť ( § 206 O.s.p.)

Podaným návrhom sa navrhovateľka (okrem časti, v ktorej bolo konanie zastavené) domáhala určenia
neplatnosti dražby, konanej dňa 04.03.2010, týkajúcej sa bytu č. X na W. poschodí v
bytovom dome súpisné číslo XX, na parcele č. XXX/X, vchod XX na Ulici W. v N. F. a
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

tohto bytového domu o veľkosti 53/2065, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N. F. Správou katastra J. a
spoluvlastníckeho podielu na pozemku pod týmto bytovým domom parcela č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 682 m2, zapísaných Správou katastra J. na LV č. XXXX pre k.ú. N.
F., ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N XX/XXXX notára Q.. F. V., so
sídlom v C., V. N. XX.

Súd prvého stupňa návrhu na určenie neplatnosti dražby v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru,
že predmetná dobrovoľná dražby bola dražobníkom vykonaná tak, že predmet dražby bol ohodnotený
bez zákonného podkladu ( znalecký posudok bol vyhotovený 4 dni predtým, než navrhovateľ dražby
navrhol vykonanie dobrovoľnej dražby), nezákonným spôsobom (ohodnotenie predmetu dražby bolo
vykonané len z dostupných údajov), t. j. znalec nevykonal riadnu ohliadku predmetu dražby, pričom

podmienkou, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby len z dostupných údajov bez
vykonania riadnej ohliadky predmetu dražby je, že vlastník predmetu dražby musí byť spravidla tri
týždnevopredupovedomenýotermíneohliadkyazároveňvlastníkpredmetudražbyodmietolsprístupniť
predmet dražby, ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená.

Odporca 3) v podanom odvolaní tvrdil, že predmet dražby bol ohodnotený na základe zákonného

podkladu - ústneho návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby, na základe riadneho ohodnoteniapredmetu dražby znaleckým posudkom, vypracovaným znalcom, zapísaným do zoznamu
znalcov vedeným MS SR, v súlade so zákonom. Pokiaľ došlo k porušeniu ust. § 12 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, nemá toto porušenie za následok ukrátenie konkrétnych

majetkových práv navrhovateľky.

Podľa § 12 ods. 1 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby
podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca, sú povinní po predchádzajúcej výzve, v čase určenom v tejto výzve,
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve

stanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní
výzvy.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii.

Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa

príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b (v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty), v prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že dobrovoľná dražba je originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva, v ktorom prípade dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva,
pretože udelením príklepu a uhradením ceny, dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom
predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných
dražbách. V zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak

dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, môže ju súd na návrh osoby, práva ktorej boli
týmto dotknuté, vyhlásiť neplatnou. Z citovaného ustanovenia tiež vyplýva, že len v prípade porušenia
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách môže sa osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať
vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorými je táto domáhajúca
sa osoba priamo dotknutá na svojich právach, nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o

dobrovoľných dražbách.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku), systematickej
súvislostiprincípov,ktorémajúzákladvústavnekonformnomprávnomporiadkuakovýznamovomcelku.
Súd, konajúci o takejto žalobe, musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv

veriteľa, či záložného veriteľa, uplatňujúceho nároky s odkazom na ustanovenie zákona o dobrovoľných
dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľnosti, t. j. práv,
ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka
nehnuteľnosti, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva
vlastníka nehnuteľnosti sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia,

ktorýmisamádosiahnuťto,abydotknutývlastníkboldostatočneinformovanýokrokoch,ktorédražobník
realizuje.V danom prípade bolo významné posúdiť, či skutočnosť, že ohodnotenie predmetu dražby znaleckým
posudkom (zo dňa 25.01.2010) bolo vykonané pred dňom uzavretia písomnej zmluvy o vykonaní dražby
(29.01.2010) s tým, že nesporne došlo k porušeniu ust. § 12 ods. 2, 3 zákona o dobrovoľných

dražbách tým, že znalec podľa citovaných ustanovení nepostupoval a vykonal ohodnotenie predmetu
dražby bez výzvy navrhovateľke na umožnenie obhliadky predmetu dražby, bez vykonania obhliadky
predmetu dražby len z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii, je takým porušením zákona
o dobrovoľných dražbách, ktoré má za následok vyhlásenie neplatnosti dražby súdom.

Je nesporné, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné

právo na obydlie podľa článku 19 v spojení s článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky (ako je tomu
aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého
trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné
vyhlásenie o pravosti výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a
o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu exekučného

titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu.

Dražobník ako súkromná osoba je preto podľa ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a
súvisiacich predpisoch povinný zákon vykladať a aplikovať tak, aby nielen, že neboli porušené, ale
ani ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii
mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva

za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva
dražbunetransparentnýmspôsobomnavýhradnýprospechzáložnéhoveriteľaprinerešpektovanípráva
záujmov povinného zo záložného práva a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu,
je otázna jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho
dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb.

