Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Panáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/8/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240156
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112240156.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľky: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, právne zast. JUDr. Magda Poliačiková,
advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, proti odporcom: 1/ M. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, 2/
I. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V. XXX, zastúpený opatrovníkom M. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. Z. V.
XXX, obaja právne zastúpení Mgr. Tomáš Baláž, advokát, so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, o zaplatenie
178,21 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 178,21 Eur od
15.11.2010 do 12.12.2012 zastavuje.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu
vo výške 178,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,21 Eur od 13.12.2012
až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku, vo výške 171,39 Eur titulom
trov právneho zastúpenia a vo výške 100,-Eur titulom náhrady nákladov za vyhotovenie dodatku k
znaleckému posudku, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.11.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 15.11.2012, domáhala voči odporcom uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 178,21 Eur. Uplatnený
nárok navrhovateľka odôvodnila tým, že odporcovia využívajú nehnuteľnosť navrhovateľky bez žiadneho
právneho titulu a neplatia ani za užívanie.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovatelia pripojili do obsahu spisového materiálu
splnomocnenie; snímok z mapy; výpis z listu vlastníctva č. XXX; znalecký posudok č. XX/XXXX, doplnok
č.X.

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.:
14Ro/382/12-11 zo dňa 05.12.2012 v celom rozsahu vyhovel návrhu.

Dňa 31.12.2012 bol súdu doručený odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom odporcovia tvrdia, že
k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a navrhovateľke nebránili vo výkone spoluvlastníckeho práva.
Navrhovateľka sa tohto výkonu nikdy nedomáhala a navrhovateľke nebránili ani vo vstupe. Nie je pravda,

že by odporcovia užívali celý pozemok a nie je im známe, ako sa mali obohatiť na úkor navrhovateľky.
Zároveň spochybnili znalecký posudok s doplnkom č.X.

Na základe uvedeného súd nariadil pojednávania, všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľky a
právneho zástupcu odporcov, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu.

Na základe vykonaného dokazoval mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v danom konaní si uplatňuje bezdôvodné obohatenie odporcov za užívanie nehnuteľností
- parc.č. A.-M. XXX, ktorá je priľahlou parcelou k parc. KNC č. XXX, na ktorej je postavený dom odporcov
so súp.č. XXX a ktorú odporcovia využívajú ako dvor k predmetnému domu, majú na nej postavený
altánok, dva chlievy, humno a časť je zastavaná verandou a čiastočne aj domom, všetko v k.ú. O. Z. V..

Navrhovateľka si uplatňuje bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15.11.2010 do 15.11.2012.

Z listu vlastníctva č. XXX mal súd zistené, že vlastníkmi nehnuteľnosti - parc.č. A.-M. XXX o výmere
XXX m2, v k.ú. O. Z. V., je navrhovateľka v podiele XXX/XXX a P. X. - syn odporkyne v rade 1/ v podiele
XX/XXX.

Zo snímky mapy vyplýva, že parc.č. XXX je vedľa parc.č. XXX a obe tieto parcely tvoria v prírode jeden
celok.

Podľa vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľky, vstup na parc.č. XXX je cez uzamknutú bránku,
od ktorej majú kľúče len odporcovia a na danej parcele odporcovia majú postavený rozsiahly drevený
altánok, časť verandy domu s.č. XXX a časť domu s.č. XXX na mieste, kde pôvodne stálo humno a
rodičovská šopa. Túto parc.č. XXX majú odporcovia oplotenú a zatvorenú a navrhovateľka od bránky
nemá kľúče.

Právny zástupca odporcov potvrdil spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľky a syna
odporcu v rade 1/. Poukázal však na to, že odporcovia nemajú vedomosť o tom, že by navrhovateľka
niekedy žiadala o vstup na predmetný pozemok a nevidia ani dôvodnosť, pre ktorú by mala
navrhovateľka vstupovať na daný pozemok. Zároveň potvrdil, že v období, za ktoré si navrhovateľka
uplatňuje bezdôvodné obohatenie, bola navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou aj domu, ktorý
zasahuje na parc.č. XXX.

Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane právny zástupca odporcov potvrdil spoluvlastníctvo
navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti, ale na druhej strane právny zástupca odporcov nevidí dôvod,
prečo by navrhovateľka na predmetný pozemok mala vstupovať.

Takáto argumentácia právneho zástupcu odporcov je podľa názoru súdu nelogická, nakoľko je
nepochybné spoluvlastníctvo navrhovateľky, a to dokonca v podiele XXX/XXX a vo zvyšnej časti, t.j.
v podiele XX/XXX, je spoluvlastník syn odporkyne v rade 1/. Teda odporcovia v rade 1/ a 2/ nie sú
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a z ničoho nevyplýva žiadny titul, na základe ktorého užívajú
predmetnú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že sú vlastníkmi domu na parcele, ktorá susedí s predmetnou
nehnuteľnosťou, nie je dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ktorú dokonca nielen užívajú bez
právneho titulu, ale dokonca aj bránia v užívaní navrhovateľke, keďže si predmetnú nehnuteľnosť oplotili.

Odporcovia tvrdia, že nemali vedomosť o tom, že by navrhovateľka chcela užívať predmetnú
nehnuteľnosť. Toto ich tvrdenie však vyvracajú viaceré výzvy, či žiadosti navrhovateľky, ktorými sa
domáha svojich práv.

Súd však poukazuje na to, že nie je podstatné, či navrhovateľka sa domáhala užívania predmetnej
nehnuteľnosti. Navrhovateľka je spoluvlastníčkou spolu so synom odporkyne v rade 1/ a teda ako
spoluvlastníčke prislúchajú určité práva vyplývajúce zo spoluvlastníctva. Je irelevantné, akým spôsobom
uplatňuje svoje práva.

Medzi práva vlastníka v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka patrí predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Je na každom vlastníkovi, ktoré tieto práva využije.

Nepochybné je, že odporcovia, hoci nie sú vlastníkmi, užívajú predmetnú nehnuteľnosť, a to bez
akéhokoľvek preukázateľného titulu. Súd nemal preukázaný ani súhlas spoluvlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti, pričom v danom prípade by nepostačoval súhlas iba syna odporkyne v rade 1/ vzhľadom
na výšku jeho podielu a výšku podielu navrhovateľky.

Právny zástupca odporcov navrhoval okrem miestnej ohliadky aj predloženie dôkazu zo strany
navrhovateľky o tom, že žiadala o umožnenie vstupu na pozemok parc.č. XXX.

Súd však poukazuje na irelevantnosť takého návrhu, nakoľko je irelevantné, či navrhovateľka žiadala
o umožnenie na parc.č. XXX, keďže na danej nehnuteľnosti je spoluvlastníčkou (väčšinovou), a preto
je nepochopiteľný takýto návrh právneho zástupcu odporcov, keďže navrhovateľka ako spoluvlastníčka
žiada od odporcov úhradu za užívanie nehnuteľnosti, pričom odporcovia nemajú žiadny právny vzťah k
danej nehnuteľnosti, ktoré užívajú bez právneho titulu.

Medzi účastníkmi v priebehu konania následne nebolo sporné, že odporcovia užívajú predmetnú
nehnuteľnosť. Toto nepriamo potvrdzuje aj vyjadrenie odporcov, že nevidia dôvod, prečo by
navrhovateľka mala na daný pozemok vstupovať, ktorý si oplotili, avšak tento pozemok nevlastnia.

Odporcovia tvrdili, že oni nebránia navrhovateľke užívať predmetnú nehnuteľnosť.

Predmetom tohto konania však nie je ochrana vlastníckeho práva v tomto smere domáhania sa vstupu
a pod., ale úhrada za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko odporcovia ju nepochybne užívajú,
avšak bez právneho titulu a bez akejkoľvek úhrady.

Právny zástupca odporcov napriek svojim pôvodným tvrdeniam, že odporcovia nebránia v užívaní, ani že
sa bezdôvodne neobohatili na úkor navrhovateľky a že spochybňujú výšku bezdôvodného obohatenia,
na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 navrhoval zmier v znení, že odporcovia zaplatia navrhovateľke
sumu 178,21 Eur za užívanie, avšak bez úrokov z omeškania a bez trov právneho zastúpenia okrem
súdneho poplatku.

S týmto návrhom navrhovateľka súhlasila s tým, že odporcovia jej nahradia 1 z trov konania. S týmto
odporcovia nesúhlasili, preto k uzavretiu zmieru nedošlo.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť odporcovia užívajú
bez právneho titulu a bezplatne (dokonca si pozemok oplotili), čím sa bezdôvodne obohatili na úkor
navrhovateľky, keďže je podielová spoluvlastníčka danej nehnuteľnosti.

Medzi účastníkmi bolo nesporné aj obdobie, za ktoré navrhovateľka požaduje bezdôvodné obohatenie,
a to od 15.11.2010 do 15.11.2012. Toto nepriamo potvrdil právny zástupca odporcov, keď následne
žiadal iba znalecké dokazovanie na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia, čím potvrdil aj to, že
odporcovia danú nehnuteľnosť skutočne užívajú, ale aj napriek týmto skutočnostiam odmietajú zaplatiť
navrhovateľke úhradu za užívanie.

V priebehu konania odporcovia boli ochotní zaplatiť bezdôvodné obohatenie v požadovanej výške, ale
bez úrokov a bez trov konania.

Súd poukazuje na to, že v takom prípade výšku bezdôvodného obohatenia nenamietali.

Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného D.. K. X. vyplýva hodnota parc. KNE
č. XXX o výmere XXX m2 v rokoch XXXX-XXXX vo výške 122,10 Eur.

Z doplnku č.X k danému znaleckému posudku vyplýva hodnota nájmu parc. A. Č.. XXX o výmere XXX
m2 v rokoch XXXX-XXXX vo výške 337,21 Eur, pričom v roku XXXX bola hodnota ročného nájmu X,XXX
Eur/m2, v roku XXXX - X,XXX Eur/m2, v roku XXXX - X,XXX Eur/m2.

Zo znaleckého posudku a jeho doplnku vyplývajú podklady a samotné výpočty.

Právny zástupca odporcov namietal znalecký posudok, ale bez relevantných dôvodov.

(Dokonca v prípade zmieru súhlasil so stanovenou výškou v zmysle predloženého znaleckého posudku,
ale keďže návrh na zmier zo strany odporcov v časti príslušenstva bol pre navrhovateľku neprijateľný,
právny zástupca odporcov namietal výšku podľa znaleckého posudku, čo je výslovne špekulatívny
prístup z jeho strany.)

Súd si osvojil skutočnosti vyplývajúce z listinného dôkazu - závery znaleckého posudku a jeho doplnku,
ktorý vyhotovil znalec, ktorý aj bez ohľadu na to, že nebol ustanovený súdom pre toto konanie, je povinný
vykonávať svoju znaleckú činnosť v zmysle právnych predpisov rovnako, ako aj v prípade ustanovenia
súdom.

Odporcovia síce spochybňovali takto určenú hodnotu nájmu, avšak žiadnym relevantným dôvodom a
taktiež nepreukázali inú hodnotu. Navrhovali síce znalecké dokazovanie, avšak jednak bez relevantných
dôvodov a jednak vykonanie takého dôkazu by bolo vzhľadom na výšku žalovanej istiny nehospodárne
a iba by navýšilo trovy účastníkov konania a to predovšetkým samotných odporcov.

Napriek tomu nelogicky a nepochopiteľne trvali na vykonaní takého dôkazu.

Taktiež navrhovali aj ohliadku na mieste samom, avšak v priebehu konania súd mal za preukázané, že
odporcovia užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez právneho titulu, pričom si ju aj oplotili, čím znemožnili
užívanie navrhovateľke a predmetnú nehnuteľnosť užívali ako dvor k svojmu domu len oni, a to brániac
sa, že nemali vedomosť, že navrhovateľka by tiež chcela tú nehnuteľnosť užívať. Ale predsa na to sa
nepožaduje žiadna vedomosť, podstatné je, že navrhovateľka je spoluvlastníčka a nepotrebuje súhlas
odporcov, či nejaké umožňovanie užívať.

Súd teda posúdil, že ohliadka nie je potrebná, pričom následne právny zástupca odporcov už ju ani
nenavrhoval, trval iba na znaleckom dokazovaní.

Dokonca právny zástupca navrhovateľov nepriamo potvrdil tvrdenia navrhovateľky ohľadom rozsahu
užívania a obdobia užívania, nakoľko právny zástupca odporcov navrhoval zmier, a to v požadovanej
žalovanej výške bezdôvodného obohatenia a následne, keď nedošlo k uzavretiu zmieru, /nakoľko
odporcovia odmietali uhradiť úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia/, navrhovali iba nariadenie
znaleckého dokazovania za účelom ustálenia výšky nájmu a teda bezdôvodného obohatenia..

Právny zástupca odporcov v priebehu konania súhlasil s úhradou bezdôvodného obohatenia v
požadovanej výške, avšak odmietal úroky z omeškania a trovy konania.

Súd poukazuje na to, že na jednej strane právny zástupca odporcov súhlasí s výškou bezdôvodného
obohatenia, ale zároveň, pokiaľ bude navrhovateľka trvať na úrokoch z omeškania a na trovách konania,
navrhuje znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia.

Z toho jednoznačne vyplýva iba špekulácia a účelovosť.

Z toho dôvodu súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie, ako aj z dôvodu, že vzhľadom na
výšku žalovanej istiny by to bolo nehospodárne.

Z vykonaného dokazovania a z tvrdení odporcov, resp. ich právneho zástupcu vyplýva, že ich tvrdenia
boli len účelové a špekulatívne za účelom zbytočného predlžovania konania a za účelom vyhnúť sa
plneniu a teda išlo len o bezúčelovú obranu z ich strany, keďže nepochybné je, že odporcovia užívajú
nehnuteľnosť v celosti bez právneho titulu a bez akejkoľvek úhrady.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pôvodne navrhovala aj výsluch svedka, avšak následne od toho
upustila a nežiadala žiadne ďalšie dokazovanie.

Čo sa týka hodnoty nájmu, súd posúdil ako primeranú hodnotu nájmu tvrdenú navrhovateľkou, pričom
súd priznal navrhovateľke náhradu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 15.11.2010 do 15.11.2012:

- za rok 2010 - 46 dní x 0,31 Eur/m2 = 14,63 Eur, z toho podiel 178/224 = 11,62 Eur

- za rok 2011 - 365 dní = 113,63 Eur, z toho podiel 178/224 = 90,30 Eur

- za rok 2012 - 320 dní - 0,3 Eur/m2 x 320 dní = 96,- Eur, z toho podiel 178/224 = 76,29 Eur, teda celkovo
spolu 178,21 Eur.

Vzhľadom na uvedené súdom ustálené ceny nájmu ako výška bezdôvodného obohatenia a pri ustálení
rozsahu užívania odporcu, súd určil, že odporcovia sa bezdôvodne obohatili vo výške, ktorú súd
určil vyššie uvedeným výpočtom vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku a doplnku č.X.
Navrhovateľka si správne uplatnila náhradu za bezdôvodné obohatenie iba za svoj spoluvlastnícky
podiel, pričom nehnuteľnosť nie je reálne rozdelená.

Teda odporcovia sa v spornom období na úkor navrhovateľky celkovo bezdôvodne obohatili užívaním
uvedenej nehnuteľnosti bez právneho titulu vo výške 178,21 Eur.

Následne v priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky vzala návrh v časti úrokov z omeškania
za obdobie od 15.11.2010 do 12.12.2012 späť, s čím právny zástupca odporcov súhlasil v rámci jeho
elektronického podania, ktoré následne nedoplnil originálom, avšak ani nevyslovil nesúhlas.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych
dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorým prostredníctvom právnej zástupkyne zobrala
návrh späť v danej časti, súd konanie v tejto časti zastavil, pričom právny zástupca odporcov na výzvu
súdu, či súhlasí s daným čiastočným späťvzatím, vyslovil elektronickým podaním svoj súhlas.

Navrhovateľka si teda uplatnila úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 178,21 Eur od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby odporcom, t.j. od 13.12.2012. Preto vzala návrh v časti úrokov
z omeškania do 12.12.2012 späť, keďže pred doručením žalobného návrhu odporcom nepredchádzala
žiadna preukázateľná výzva na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške. Žalobný návrh
nahrádza výzvu a teda odporcovia začali byť v omeškaní až nasledujúcim dňom po doručení návrhu.
Žalobný návrh bol odporcom doručený dňa 12.12.2012.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporcovia si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, a to ani po doručení
žalobného návrhu, ktorý v zmysle ustálenej súdnej praxe nahrádza výzvu, dostali sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľke právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľkou vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd po vykonanom
dokazovaní súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, a tak súd
žalobnému návrhu vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ďalšie dôkazy súd nevykonal, nakoľko vykonané dôkazy boli postačujúce pre zistenie skutkového stavu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky pokiaľ aj navrhovala dôkazy, na ich vykonaní následne už netrvala.
Právny zástupca odporcov navrhoval ohliadku na miestne samom, ktorú však po zistení, že odporcovia
skutočne užívajú predmetnú nehnuteľnosť v celosti, a to bez ohľadu na to, čo a kde majú umiestnené

na danej nehnuteľnosti, nebolo potrebné vykonať a následne právny zástupca odporcov už trval iba na
znaleckom dokazovaní za účelom zistenia hodnoty nájmu za predmetnú nehnuteľnosť.

Súd však nevykonal ani tento dôkaz, nakoľko predložený znalecký posudok s doplnkom bol namietaný
bez relevantných dôvodov, pričom súd nezistil žiadne dôvody pre spochybnenie daného listinného
dôkazu, pričom osoba, ktorá vypracovala predložený znalecký posudok, je zapísaná v zozname znalcov
a pri vyhotovení znaleckého posudku je povinný postupovať rovnako ako znalec ustanovený súdom.

Odporcovia ničím nepreukázali inú hodnotu a vykonanie takého dôkazu by vzhľadom na výšku žalovanej
istiny bol nehospodárny. Zároveň návrh na vykonanie takého dôkazu súd považoval za účelový, nakoľko
právny zástupca odporcov súhlasil s úhradou žalovanej sumy, ale keďže navrhovateľka trvala na úrokoch
z omeškania a na 1 trov konania jej vzniknutých, právny zástupca odporcov s týmto nesúhlasil a zrazu
nesúhlasil ani so žalovanou istinou.

Podľa § 146 ods. 2 prvá a druhá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Zastavenie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zavinila navrhovateľka, keďže zobrala
návrh v uvedenej časti späť. S poukazom na uvedené by odporcom v rade 1/ a 2/ prináležala náhrada
trov konania ohľadne uvedenej časti konania, ale keďže si v tejto časti náhradu trov konania neuplatnili,
súd im ju nepriznal, pričom išlo iba o časť príslušenstva.

Nakoľko súd vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky vyhovel, navrhovateľka bola úspešným účastníkom
v tomto konaní a prináleží jej náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi t.j. odporcom s
poukazom na cit. ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľka si v podaní zo dňa 03.04.2014 uplatnila náhradu trov konania, náhradu trov právneho
zastúpenia spolu v sume 304,32 eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia,
2/ podanie návrhu na súd, 3/ vyjadrenie zo dňa 30.01.2013, 4/ pojednávanie dňa 14.11.2013, 5/
pojednávanie dňa 06.03.2014, 6/ pojednávanie dňa 03.04.2014: 6 x suma 18,26 eur + DPH, režijný
paušál v sume 7,63 eur x 2, v sume 7,81 eur x 2, v sume 8,04 eur x 2 + DPH a náhrada súdneho poplatku
za návrh v sume 16,50 eur a náhrada nákladov za vyhotovenie dodatku č. X k znaleckému posudku
č. XX/XXXX v sume 100,- eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania sumu 16,50 eur, náhrada nákladov za
vyhotovenie dodatku č. X k znaleckému posudku č. XX/XXXX v sume 100,- eur a titulom trov právneho
zastúpenia sumu 171,39 eur, pozostávajúcu:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH
z odmeny a režijného paušálu v sume 5,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,07 eur,

2/ za úkon právnej služby - podanie žalobného návrhu na súd v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z
odmeny a režijného paušálu v sume 5,18 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,07 eur,

3/ za úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 30.01.2013 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 14
ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH
z odmeny a režijného paušálu v sume 5,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,28 eur,

4/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 14.11.2013 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH
z odmeny a režijného paušálu v sume 5,21 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,28 eur,

5/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 06.03.2014 v sume 4,57 eur (pojednávanie odročené)
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4 cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 2,52 eur podľa § 18 ods.
3 cit. vyhlášky, spolu suma 15,13 eur,

6/ za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 03.04.2014 v sume 18,26 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny
a režijného paušálu v sume 5,26 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 31,56 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 287,89
eur (titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 171,39
eur a titulom nákladov za dodatok k znaleckému posudku v sume 100,- eur), a to na účet právneho
zástupcu navrhovateľky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS : XXXXXX v banke R. B., T..Q.. X. Ž. a
to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.