Z uvedených dôvodov je preto v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona
o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania
a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb, zúčastnených na dražobnom procese, a
to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (článok 1, ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, odvolací súd konštatuje, že samotné určenie výšky ceny

draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. Nie je však možné prehliadnuť, že odporca
1) (dražobník) v danej veci postupoval v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keď úplne
ignoroval ust. § 12 ods. 2, ods. 3 tohto zákona. Z obsahu spisu vyplýva, že fotografie bytu, ktorý
bol predmetom dražby, na základe ktorých bol znalecký posudok, ako podklad pre vykonanie dražby,
vykonaný, boli vyhotovené konateľom odporcu 1) na mobilný telefón niekedy začiatkom januára

2010 ešte pred uzavretím písomnej zmluvy o vykonaní dražby a podľa tvrdení navrhovateľky bez jej
vedomia. Odporcovia 1), 2) síce tvrdili, že navrhovateľka o vyhotovení fotografií na mobilný telefón
vedela, túto skutočnosť však navrhovateľka rozhodne poprela a tvrdila, že nevedela o vyhotovovaní
fotografií z jej bytu. Tvrdenia odporcu 1), že znalec sa snažil vykonať ohodnotenie predmetu dražby
aj tak, že si byt chcel osobne „pozrieť“, ale navrhovateľka ho do bytu nevpustila, preukázané neboli,

najmä nebolo tiež preukázané, že navrhovateľka bola v lehote tri týždne vopred vyzvaná k umožneniu
obhliadky bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvého stupňa, že podmienkou na to, aby znalec mohol pristúpiť k ohodnoteniu predmetu dražby
len z dostupných údajov, t. j. bez vykonania riadnej ohliadky predmetu dražby je to, že vlastník predmetu
dražby, prípadne držiteľ musí byť spravidla tri týždne vopred upovedomený o termíne ohliadky a zároveň

vlastník predmetu dražby, prípadne držiteľ by odmietol sprístupniť predmet dražby. Je nesporné, že
ani jedna z týchto podmienok nebola v prejednávanej veci splnená. Odporca 1) ako dražobník, ktorý
je súkromnou osobou, organizoval ohodnotenie predmetu dražby v danej veci netransparentným až
nekalým spôsobom, pri ktorom vôbec nerešpektoval práva a záujmy navrhovateľky ako povinnej zo
záložného práva, vedome obchádzal ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách a sú preto splnené

podmienky uvedené v ust. § 21 ods. 2 tohto zákona na určenie neplatnosti dražby.Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že predmet dražby v danej
veci bol ohodnotený v rozpore so zákonom a uvedené porušenie ust. § 12 ods. 2, ods. 3
zákona o dobrovoľných dražbách bolo takým porušením práv navrhovateľky ako vlastníčky bytu, ktorý

mal byť predmetom dražby, že bez ďalšieho, s poukazom na predchádzajúci výklad ustanovení zákona
o dobrovoľných dražbách, mal za následok neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami odporcu 3), obsiahnutými v jeho
rozsiahlom odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmavalo v odvolacom konaní. Uvedený názor
vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

Ďalej sa zaoberal odvolací súd námietkami navrhovateľky proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o

trovách konania.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledokalebozodpovednostizazavineniealebozanáhodu.Princípzodpovednostizavýsledok(princíp
úspešnosti) je zakotvený v ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.). Rozhodovanie o
náhrade trov konania podľa čiastočného úspechu predpokladá, že sa predmet konania dá vyčísliť v
peniazoch. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo

o prevažujúci úspech, t. j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu, pričom nesmie ísť o
pomerne nepatrnú časť.

V prípade neúspechu účastníka v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie súdu o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, môže súd priznať plnú náhradu trov konania

účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom vo veci samej jednak určenia
neplatnosti dražby, jednak určenia, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a určenia, že
záložné právo na predmetnom byte netrvá. Navrhovateľka bola úspešná v časti svojho návrhu o určenie
neplatnosti dražby. Svoj návrh o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie,

že záložné právo na predmetnom byte netrvá, vzala späť a v tejto časti bolo konanie zastavené podľa
§ 96 O.s.p., mala teda v konaní úspech len čiastočný.

Pokiaľ sa navrhovateľka vo svojom odvolaní domáhala priznania náhrady trov konania z dôvodu, že jej
návrh nebol v časti zamietnutý, ale bol vzatý čiastočne späť pred prvým pojednávaním a
pred vstupom odporcu 3) do konania, odvolací súd sa s jej námietkou nemohol stotožniť. V danej veci

je totiž významné len to, že návrh navrhovateľky bol dôvodný v časti o určenie neplatnosti dražby, v
tejto časti by jej patrila náhrada trov konania a v časti o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov a o určenie, že záložné právo na predmetnom byte netrvá, bolo konanie zastavené pre
späťvzatie návrhu a prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách konania podľa § 146 ods. 2 veta
prvá O.s.p. tak, že povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov konania svedčí navrhovateľke. Pokiaľ zatohto stavu v danej veci súd prvého stupňa rozhodol, že sú splnené podmienky pre postup pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a nie je mu možné nič vytknúť. Na

tomto závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo pred prvým
pojednávaním, pred vstupom odporcu 3) do konania a ani okolnosti, týkajúce sa poplatkovej povinnosti
navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvostupňového
konania ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, že navrhovateľke, úspešnej vo veci samej, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .